Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 407/2020
PDF · 341.78 KB
No categories available
III. ÚS 407/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, a maloletého , ,
zastúpeného zákonnou zástupkyňou , obaja ,
ktorou namietajú porušenie základného práva na právnu pomoc zaručeného čl. 47 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky bližšie nekonkretizovanými rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky, a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť a maloletého o d m i e t a
ako neprípustnú.
2. Žiadosti a maloletého o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, a maloletého , , zastúpeného
zákonnou zástupkyňou , obaja (ďalej spolu len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na právnu pomoc zaručeného
čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) bližšie nekonkretizovanými
rozhodnutiami ústavného súdu.
2. Sťažovatelia v rukou písanej ústavnej sťažnosti vyjadrujú nespokojnosť
so spôsobom, akým ústavný súd pristupuje k posudzovaniu podmienky kvalifikovaného
právneho zastúpenia v konaniach o ústavných sťažnostiach, čo podľa ich názoru vyúsťuje
do výsledku spočívajúceho v tom, že „ústavný súd takýmto spôsobom cenzuruje – selektuje
ľudí kto môže – kto nemôže ekonomických dôvodov podať sťažnosť“. Sťažovatelia taktiež
zdôrazňujú, že vzhľadom na ich status (maloletá osoba, osoba bez právnického vzdelania)
nedokážu podmienku podľa § 37 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) splniť, pričom „ústavný súd vôbec nezohľadňuje tieto
veci to že trpíme vníma neochotou a bagatelizuje. Ústava štátu nerobí rozdiely, rozdiely
robíte vy lebo nám úmyselne nechcete priznať právo.“. Ústavný súd preto sťažovatelia
označujú ako nefunkčný orgán verejnej moci, „ktorý už vôbec neochraňuje tie základné
práva a slobody ale ich sama obchádza“.
3. V závere ústavnej sťažnosti sťažovatelia formulujú „petit“ takto:
„Základné práva a
k smerom článku 47 ods. 2 porušené boli
Ústavný súd SR povinný všetkých veciach uznesenie iné postup zrušiť kde dieťa
a jeho matka aj ako zákonná zástupca figuruje
Ústavný súd v týchto veciach podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 12 ods. 1., 2., ústavy
účastníkom povinný ustanoviť právne zastúpenie
Trovy konania hradí ústavný súd.“
4. V doplnení svojho podania doručenom ústavnému súdu 17. septembra 2020
sťažovatelia doložili podklady na účel preukázania ich majetkových pomerov.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
8. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
9. Podľa § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je
neprípustný, ak navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
12. Z obsahu ústavnej sťažnosti bez pochybností vyplýva, že sa ňou sťažovatelia
domáhajú preskúmania bližšie nešpecifikovaných rozhodnutí a postupov ústavného súdu,
v ktorých v minulosti vystupovali ako účastníci. Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného
súdu je mu známe, že sa naň sťažovatelia v minulosti obrátili viacerými ústavnými
sťažnosťami.
13. Z už citovaného § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde však vyplýva, že ústavný
súd nedisponuje v konaní o ústavnej sťažnosti právomocou preskúmať svoje vlastné
právoplatné rozhodnutia, resp. im predchádzajúce postupy. Ak sa na ústavný súd fyzická
osoba a lebo právnická osoba s takto formulovanou ústavnou sťažnosťou obráti, musí ju
ústavný súd, rešpektujúc § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde, vyhodnotiť ako
neprípustnú. Popísaný koncept je diktovaný čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu
ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Výnimka v tomto článku ústavy
uvedená (rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná) je z hľadiska veci
sťažovateľov irelevantná.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov, ktorou sa
domáhajú vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 47 ods. 2 ústavy
rozhodnutiami ústavného súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55
písm. c) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú (bod 1 výroku tohto uznesenia).
15. Pokiaľ ide o žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom, vo veci sťažovateľov nie je splnená jedna z podmienok upravená v § 37 ods. 1
zákona o ústavnom súde. Po preskúmaní sťažnostných námietok dospel ústavný súd
k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť z dôvodov
neprípustnosti. Ide teda z ich strany o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavnosti. Na podklade uvedeného ústavný súd uzatvára, že v danom prípade
u sťažovateľov nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
16. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, žiadostiam sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu
ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
17. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov obsiahnutými v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu