Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom

Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 415,51 €

(slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý uhradiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou

v konaní, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody proti Slovenskej

republike, spôsobenej v zmysle podaného návrhu nesprávnym úradným postupom

a nezákonnými rozhodnutiami súdneho exekútora a exekučného súdu v rámci

špecifikovaného exekučného konania.

3. Sťažovateľka, poukazujúc na chronologický priebeh namietaného konania

okresného súdu, v ústavnej sťažnosti argumentuje, že je toto konanie poznačené zbytočnými

prieťahmi. Podľa jej názoru okresný súd pri prejednávaní jej veci nepostupuje sústredene

a svojím neefektívnym postupom jej spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

od podania návrhu až do podania ústavnej sťažnosti.

4. Sťažovateľka dôvodí, že sa namietané konanie nevyznačuje zložitosťou svojho

predmetu a nevyžaduje si ani rozsiahle dokazovanie. Uvádza tiež, že v záujme ochrany

svojich práv využila aj právny prostriedok, ktorý jej právna úprava poskytuje, a to sťažnosť

na prieťahy v konaní, adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorá jej však nepriniesla

požadovaný efekt, keďže predseda okresného súdu síce uznal dôvodnosť podanej sťažnosti,

avšak spôsobené prieťahy odôvodnil objektívnymi príčinami (nadmernou zaťaženosťou

zákonnej sudkyne), a s týmto tvrdením sťažovateľka nesúhlasí. Sťažovateľka tiež navyše

poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sťažnosť predsedovi

dotknutého súdu nepovažuje za účinný prostriedok nápravy, ktorý by bol sťažovateľ

pred podaním ústavnej sťažnosť povinný využiť. Sťažovateľka na tomto mieste zdôrazňuje,

že prieťahy v namietanom konaní boli spôsobené neefektívnym postupom okresného súdu.

5. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti s odvolaním sa na ustálenú

judikatúru ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej

sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a a jej práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky

bez zbytočných prieťahov a priznal jej tiež finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 9. júna 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky

odmietol.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky podaním

doručeným ústavnému súdu 6. augusta 2020 vyjadril predseda okresného súdu, ktorý okrem

prehľadu procesných úkonov namietaného konania konštatoval skutkovú a právnu zložitosť

posudzovanej veci sťažovateľky. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uznal, že

okresný súd nekonal vo veci sťažovateľky plynule a bezodkladne, avšak súčasne

poznamenal, že sťažovateľka sa počas obdobia desiatich rokov trvania namietaného konania

nijakým spôsobom nesnažila postupu zákonného sudcu zabrániť, keďže nežiadala

o pokračovanie v konaní, ani vec neurgovala. Podľa jeho vyjadrenia sťažovateľka prieťahy

v konaní namietala až sťažnosťou z 15. septembra 2019, ktorá bola predsedom súdu

vyhodnotená ako dôvodná. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého

priznanie sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, hodnotil predseda okresného súdu ako

neprimeranú. Vo vyjadrení prezentoval okresný súd súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci samej.

8. Právny zástupca sťažovateľky možnosť reagovať na vyjadrenie okresného súdu

nevyužil, čím nepriamo vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej

správanie sťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

14. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, obsah ústavnej sťažnosti, ako aj vyjadrenie odporcu a dospel k týmto pre posúdenie

sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:

Okresnému súdu bol meritórny návrh sťažovateľky doručený 17. decembra 2009.

Na základe uplatnenej námietky zaujatosti došlo k zmene v osobe zákonného sudcu,

ktorému bola vec sťažovateľky pridelená 29. januára 2010. Následne okresný súd 16. júla

2010 vykonal úkon – žiadosť o zapožičanie súvisiacich spisov okresného súdu a 29. júla

2011 zaslal odporcovi výzvu vyjadriť sa k podanému meritórnemu návrhu sťažovateľky.

V prebiehajúcom období až do určenia prvého termínu pojednávania (18. september 2019)

vykonával okresný súd s výnimkou troch procesných úkonov (zaslanie vyjadrenia odporcu

sťažovateľke 4. októbra 2013 a uznesenia z 25. októbra 2016 a z 10. októbra 2018)

jednoduché technické úkony – vyžiadania súvisiacich spisov a žiadosti o informáciu o stave

súvisiacich konaní.

Okresný súd 26. februára 2020 vykonal vo veci sťažovateľky pojednávanie,

na ktorom vyhlásil dokazovanie za skončené, po vykonaní pojednávania 28. júla 2020

následne na ďalšom termíne pojednávania 5. augusta 2020 vyhlásil rozsudok, ktorým návrh

sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka napadla uvedený rozsudok 25. augusta 2020

odvolaním.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

15. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o uplatnenom nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými

rozhodnutiami v rámci exekučného konania. Ústavný súd je toho názoru, že vec

sťažovateľky nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento typ konania je

regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou judikatúrou. Rovnako

skutkový stav, tak ako je prezentovaný vo vydanom prvostupňovom rozsudku,

nenasvedčuje osobitnej skutkovej zložitosti posudzovanej veci.

16. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú okolnosť,

ktorá by signalizovala nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľky ako účastníčky

konania.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného a jej práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. V rámci preskúmania

spisového materiálu zistil ústavný súd, že okresný súd v období konania predstavujúceho

dobu takmer deviatich rokov obmedzil s výnimkou niekoľkých procesných úkonov svoju

činnosť iba na vyžiadavanie súvisiacich spisov a správ o stave súvisiacich konaní. Takýto

postup okresného súdu hodnotí ústavný súd ako na prvý pohľad neefektívny, narúšajúci

plynulosť postupu konania a z hľadiska rešpektovania práv účastníka na prejednanie veci

v primeranej dobe ako absolútne neakceptovateľný. Na základe uvedených skutočností

ústavný súd konštatuje, že v dôsledku popísanej neefektívnosti v postupe okresného súdu

došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho konania.

18. Ústavný súd tak dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

19. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala ústavný súd

aj o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný

súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

20. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky bolo namietané konanie pred okresným súdom vydaním prvostupňového

rozsudku z 5. augusta 2020 (zatiaľ) neprávoplatne skončené (pozri bod 14 odôvodnenia

tohto nálezu), ústavný súd neformuloval pre okresný súd príkaz konať vo veci sťažovateľky

bez zbytočných prieťahov. Tu ústavný súd pripomína (aj v reakcii na názor okresného súdu

prezentovaný v podanom vyjadrení), že aj v prípade potenciálneho vrátenia veci okresnému

súdu na ďalšie konanie, na základe výsledku odvolacieho konania, povinnosť okresného

súdu konať bez prieťahov vyplýva priamo z a dohovoru,

garantujúcich sťažovateľke rýchly a plynulý priebeh konania, a to aj bez toho, aby bola

sťažovateľka nútená uplatňovať tieto svoje práva sťažnosťami a urgenciami.

22. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka osobnou frustráciou prameniacou z neprimeranej

dĺžky namietaného konania. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považovala

sumu 20 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako

kompenzačný prostriedok nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc zo zisteného rozsahu

neefektívnej činnosti okresného súdu, ktorá je dôvodom zbytočných prieťahov a porušenia

dotknutých práv sťažovateľky považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.

VI.

Trovy konania

23. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj

náhradu trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal jej

náhradu v sume 415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma

náhrady trov konania pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019

v sume 163,33 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky), obe položky navýšené o 20 % DPH, ktorej je právny zástupca

sťažovateľky platcom. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( v spojení s ).

24. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu