Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 395/2020
PDF · 399.66 KB
No categories available
III. ÚS 395/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 34/2019 z 15. januára 2020 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
,,ústava“) uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn.
11 C 34/2019 z 15. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Vec napadla ústavnému súdu 20. februára 2020 a bola pridelená sudcovi
spravodajcovi Petrovi Strakovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku
č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie
vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)
a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn.
21 C 463/2015 zo 6. októbra 2015 (ďalej len ,,rozsudok o rozvode manželstva“) rozhodol
tak, že manželstvo sťažovateľa a navrhovateľky (ďalej len
,,navrhovateľka“) rozvádza.
Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd ,,... neochránil
manželstvo a nepomohol k jeho dobru...“ a navrhovateľka ,,... je zneužívaná advokátom
a súdmi pre svoje duševné ochorenie“. Argumentuje, že celé pojednávanie o rozvode
manželstva trvalo 24 minút, pričom považuje postup súdov pri vydaní ďalších rozhodnutí
v konaniach, ktorých začatie inicioval, za nezákonný, a to z dôvodu neprihliadnutia na ním
tvrdenú duševnú chorobu navrhovateľky. Sťažovateľ poukázal na nemožnosť, aby sám
zákonným spôsobom predložil lekársku správu o duševnej chorobe navrhovateľky, a preto
opakovane žiadal o preskúmanie jej duševného stavu.
2.1 Okresný súd v konaní o obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky rozhodol
uznesením sp. zn. 10 Ps 21/2016 z 12. mája 2017 tak, že v prvom výroku konanie o návrhu
sťažovateľa na zrušenie rozsudku o rozvod manželstva zastavil (v tejto časti došlo
k späťvzatiu návrhu sťažovateľom, pozn.) a v druhom výroku konanie o návrhu sťažovateľa
na obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky zastavil. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd
v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením sp. zn. 4 CoP 21/2017 z 15. februára 2018
potvrdil druhý výrok uznesenia okresného súdu sp. zn. 4 CoP 21/2017 z 15. februára 2018.
Proti prvému výroku odvolanie podané nebolo.
2.2 V konaní o obnovu konania o rozvode manželstva okresný súd uznesením sp. zn.
9 C 17/2018 z 27. apríla 2018 rozhodol, že žalobu sťažovateľa na obnovu konania odmieta.
Krajský súd uznesením sp. zn. 19 Co 91/2018 z 29. januára 2019 zrušil uznesenie
o odmietnutí žaloby o obnovu konania a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konania
a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal
na formalistické posúdenie podania sťažovateľa a uviedol, že ,,Je síce pravdou, že samotný
návrh je značne poznačený laickým prvkom a nepresnou procesnou formuláciou, no z jeho
obsahu v súhrne s obsahom výsluchu vykonaným pred súdom prvej inštancie bolo možné
bezpečne ustáliť, že ním pán sleduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
svojej bývalej manželky. Či úspešne, to je už otázka konania vo veci samej.“.
Následne okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 17/2018 zo 17. mája 2019 konanie
o návrhu sťažovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky zastavil.
Proti tomu uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn.
12 Co 73/2019 z 27. augusta 2019 potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 9 C 17/2018
zo 17. mája 2019.
2.3 Sťažovateľ doručil 13. novembra 2019 okresnému súdu podanie označené ako
„Návrh o konanie v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka“, ktoré bolo okresným
súdom (po výzve na doplnenie podania a poučení o možnosti dať sa zastúpiť zástupcom,
ako aj o možnosti požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci, pozn.) napadnutým
uznesením odmietnuté (ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že napadnuté uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2020, pozn.). Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 15/2020
z 1. júla 2020 (právoplatné 20. júla 2020, pozn.) potvrdil napadnuté uznesenie okresného
súdu.
2.4 Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 11 C 386/2015 z 27. júna 2019 bolo
vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a navrhovateľky.
3. V závere podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza:
„V zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR sa domáham svojho práva, ktoré sú uvedené
v čl. 41 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, aby Súdy SR, t. j. Okresný súd Humenné konal
podľa Občianskeho zákonníka, aby sa uplatnila zásada o absolútnej neplatnosti právnych
úkonov navrhovateľky.“
II.
Relevantná právna úprava
4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý okrem
iného upravuje podrobnosti o konaní pred ústavným súdom.
6. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
9. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
10. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
a podpis.
11. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
12. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
13. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
14. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označenému právu sťažovateľa je
potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa
z nej dalo vyvodiť, ako napadnuté uznesenie malo poškodiť sťažovateľa na jeho označených
právach.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone o ústavnom súde má presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj
vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123
ods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
pritom ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).
16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojom podaní neuviedol žiadne právne
relevantné skutočnosti svedčiace o porušení nim označených práv, ktoré by mohli byť
predmetom rozhodovania ústavného súdu. V podaní absentuje odôvodnenie, teda
argumentácia, relevantné námietky a prezentovanie súvislostí týkajúcich sa porušenia
označeného práva vo vzťahu k napadnutému uzneseniu, právne relevantný petit (východisko
pre rozhodnutie ústavného súdu), resp. návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha,
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne takým spôsobom, aby mohol byť východiskom
pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.
17. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde
zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd
už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami
zákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť
základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením
príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,
IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto
súvislosti dôkazy.
18. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh
na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné
nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky
odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh
na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42
ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) zákona o ústavnom súde ústavný súd
navrhovateľa neupozorňuje.
19. V danom prípade ústavný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie uvedených
nedostatkov (predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom, kvalifikované doplnenie ústavnej sťažnosti, pozn.). Sťažovateľ na výzvu
ústavného súdu na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania z 3. marca 2020
reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2020, v ktorom neodstránil
nedostatky ním podanej ústavnej sťažnosti a opäť len opakuje svoju námietku, že ,,Vo veci
súd nekonal pojednávaním iba výzvou na predloženie lekárskej správy, ktorú som nemohol
priložiť zákonným spôsobom.“, a priložil kópie rozhodnutí v iných konaniach, ktoré
inicioval (bod 2.1 a 2.2 tohto rozhodnutia).
20. Z podania sťažovateľa a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo
podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj
povinný rozhodnúť krajský súd (bod 2.3 tohto rozhodnutia). Uplatnenie právomoci
krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 115/07).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by sťažovateľ bol
v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom a podal by ústavnú sťažnosť, ktorá by
spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, stále by tu existoval dôvod na jej
odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu.
20.1 Pre úplnosť ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že rozhodnutia
v ďalších konaniach (bod 2.1, 2.2 a 2.4 tohto rozhodnutia), ktoré sťažovateľ uviedol alebo
kópie ktorých priložil k podanej ústavnej sťažnosti (ústavný súd, vychádzajúc z obsahu
ústavnej sťažnosti, ustálil rozhodnutie, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho
základné práva a slobody, tak ako to vyplýva z bodu 1 tohto rozhodnutia, pozn.), nadobudli
právoplatnosť takto:
- rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 C 463/2015 zo 6. októbra 2015 právoplatný
12. novembra 2015,
- uznesenie okresného súdu sp. zn. 10 Ps 21/2016 z 12. mája 2017 právoplatné
v prvom výroku 8. júna 2017 a v druhom výroku 13. marca 2018,
- uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 CoP 21/2017 z 15. februára 2018 právoplatné
13. marca 2018,
- uznesenie okresného súdu sp. zn. 9 C 17/2018 zo 17. mája 2019 právoplatné
9. októbra 2019,
- uznesenie krajského súdu sp. zn. 12 Co 73/2019 z 27. augusta 2019 právoplatné
9. októbra 2019,
- rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 C 386/2015 z 27. júna 2019 právoplatný 13. júla
2019.
Ústavná sťažnosť bola podaná 20. februára 2020. V prípade, že by sťažovateľ chcel
podať ústavnú sťažnosť aj proti uvedeným rozhodnutiam, bol by tu daný dôvod na jej
odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
21. Nedostatok právomoci (bod 20) a oneskorene podaná ústavná sťažnosť (bod
20.1) v spojení s nedostatkom zákonom ustanovených náležitosti nielen umocňujú dôvody
na odmietnutie ústavnej sťažnosti, no súčasne ju robia zrejme bezúspešnou, čo zakladá
dôvod na nevyhovenie žiadosti o ustanovenie advokáta (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom
súde). Inými slovami, ani ustanovenie advokáta by neprivodilo prijatie veci na ďalšie
konanie. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,
ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
ústavný súd ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu