Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 258/2020
PDF · 164.43 KB
No categories available
II. ÚS 258/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom
Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 323/2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 323/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 415,51 €
(slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý uhradiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 a na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 323/2009 (ďalej
len „namietané konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou
v konaní, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody proti Slovenskej
republike, spôsobenej v zmysle podaného návrhu nesprávnym úradným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami súdneho exekútora a exekučného súdu v rámci
špecifikovaného exekučného konania.
3. Sťažovateľka, poukazujúc na chronologický priebeh namietaného konania
okresného súdu, v ústavnej sťažnosti argumentuje, že je toto konanie poznačené zbytočnými
prieťahmi. Podľa jej názoru okresný súd pri prejednávaní jej veci nepostupuje sústredene
a svojím neefektívnym postupom jej spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
od podania návrhu až do podania ústavnej sťažnosti.
4. Sťažovateľka dôvodí, že sa namietané konanie nevyznačuje zložitosťou svojho
predmetu a nevyžaduje si ani rozsiahle dokazovanie. Uvádza tiež, že v záujme ochrany
svojich práv využila aj právny prostriedok, ktorý jej právna úprava poskytuje, a to sťažnosť
na prieťahy v konaní, adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorá jej však nepriniesla
požadovaný efekt, keďže predseda okresného súdu síce uznal dôvodnosť podanej sťažnosti,
avšak spôsobené prieťahy odôvodnil objektívnymi príčinami (nadmernou zaťaženosťou
zákonnej sudkyne), a s týmto tvrdením sťažovateľka nesúhlasí. Sťažovateľka tiež navyše
poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sťažnosť predsedovi
dotknutého súdu nepovažuje za účinný prostriedok nápravy, ktorý by bol sťažovateľ
pred podaním ústavnej sťažnosť povinný využiť. Sťažovateľka na tomto mieste zdôrazňuje,
že prieťahy v namietanom konaní boli spôsobené neefektívnym postupom okresného súdu.
5. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti s odvolaním sa na ustálenú
judikatúru ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej
sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky
bez zbytočných prieťahov a priznal jej tiež finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 258/2020-13 z 9. júna 2020 prijal ústavnú
sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v namietanom konaní na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky
odmietol.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky
7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky podaním
doručeným ústavnému súdu 6. augusta 2020 vyjadril predseda okresného súdu, ktorý okrem
prehľadu procesných úkonov namietaného konania konštatoval skutkovú a právnu zložitosť
posudzovanej veci sťažovateľky. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uznal, že
okresný súd nekonal vo veci sťažovateľky plynule a bezodkladne, avšak súčasne
poznamenal, že sťažovateľka sa počas obdobia desiatich rokov trvania namietaného konania
nijakým spôsobom nesnažila postupu zákonného sudcu zabrániť, keďže nežiadala
o pokračovanie v konaní, ani vec neurgovala. Podľa jeho vyjadrenia sťažovateľka prieťahy
v konaní namietala až sťažnosťou z 15. septembra 2019, ktorá bola predsedom súdu
vyhodnotená ako dôvodná. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého
priznanie sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, hodnotil predseda okresného súdu ako
neprimeranú. Vo vyjadrení prezentoval okresný súd súhlas s upustením od ústneho
pojednávania vo veci samej.
8. Právny zástupca sťažovateľky možnosť reagovať na vyjadrenie okresného súdu
nevyužil, čím nepriamo vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom.
13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal
z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej
správanie sťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
14. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného
súdu, obsah ústavnej sťažnosti, ako aj vyjadrenie odporcu a dospel k týmto pre posúdenie
sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:
Okresnému súdu bol meritórny návrh sťažovateľky doručený 17. decembra 2009.
Na základe uplatnenej námietky zaujatosti došlo k zmene v osobe zákonného sudcu,
ktorému bola vec sťažovateľky pridelená 29. januára 2010. Následne okresný súd 16. júla
2010 vykonal úkon – žiadosť o zapožičanie súvisiacich spisov okresného súdu a 29. júla
2011 zaslal odporcovi výzvu vyjadriť sa k podanému meritórnemu návrhu sťažovateľky.
V prebiehajúcom období až do určenia prvého termínu pojednávania (18. september 2019)
vykonával okresný súd s výnimkou troch procesných úkonov (zaslanie vyjadrenia odporcu
sťažovateľke 4. októbra 2013 a uznesenia z 25. októbra 2016 a z 10. októbra 2018)
jednoduché technické úkony – vyžiadania súvisiacich spisov a žiadosti o informáciu o stave
súvisiacich konaní.
Okresný súd 26. februára 2020 vykonal vo veci sťažovateľky pojednávanie,
na ktorom vyhlásil dokazovanie za skončené, po vykonaní pojednávania 28. júla 2020
následne na ďalšom termíne pojednávania 5. augusta 2020 vyhlásil rozsudok, ktorým návrh
sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka napadla uvedený rozsudok 25. augusta 2020
odvolaním.
IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu
15. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o uplatnenom nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami v rámci exekučného konania. Ústavný súd je toho názoru, že vec
sťažovateľky nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento typ konania je
regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou judikatúrou. Rovnako
skutkový stav, tak ako je prezentovaný vo vydanom prvostupňovom rozsudku,
nenasvedčuje osobitnej skutkovej zložitosti posudzovanej veci.
16. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných
zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú okolnosť,
ktorá by signalizovala nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľky ako účastníčky
konania.
17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. V rámci preskúmania
spisového materiálu zistil ústavný súd, že okresný súd v období konania predstavujúceho
dobu takmer deviatich rokov obmedzil s výnimkou niekoľkých procesných úkonov svoju
činnosť iba na vyžiadavanie súvisiacich spisov a správ o stave súvisiacich konaní. Takýto
postup okresného súdu hodnotí ústavný súd ako na prvý pohľad neefektívny, narúšajúci
plynulosť postupu konania a z hľadiska rešpektovania práv účastníka na prejednanie veci
v primeranej dobe ako absolútne neakceptovateľný. Na základe uvedených skutočností
ústavný súd konštatuje, že v dôsledku popísanej neefektívnosti v postupe okresného súdu
došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho konania.
18. Ústavný súd tak dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom
konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
19. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala ústavný súd
aj o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný
súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto
dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
20. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom
konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti
sťažovateľky bolo namietané konanie pred okresným súdom vydaním prvostupňového
rozsudku z 5. augusta 2020 (zatiaľ) neprávoplatne skončené (pozri bod 14 odôvodnenia
tohto nálezu), ústavný súd neformuloval pre okresný súd príkaz konať vo veci sťažovateľky
bez zbytočných prieťahov. Tu ústavný súd pripomína (aj v reakcii na názor okresného súdu
prezentovaný v podanom vyjadrení), že aj v prípade potenciálneho vrátenia veci okresnému
súdu na ďalšie konanie, na základe výsledku odvolacieho konania, povinnosť okresného
súdu konať bez prieťahov vyplýva priamo z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,
garantujúcich sťažovateľke rýchly a plynulý priebeh konania, a to aj bez toho, aby bola
sťažovateľka nútená uplatňovať tieto svoje práva sťažnosťami a urgenciami.
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka osobnou frustráciou prameniacou z neprimeranej
dĺžky namietaného konania. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považovala
sumu 20 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako
kompenzačný prostriedok nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc zo zisteného rozsahu
neefektívnej činnosti okresného súdu, ktorá je dôvodom zbytočných prieťahov a porušenia
dotknutých práv sťažovateľky považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.
VI.
Trovy konania
23. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj
náhradu trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona
o ústavnom súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli
v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal jej
náhradu v sume 415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma
náhrady trov konania pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019
v sume 163,33 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky), obe položky navýšené o 20 % DPH, ktorej je právny zástupca
sťažovateľky platcom. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
(§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).
24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu