Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 20/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. septembra 2020

v pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava

Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa), Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina

Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136 ods. 3

a o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. o súhlas na vzatie do väzby

, sudcu Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným

výkonom funkcie sudcu, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK JUDr. Ing. Martin

Chlapík, s. r. o., Sládkovičova 167/13, Žilina, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Ing. Martin Chlapík, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby

, sudcu

Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu, stíhaného ako

obvineného na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia č. k. VII/1 Gv 122/20/1000-4

zo 14. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. VII/1 Gv 122/20/1000-8

zo 14. septembra 2020, v súvislosti so vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná

sloboda zadržaním 14. septembra 2020 o 6.20 h.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. septembra 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) č. k. XI Spr 78/20/1000-2 z 15. septembra

2020 podľa (ďalej len „“) a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

o súhlas na vzatie do väzby

, sudcu Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným

výkonom funkcie sudcu (ďalej len „sudca“ alebo „dotknutý sudca“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na

obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019

bola žiadosť generálneho prokurátora náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/1 Gv 122/20/1000-4 zo 14. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k.

VII/1 Gv 122/20/1000-8 zo 14. septembra 2020 (ďalej spolu len „uznesenie o vznesení

obvinenia“) bolo podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na Trestného

poriadku dotknutému sudcovi vznesené obvinenie pre pokračovací zločin prijímania úplatku

podľa a v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) formou spolupáchateľstva podľa a pre

pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

a ods. 2 písm. a) s poukazom na , lebo na

podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že:

„1. , sudca Okresného súdu v Žiline, po tom, ako bol oslovený

súčasne a , aby zabezpečil v rámci

konania vedeného Okresným súdom v Žiline, v trestnej veci vedenej pod sp. zn.

, oslobodenie spod obžaloby , túto

žiadosť a prijal a následne

v na ulici , v presne nezistenom čase, najneskôr 10. 10. 2018 odovzdal ako

úplatok na tento účel sumu 5.000,- € a tento ho následne odovzdal

v na ulici , v presne nezistenom čase, najneskôr 10. 10. 2018

, predsedajúcemu senátu Okresného súdu Žilina,

prejednávajúcemu danú vec, ktorý senát dňa 11. 10. 2018 pod sp. zn.

rozhodol tak, že spod obžaloby oslobodil s odôvodnením, že prokurátor

Okresnej prokuratúry Žilina ustúpil od obžaloby;

2.

a) , sudca Okresného súdu v Žiline, po tom, ako bol oslovený

súčasne a , aby zabezpečil v rámci

odvolacieho konania, vedeného Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. , zníženie

výšky súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, uloženého

, rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k.

zo dňa 30. 03. 2017, túto žiadosť a

prijal a následne v na ulici , v čase po 30. 03. 2017

odovzdal ako úplatok na tento účel sumu 20.000,- € , z ktorých

5.000,- € následne odovzdal v na ulici v čase po 30.

03. 2017, ako zálohu s tým, že zvyšnú časť peňazí, ktorá je

určená pre konajúcich sudcov, mu odovzdá po kladnom rozhodnutí senátu Krajského súdu

v Žiline a následne, za účelom zabezpečiť vyhovenie požiadavke

, oslovil príslušného, doposiaľ nestotožneného sudcu Krajského súdu

v Žiline a prehováral ho, aby bolo rozhodnuté v prospech ;

b) , po oslovení a

a následnej vzájomnej dohode, spočívajúcej v znížení výšky súhrnného trestu

odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, uloženého

, rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. zo dňa 30. 03. 2017,

konajúc ako verejný činiteľ v rozpore s ust. SR, ako aj ust. ,

ods. 2 písm. a), b), d) o sudcoch a prísediacich v znení nesk.

predpisov, za účelom vyhovenia požiadavke a zabezpečenia zníženia

výšky súhrnného trestu odňatia slobody menovanému v rámci odvolacieho konania

vedeného Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. , oslovil príslušného, doposiaľ

nestotožneného sudcu Krajského súdu v Žiline, pričom v súvislosti s týmto konaním

v na ulici v čase po 30. 03. 2017, prijal od

5.000,- €, ktoré vyčlenil zo sumy 20.000,- €, ktorú mu ako úplatok

na tento účel v na ulici v čase po 30. 03. 2017, odovzdal

;

3.

a) advokát zapísaný v SAK pod č.

najneskôr od roku 2016 do presne nezistenej doby, najmenej však do 12. 09. 2019, kedy bol

zadržaný a následne vzatý do vyšetrovacej väzby, na presne nezistenom

mieste v prostredníctvom a , aby zvýšil

svoju šancu dostať ako obhajca zapísaný pre úkony ex offo novú vec, z ktorej by mal

vyplatenú odmenu zo strany štátu, sľúbil a aj poskytoval ,

sudcovi Okresného súdu Žilina (u tejto osoby ide o v súčasnosti činného sudcu, kde nie je

vyšetrovateľ vecne príslušný na vznesenie obvinenia), za každé jeho ustanovenie za obhajcu

podľa ako úplatok finančnú čiastku, predstavujúcu 30 % zo súdom

právoplatne priznanej odmeny za výkon obhajoby ustanoveného obhajcu tak, že

v pravidelných časových intervaloch nosil v obálke príslušnú hotovosť, predstavujúcu sumu

30 % z priznanej odmeny ustanoveného obhajcu súdom v tomto konkrétnom období

, ktorý ju následne odovzdával , a tento ju

následne odovzdával ;

b) , konajúc ako verejný činiteľ v rozpore s ust. čl. 144 ods. 1

SR, ako aj ust. , , , o sudcoch

a prísediacich v znení nesk. predpisov, najneskôr od roku 2016 do presne nezistenej doby,

najmenej však do 12. 09. 2019, kedy bol zadržaný a následne vzatý do

vyšetrovacej väzby, ako sudca Okresného súdu Žilina zabezpečoval ustanovenie za obhajcu

podľa

advokátovi zapísanému v SAK pod č. ktorý o uvedené, v snahe zvýšiť svoju šancu

dostať ako obhajca zapísaný pre úkony ex offo novú vec, z ktorej by mal vyplatenú odmenu

zo strany štátu, požiadal prostredníctvom a ,

pričom za uvedené sľúbil ako úplatok finančnú čiastku

predstavujúcu 30 % zo súdom právoplatne priznanej odmeny za výkon obhajoby

ustanoveného obhajcu, kde túto v tomto konkrétnom období aj

poskytoval spôsobom, že v pravidelných časových intervaloch nosil v obálke príslušnú

hotovosť, predstavujúcu sumu 30 % z priznanej odmeny ustanoveného obhajcu súdom,

, ktorý ju následne odovzdával , a tento ju

následne odovzdával .“

9.1 Podľa generálneho prokurátora zabezpečil vyšetrovateľ v doterajšom priebehu

prípravného konania viacero kľúčových dôkazov, najmä výsluchy svedkov

a , ako aj listinné dôkazy, ktoré vedú k dostatočne odôvodnenému

záveru, že dotknutý sudca sa dopustil trestných činov uvedených vo výrokovej časti

uznesenia o vznesení obvinenia. Konanie, ktoré je dotknutému sudcovi kladené za vinu, má

byť „súčasťou rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti, páchanej v obvode Krajského súdu

v Žiline osobami , , a ďalšími

osobami, ktoré systematicky korumpovali viaceré súdy a za úplatky vybavovali nezákonné

kladné rozhodnutia pre podplácajúcich“.

9.2 Generálny prokurátor v žiadosti tvrdí, že skutkové zistenia, na základe ktorých

bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie, majú oporu v dôkazoch vyplývajúcich

z vykonaných výsluchov svedkov, ako aj z obsahu zaistených listín. Argumentuje taktiež, že

sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do

väzby dotknutého sudcu. Podľa jeho názoru vo vzťahu k tomuto sudcovi existujú dôvody

väzby podľa a .

9.3 V súvislosti s dôvodom tzv. kolúznej väzby [§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku] poukazuje generálny prokurátor na rozsiahle personálne prepojenia dotknutého

sudcu na osoby z justičného prostredia, vytvárajúce podľa jeho názoru reálnu možnosť

ovplyvňovania osôb, ktoré sa danej trestnej činnosti „mali alebo mohli rovnako dopúšťať“

a svedectvo ktorých by zásadným spôsobom mohlo ovplyvniť získavanie dôkazov a samotný

priebeh trestného konania, čo vyplýva aj zo samotnej povahy konania dotknutého sudcu,

ktoré je predmetom trestného stíhania, spočívajúceho v tom, že najneskôr od „júna 2014 do

08. 08. 2019 pôsobilo v rámci obvodu Krajského súdu v Žiline určité spolčenie,

pozostávajúce zo sudcov, advokátov a osôb stojacich mimo justičného prostredia, ktorí

sústavne za poskytnuté úplatky zabezpečovali rozhodovanie trestných vecí v konaniach na

Krajskom súde v Žiline, ako aj na Okresnom súde Žilina podľa predstáv obžalovaných

alebo odsúdených osôb“.

9.4 Podľa presvedčenia generálneho prokurátora existuje dostatočne odôvodnená

obava, že dotknutý sudca v prípade ponechania na slobode využije svoje kontakty „najmä

v rámci justičných orgánov tak, aby dosiahol vývoj trestného konania vo svoj prospech“,

prípadne bude iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné

konanie. V tomto kontexte generálny prokurátor poukazuje aj na obsah rozhodnutia

disciplinárneho senátu č. z 28. augusta 2020 o dočasnom pozastavení výkonu

funkcie sudcu, ktoré podľa jeho názoru nasvedčuje, že dotknutý sudca sa už v minulosti

pokúšal ovplyvniť sudkyňu, ktorá v danom prípade vystupuje ako dôležitá svedkyňa.

9.5 Existenciu konkrétnych skutočností týkajúcich sa dôvodu tzv. preventívnej väzby

[ ] generálny prokurátor vzhliadol v charaktere

trestnej činnosti, pre ktorú je dotknutý sudca trestne stíhaný, a v dobe, počas ktorej sa jej

mal dopúšťať (od roku 2016). Samotný fakt, že dotknutý sudca má momentálne

rozhodnutím disciplinárneho senátu pozastavený výkon funkcie, nemožno podľa

generálneho prokurátora považovať v danom prípade za prekážku pokračovania v trestnej

činnosti.

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 15. septembra 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,

z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora

(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17

ods. 3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

Dotknutý sudca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že trestné stíhanie vedené proti jeho

osobe považuje za účelové. Má pochybnosť o jeho zákonnosti a spravodlivosti najmä

z dôvodu, že svedok, ktorého výpoveď je v danom prípade kľúčová, je spolupracujúcim

obvineným a snaží sa zabezpečiť si svojím svedectvom zlepšenie svojej pozície. Dotknutý

sudca sa taktiež vyjadril, že od 29. augusta 2020 má dočasne pozastavený výkon funkcie,

nemá prístup do budovy súdu a nie sú mu prideľované žiadne veci na rozhodovanie.

13. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora

v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné

konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len

predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,

pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré

môže vyznieť ako pozitívne (vzatie do väzby), tak aj negatívne (nevzatie do väzby),

s možnou alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej

konštatácii dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie

závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie

relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby ().

14. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza

rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia

kritérií, použiteľných v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o ústavnej

sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu ústavným

súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je predovšetkým

výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť

na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva

(procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom

odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom

výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj

sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3

), ale aj moci zákonodarnej ( ), len v inom kompetenčnom

vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej

poslanca).

15. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by

zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže

abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov

podmienok väzby, a to či už materiálnych alebo formálnych. Ústavný súd v tejto súvislosti

nemôže prehliadnuť, či návrh generálneho prokurátora obsahuje popis skutku, pre ktorý sa

vedie trestné stíhanie, popis dôkaznej situácie adekvátnej k referenčnému štádiu trestného

konania a predstavenie zrozumiteľných dôvodov na väzobné stíhane príslušného sudcu.

Ústavný súd je následne povolaný v komplexných súvislostiach preskúmať tieto okolnosti

v medziach zverenej právomoci a na poli substantívneho aspektu urobiť spoľahlivý

záver, že argumenty predstavené v návrhu generálneho prokurátora neumožňujú

konštatovať, že navrhované väzobné stíhanie sudcu je neadekvátnym zásahom do súdnej

moci.

16. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na

vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej

opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri

rozhodovaní o väzbe (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia).

Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne

arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo

k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode

14 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na

trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas

ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu

zo strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie

nezávislosti sudcov vyplývajúcej z , podľa ktorého za rozhodovanie

nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

17. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného

poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu

obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný

súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe

opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne

s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami

konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase

aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na

vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd

nemôže verifikovať jeho finálny obsah.

18. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do

väzby sudcu aj v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému

všeobecnému súdu podaný. Predmetom konania ústavného súdu je totiž súhlas alebo

nesúhlas na vzatie do väzby sudcu, a nie udelenie súhlasu prokurátorovi na podanie návrhu

na vzatie sudcu do väzby. Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani

podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné konanie) o takom návrhu prokurátora,

resp. o väzbe obvineného sudcu.

19. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu

obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti

predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu

na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade

podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu

podľa .

20. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Tajným hlasovaním členov pléna dospel k záveru, že

v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli

naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi

alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou generálneho prokurátora.

Vo vzťahu k predloženému návrhu generálneho prokurátora s ohľadom na už uvedené

skutočnosti ústavný súd uzatvára, že tento je v referenčných súvislostiach adekvátne

odôvodnený a spolu s obsahom predloženého spisu tvorí dostatočne kvalifikovanú

argumentačnú bázu pre ústavnoprávne udržateľný záver, že vyhovením návrhu na

vyslovenie súhlasu so vzatím dotknutého sudcu do väzby nedochádza k ústavne

neakceptovateľnému zásahu do súdnej moci.

21. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas na vzatie do väzby

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že

súhlas na vzatie obvineného do väzby zo strany ústavného súdu nenahrádza následné

rozhodovanie všeobecných súdov o väzbe podľa všetkých štandardných zákonných kritérií

a pri ústavne konformnom výklade zákona vrátane otázky hodnotenia dôvodnosti,

skutkového členenia a právnej kvalifikácie vzneseného obvinenia, danosti väzobných

dôvodov pre konkrétny prípad, poprípade iných relevantných procesných otázok. To

znamená, že udelením súhlasu na vzatie do väzby obvineného sudcu ústavný súd riešenie

týchto otázok v prospech návrhu na vzatie do väzby neodobruje. V rozsahu bazálneho,

ústavnoprávne relevantného prekrytia s rozhodovaním o väzbe všeobecného súdu ústavný

súd len konštatuje, že vo vecnom rozsahu výroku uznesenia o vznesení obvinenia zistil

skutkový substrát, právne kvalifikovateľný a v konkrétnom prípade stíhateľný ako trestný

čin.

22. Vo zvyšnom rozsahu potom (ako už bolo tiež uvedené) nezistil, že by vznesenie

obvinenia pre predmetné skutky s pozadím korupcie a ovplyvňovania rozhodovania súdov,

ako aj podanie návrhu na vzatie do väzby v tejto súvislosti v tomto štádiu konania

preukázateľne predstavovalo preventívny alebo odvetný útok na funkciu konkrétneho sudcu

a sprostredkovane útok na nezávislosť súdnej moci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 15. septembra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky