Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 395/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a

uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. z 15. januára 2020 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

,,ústava“) uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn.

z 15. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Vec napadla ústavnému súdu 20. februára 2020 a bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Petrovi Strakovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie

vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

zo 6. októbra 2015 (ďalej len ,,rozsudok o rozvode manželstva“) rozhodol

tak, že manželstvo sťažovateľa a navrhovateľky (ďalej len

,,navrhovateľka“) rozvádza.

Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd ,,... neochránil

manželstvo a nepomohol k jeho dobru...“ a navrhovateľka ,,... je zneužívaná advokátom

a súdmi pre svoje duševné ochorenie“. Argumentuje, že celé pojednávanie o rozvode

manželstva trvalo 24 minút, pričom považuje postup súdov pri vydaní ďalších rozhodnutí

v konaniach, ktorých začatie inicioval, za nezákonný, a to z dôvodu neprihliadnutia na ním

tvrdenú duševnú chorobu navrhovateľky. Sťažovateľ poukázal na nemožnosť, aby sám

zákonným spôsobom predložil lekársku správu o duševnej chorobe navrhovateľky, a preto

opakovane žiadal o preskúmanie jej duševného stavu.

2.1 Okresný súd v konaní o obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky rozhodol

uznesením sp. zn. z 12. mája 2017 tak, že v prvom výroku konanie o návrhu

sťažovateľa na zrušenie rozsudku o rozvod manželstva zastavil (v tejto časti došlo

k späťvzatiu návrhu sťažovateľom, pozn.) a v druhom výroku konanie o návrhu sťažovateľa

na obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky zastavil. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd

v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením sp. zn. z 15. februára 2018

potvrdil druhý výrok uznesenia okresného súdu sp. zn. z 15. februára 2018.

Proti prvému výroku odvolanie podané nebolo.

2.2 V konaní o obnovu konania o rozvode manželstva okresný súd uznesením sp. zn.

z 27. apríla 2018 rozhodol, že žalobu sťažovateľa na obnovu konania odmieta.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 29. januára 2019 zrušil uznesenie

o odmietnutí žaloby o obnovu konania a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konania

a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal

na formalistické posúdenie podania sťažovateľa a uviedol, že ,,Je síce pravdou, že samotný

návrh je značne poznačený laickým prvkom a nepresnou procesnou formuláciou, no z jeho

obsahu v súhrne s obsahom výsluchu vykonaným pred súdom prvej inštancie bolo možné

bezpečne ustáliť, že ním pán sleduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

svojej bývalej manželky. Či úspešne, to je už otázka konania vo veci samej.“.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. mája 2019 konanie

o návrhu sťažovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky zastavil.

Proti tomu uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. augusta 2019 potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 17. mája 2019.

2.3 Sťažovateľ doručil 13. novembra 2019 okresnému súdu podanie označené ako

„Návrh o konanie v zmysle “, ktoré bolo okresným

súdom (po výzve na doplnenie podania a poučení o možnosti dať sa zastúpiť zástupcom,

ako aj o možnosti požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci, pozn.) napadnutým

uznesením odmietnuté (ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že napadnuté uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2020, pozn.). Krajský súd uznesením sp. zn.

z 1. júla 2020 (právoplatné 20. júla 2020, pozn.) potvrdil napadnuté uznesenie okresného

súdu.

2.4 Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 27. júna 2019 bolo

vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a navrhovateľky.

3. V závere podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza:

„V zmysle SR sa domáham svojho práva, ktoré sú uvedené

v a SR, aby Súdy SR, t. j. Okresný súd Humenné konal

podľa , aby sa uplatnila zásada o absolútnej neplatnosti právnych

úkonov navrhovateľky.“

II.

Relevantná právna úprava

4. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“), ktorý okrem

iného upravuje podrobnosti o konaní pred ústavným súdom.

6. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

7. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

9. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

10. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

11. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

12. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

13. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

14. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označenému právu sťažovateľa je

potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa

z nej dalo vyvodiť, ako napadnuté uznesenie malo poškodiť sťažovateľa na jeho označených

právach.

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a má presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

ods. 1 ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

pritom ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania ( ).

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojom podaní neuviedol žiadne právne

relevantné skutočnosti svedčiace o porušení nim označených práv, ktoré by mohli byť

predmetom rozhodovania ústavného súdu. V podaní absentuje odôvodnenie, teda

argumentácia, relevantné námietky a prezentovanie súvislostí týkajúcich sa porušenia

označeného práva vo vzťahu k napadnutému uzneseniu, právne relevantný petit (východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu), resp. návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha,

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne takým spôsobom, aby mohol byť východiskom

pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

17. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

( a ) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť

základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy.

18. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd

navrhovateľa neupozorňuje.

19. V danom prípade ústavný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie uvedených

nedostatkov (predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, kvalifikované doplnenie ústavnej sťažnosti, pozn.). Sťažovateľ na výzvu

ústavného súdu na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania z 3. marca 2020

reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2020, v ktorom neodstránil

nedostatky ním podanej ústavnej sťažnosti a opäť len opakuje svoju námietku, že ,,Vo veci

súd nekonal pojednávaním iba výzvou na predloženie lekárskej správy, ktorú som nemohol

priložiť zákonným spôsobom.“, a priložil kópie rozhodnutí v iných konaniach, ktoré

inicioval (bod 2.1 a 2.2 tohto rozhodnutia).

20. Z podania sťažovateľa a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo

podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť krajský súd (bod 2.3 tohto rozhodnutia). Uplatnenie právomoci

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by sťažovateľ bol

v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom a podal by ústavnú sťažnosť, ktorá by

spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, stále by tu existoval dôvod na jej

odmietnutie podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

20.1 Pre úplnosť ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že rozhodnutia

v ďalších konaniach (bod 2.1, 2.2 a 2.4 tohto rozhodnutia), ktoré sťažovateľ uviedol alebo

kópie ktorých priložil k podanej ústavnej sťažnosti (ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

ústavnej sťažnosti, ustálil rozhodnutie, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho

základné práva a slobody, tak ako to vyplýva z bodu 1 tohto rozhodnutia, pozn.), nadobudli

právoplatnosť takto:

- rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 6. októbra 2015 právoplatný

12. novembra 2015,

- uznesenie okresného súdu sp. zn. z 12. mája 2017 právoplatné

v prvom výroku 8. júna 2017 a v druhom výroku 13. marca 2018,

- uznesenie krajského súdu sp. zn. z 15. februára 2018 právoplatné

13. marca 2018,

- uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 17. mája 2019 právoplatné

9. októbra 2019,

- uznesenie krajského súdu sp. zn. z 27. augusta 2019 právoplatné

9. októbra 2019,

- rozsudok okresného súdu sp. zn. z 27. júna 2019 právoplatný 13. júla

2019.

Ústavná sťažnosť bola podaná 20. februára 2020. V prípade, že by sťažovateľ chcel

podať ústavnú sťažnosť aj proti uvedeným rozhodnutiam, bol by tu daný dôvod na jej

odmietnutie podľa ako oneskorene podanú.

21. Nedostatok právomoci (bod 20) a oneskorene podaná ústavná sťažnosť (bod

20.1) v spojení s nedostatkom zákonom ustanovených náležitosti nielen umocňujú dôvody

na odmietnutie ústavnej sťažnosti, no súčasne ju robia zrejme bezúspešnou, čo zakladá

dôvod na nevyhovenie žiadosti o ustanovenie advokáta (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom

súde). Inými slovami, ani ustanovenie advokáta by neprivodilo prijatie veci na ďalšie

konanie. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

ústavný súd ústavnú sťažnosť v súlade s

odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu