Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 387/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti Casareal, s. r. o., Winterova 60, Piešťany, IČO 46 478 264, právne

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s. r. o., Mierové námestie 14,

Trenčín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ivan Eckmann, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. -435 z 26. mája 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Casareal, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Casareal, s. r. o.,

Winterova 60, Piešťany, IČO 46 478 264 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -435 z 26. mája 2020

(ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka bola

žalovanou v 3. rade v konaní o určenie neplatnosti úverových zmlúv, záložnej zmluvy

a o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva vedenom

na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“).

Okresný súd v uvedenej právnej veci rozsudkom sp. zn.

zo 14. mája 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že konanie o určenie

neplatnosti úverovej zmluvy (výrok A I), záložnej zmluvy (výrok B I) a vlastníckeho práva

(výrok D I) zastavil (späťvzatie zo strany žalobcov). V týchto zastavených konaniach

rozhodol o trovách konania tak, že žalovaní v 1. – 3. rade majú nárok proti žalobcom

na náhradu trov konania, každý v rozsahu 50 % (výroky A II – IV, B II – IV, D II – IV).

Okresný súd ďalej výrokom C I určil neplatnosť dobrovoľnej dražby a výrokom

C II žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. – 3. rade

v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu okrem žalovaných v 1. a 2. rade podala odvolanie

aj sťažovateľka (žalovaná v 3. rade). Sťažovateľka odvolaním okrem samotného posúdenia

neplatnosti úverových zmlúv, záložnej zmluvy a dobrovoľnej dražby napadla aj jednotlivé

výroky o náhrade trov konania v tom smere, že podľa jej názoru nebolo jasné,

ktoré konkrétne dôvody viedli ku kráteniu priznaného nároku na náhradu trov konania.

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že potvrdil výrok o neplatnosti

dobrovoľnej dražby a zmenil jednotlivé výroky o náhrade trov konania tak, že tieto nahradil

jediným výrokom, podľa ktorého majú nárok na náhradu trov konania žalobcovia

proti žalovaným v rozsahu 100 %. V ostatnom ponechal výroky rozsudku okresného súdu

nedotknuté (zastavenie konania). Čo sa týka náhrady trov odvolacieho konania

aj tieto priznal v plnom rozsahu žalobcom.

4. Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za „absolútne

nesprávny“ a zasahujúci do jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľka ďalej namieta, že zmenou v otázke nároku na náhradu trov konania

bol porušený princíp právnej istoty, čo odôvodnila tak, že krajský súd „zhoršil“

jej postavenie, keď na základe sťažovateľkou podaného opravného prostriedku rozhodol

pre ňu nepriaznivejšie. Sťažovateľka zároveň uviedla, že krajský súd „... pre takýto zjavne

neštandardný postup neposkytol žiadne racionálne vysvetlenie, či odkaz na akúkoľvek

relevantnú rozhodovaciu prax.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej sťažnosti nálezom:

„Základné právo... podľa ... a podľa Dohovoru... rozsudkom

Krajského súdu Žilina č. -435 zo dňa 26. 05. 2020 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu Žilina č. -435 zo dňa 26. 05. 2020

sa v napadnutej časti – vo výroku II. a IV. zrušuje a vec sa vracia...

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu

ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru)

napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým bola sťažovateľke ako žalovanej uložená

povinnosť uhradiť trovy konania protistrane. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd porušil

princíp právnej istoty, keďže na podklade ňou podaného odvolania zhoršil jej postavenie

v otázke náhrady trov konania.

13. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo

jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať

ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

14. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:

„Pokiaľ súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol samostatnými

výrokmi podľa žalobcami uplatnených nárokov (nárok o určenie neplatnosti úverovej

zmluvy, určenie neplatnosti záložnej zmluvy, určenie vlastníckeho práva, neplatnosti

dobrovoľnej dražby) s odôvodnením, že posudzovanie otázky platnosti/neplatnosti úverovej

a záložnej zmluvy boli len prejudiciálnou otázkou k predmetu daného konania o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, nepostupoval správne... Konanie o neplatnosť dobrovoľnej

dražby prebieha na základe žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva

z osobitného právneho predpisu (Zákona o dobrovoľných dražbách). Pri uvedenej žalobe

z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logicky dôvod, prečo je potrebné, aby súd

určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu

je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný, pričom ide

o výnimku zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí

dovolať bez ingerencie súdu. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k nárokom

o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uplatnených

žalobcami, ktoré boli neskôr vzaté späť, nie je potrebné rozhodovať, nakoľko z okolnosti

prejednávaného prípadu je zrejmé, že tieto otázky majú prejudiciálny charakter

k samotnému predmetu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby a súd by sa nimi musel

zaoberať bez ohľadu na to, či si tieto nároky uplatnili alebo neuplatnili.“

15. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd

považoval za podstatné vo vzťahu k určeniu platnosti právnych úkonov to, že otázka

ich platnosti bola súdom prvej inštancie vyriešená ako prejudiciálna, majúca na výsledok

podstaty sporu zásadný vplyv, a teda posúdením platnosti jednotlivých zmlúv by sa okresný

súd zaoberal bez ohľadu na podanie či späťvzatie zo strany žalobcov.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty,

keďže krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súd z dôvodu, že okresný súd nesprávne

rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania v častiach, ktoré boli zastavené,

resp. podstata týchto konaní (určenie neplatnosti právneho úkonu) bola konzumovaná

posúdením a rozhodnutím o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z uvedeného vyplýva,

že porušením právnej istoty tak, ako to tvrdí sťažovateľka, nemôže byť nárok na náhradu

trov konania, ktorý jej bol okresným súdom nesprávne priznaný.

16. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok a nezistil v skutkových a právnych

záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu nič ústavne nekonformné,

čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd

poskytol jasné, zrozumiteľné a dostatočné argumenty zodpovedajúce zásadám

spravodlivosti pre prijaté rozhodnutie.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať do interpretácie krajského súdu

a nahradzovať jeho prijaté právne závery. Závery krajského súdu v napadnutom rozhodnutí

sú riadne uvedené, presvedčivé a netrpia absenciou logiky.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto

názorov.

17. Na základe uvedeného ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti v napadnutom rozsudku krajského súdu pochybenia takej ústavnoprávnej

intenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu