Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 392/2020
PDF · 190.37 KB
No categories available
III. ÚS 392/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
,
, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2
a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Žilina a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej
len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej len ,,ústav“)
a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti informuje, že vo februári 2017 bol Krajským
súdom v Žiline právoplatne uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
podvodu v štádiu pokusu. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody.
3. Porušenie svojich základných práv a slobôd vidí v priestorových podmienkach
umiestnenia odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré v ústavnej sťažnosti
podrobnejšie popisuje. Zdôrazňuje že „nehumánne zaobchádzanie s mojou osobou
v zdraviu škodlivom a ohrozujúcom prostredí na cele č. 313 mali za následok moje
zhoršenie zdravotného stavu, ktorý som musel riešiť v ÚVV a ÚVTOS , kde som
momentálne umiestnený. Tieto následky pretrvávajú dodnes.“.
4. Sťažovateľ uvádza, že sa podnetom obrátil na verejnú ochrankyňu práv, ktorá ho
po prešetrení veci v decembri 2018 upovedomila o spôsobe vybavenia jeho podnetu.
No „keďže ani potom som sa nedočkal nijakej nápravy, podal som trestné oznámenie
voči ÚVV a ÚVTOS Žilina. Generálna, Krajská a Okresná prokuratúra toto postúpila
útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica, ktorého stanovisko bolo,
že trestné oznámenie odmietlo... Nakoľko som vyčerpal všetky možné dostupné prostriedky
na vyriešenie tejto situácie, považuje preto za potrebné, aby Ústavný súd... v danej veci
hájil moje základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou SR a danú vec prejednal
a vyslovil vo veci konečné stanovisko.
Za porušovanie práv , v mu prináleží
odškodné za nemajetkovú ujmu, spôsobenú traumu a trvalú ujmu na zdraví a to vo výške
30.000,- EUR..., ktoré mu budú vyplatené do troch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Taktiež žiadam Ústavný súd... o zachovanie lehoty dvoch mesiacov na prejednanie
veci a následnému písomnému oboznámení o rozhodnutí súdu
Taktiež žiadam o oslobodenie od trov konania nakoľko nevlastním žiaden majetok
hmotný ani nehmotný ktorým by som mohol uhradiť akékoľvek trovy.“.
5. Ústavný súd sťažovateľa vyzval (výzva č. k. Rvp 1477/2020-8 zo 16. septembra
2020, pozn.) na predloženie plnomocenstva pre advokáta.
6. Sťažovateľ doručil 25. septembra 2020 ústavnému súdu odpoveď,
v ktorej opätovne uviedol, že jeho majetkové pomery sú nepriaznivé a nemá žiaden
majetok, a preto v konaní pred ústavným súdom žiada o ustanovenie právneho zástupcu.
7. Vec napadla ústavnému súdu 19. augusta 2019 a bola pridelená sudcovi
spravodajcovi Petrovi Strakovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku
č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie
vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)
a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
12. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi
návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vymedzil rozsah navrhovaného ústavno-súdneho
prieskumu tak, že za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označil ústav, ako aj
ministerstvo.
17. Pokiaľ ide o prvého označeného porušovateľa, ústavný súd poukazuje
na skutočnosť, že ústavy na výkon väzby a ústavy na výkon trestu odňatia slobody tvoria
podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) organizačné súčasti Zboru
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).
18. Podľa § 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 4/2001 Z. z. zbor v rámci svojej pôsobnosti
vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané
podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 65da ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. obvinený alebo odsúdený má právo
podať sťažnosť podľa tohto zákona.
20. Podľa § 65da ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. sťažnosť podľa tohto zákona je
podanie obvineného alebo odsúdeného, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo
právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo
nečinnosťou organizačnej zložky zboru podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne
nedostatky, ktorých odstránenie je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä
na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zboru.
21. Podľa § 65db ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. na vybavenie sťažnosti je príslušný
ústav, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli
porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy...
22. Podľa § 65dg ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. organizačná zložka zboru
alebo ministerstvo sú povinní sťažnosť vybaviť do 30 pracovných dní.
23. Podľa § 65dj ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. ak organizačná zložka zboru alebo
ministerstvo prešetrovaním sťažnosti nezistí porušenie práva alebo právom chráneného
záujmu sťažovateľa, vyhodnotí sťažnosť ako „neopodstatnenú“. Ak organizačná zložka
zboru alebo ministerstvo prešetrovaním sťažnosti zistí porušenie práva alebo právom
chráneného záujmu sťažovateľa, vyhodnotí sťažnosť ako „opodstatnenú“. Ak sťažnosť
nemožno prešetriť, organizačná zložka zboru alebo ministerstvo vybaví sťažnosť ako
„nevyhodnotenú“.
24. Podľa § 65dj ods. 2 písm. g) zákona č. 4/2001 Z. z. organizačná zložka zboru
príslušná na vybavenie sťažnosti alebo ministerstvo vypracujú záznam o prešetrení
sťažnosti, ktorý obsahuje v prípade opodstatnenej sťažnosti povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.
25. Podľa § 65dk ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti (ďalej len „žiadosť“), v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavením svojej
sťažnosti, môže sťažovateľ podať do 15 pracovných dní od doručenia záznamu o prešetrení
sťažnosti; na žiadosť podanú po lehote sa neprihliada a vráti sa sťažovateľovi. Proti
vybaveniu sťažnosti ministerstvom nemožno podať žiadosť.
26. Podľa § 65dk ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. sťažovateľ podáva žiadosť
organizačnej zložke zboru, ktorá sťažnosť prešetrovala, alebo ministerstvu.
27. Podľa § 65dk ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. ak organizačná zložka zboru, ktorá
sťažnosť prešetrovala, nevyhovie žiadosti v plnom rozsahu, príslušný na vybavenie žiadosti
je jej najbližšie nadriadený orgán.
28. Podľa § 65dk ods. 8 zákona č. 4/2001 Z. z. na spôsob vybavenia žiadosti sa
primerane použijú ustanovenia záznamu o prešetrení sťažnosti.
29. Citované ustanovenia zákona č. 4/2001 Z. z. poskytovali sťažovateľovi procesnú
platformu na účinné prednesenie jeho kritiky voči podmienkam, v ktorých vykonával trest
odňatia slobody a ktoré podľa jeho názoru viedli k nehumánnemu zaobchádzaniu s ním
a k poškodzovaniu jeho zdravia. Zákon č. 4/2001 Z. z. totiž inštitút sťažnosti kreuje
procesne nárokovateľným spôsobom, teda tak, že príslušné organizačné zložky zboru sú
povinné sa sťažnosťou odsúdeného zaoberať, reagovať na ňu zákonom predpísaným
spôsobom a v prípade zistenia jej opodstatnenosti sú povinné prijať opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.
30. Okrem toho ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažovateľovej
sťažnosti poukazuje aj na § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), podľa ktorého pôsobnosť
prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde
sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je
obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
31. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor dozerá na to,
aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest
odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané
alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho
orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy.
32. Podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor je povinný
písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu
alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2
alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne
záväzným právnym predpisom.
33. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
34. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. podnetom sa rozumie podanie, ktoré
smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
35. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor príslušný na vybavenie
podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet
pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty
bezprostredne nadriadený prokurátor.
36. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti netvrdí, že by sťažnosť podľa zákona
č. 4/2001 Z. z., prípadne podnet adresovaný prokuratúre na účel prieskumu rozhodnutia
príslušnej organizačnej súčasti zboru využil. Prílohami ústavnej sťažnosti však preukázal,
že 8. augusta 2017 podal sťažnosť podľa zákona č. 4/2001 Z. z., ktorú však ústav vybavil
tak, že ju 7. septembra 2017 odložil, keďže v nej sťažovateľ neuviedol všetky zákonom
požadované náležitosti. Sťažovateľ tak sťažnosť podľa zákona č. 4/2001 Z. z. nevyužil
riadne a sám spôsobil neúčinnosť predmetného právneho prostriedku, ktorý mu zákon na
ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje. Navyše, ak bol s vybavením sťažnosti
nespokojný, nič mu nebránilo požiadať o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti podľa § 65dk
37. Podanie, s ktorým sa sťažovateľ obrátil 15. apríla 2019 na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky, bolo ním samým označené ako „Trestné oznámenie voči ÚVV
a ÚVTOS Žilina“, a teda podľa § 31 ods. 3 písm. g) zákona č. 153/2001 Z. z. ho prokuratúra
nemohla vyhodnotiť ako podnet. Vo vzťahu k rozsahu a dôvodom predbežne prerokúvanej
ústavnej sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu ústavu má uvedená skutočnosť
relevanciu, lebo ústi do záveru, podľa ktorého ani podnet prokuratúre ako právny
prostriedok poskytnutý zákonom na účel ochrany jeho základných práv a slobôd sťažovateľ
nevyčerpal.
38. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o časť ústavnej
sťažnosti smerujúcu proti postupu ústavu, je potrebné ju odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm.
d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú vzhľadom na to, že
sťažovateľ nevyužil právne prostriedky, ktoré mu zákon č. 4/2001 Z. z. a zákon č. 153/2001
Z. z. na ochranu jeho základných práv a slobôd práv poskytoval.
39. Pokiaľ ide o tú časť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ za porušovateľa svojich
základných práv a slobôd označuje ministerstvo, ústavný súd z nej nezistil judiciabilne
uchopiteľné dôvody, ktorými by bolo možné ministerstvo ako pôvodcu zásahu
do základných práv a slobôd sťažovateľa volať na ústavno-právnu zodpovednosť.
40. Sťažovateľ iba tvrdí, že ústavnú sťažnosť podáva „proti porušovateľom ÚVV
a ÚVTOS Žilina v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR“, a nekonkretizuje, akým
zásahom ministerstva malo k porušeniu jeho základných práv a slobôd dôjsť. Citovaná
pasáž dôvodov ústavnej sťažnosti iba dáva tušiť, že sťažovateľ považuje ministerstvo za
porušovateľa svojich základných práv a slobôd výlučne preto, lebo zbor je podriadený
ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z.).
41. Z § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že návrh na začatie konania (teda
aj ústavná sťažnosť) musí obsahovať okrem iného aj odôvodnenie. Ide o veľmi dôležitú
obsahovú náležitosť ústavnej sťažnosti, pretože ústavný súd je pri preskúmaní podaného
návrhu na začatie konania viazaný nielen jeho rozsahom, ale aj dôvodmi (§ 45 zákona
o ústavnom súde).
42. V posudzovanej veci však sťažovateľ žiadne dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru
malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd ministerstvom, neuviedol. Ústavná
sťažnosť preto neobsahuje zákonom ustanovenú náležitosť podľa § 43 ods. 1 a § 123 ods. 1
písm. d) zákona o ústavnom súde, no chýba jej aj náležitosť podľa § 123 ods. 1 písm. b)
zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ dokonca nijako nešpecifikoval ani zásah,
ktorým malo ministerstvo porušiť jeho základné práva a slobody.
43. Ústavný súd nepristúpil k výzve na doplnenie ústavnej sťažnosti a zároveň
predmetné nedostatky nepovažoval za odstrániteľné ani sprostredkovane, teda ani
ustanovením právneho zástupcu sťažovateľovi. Úplná absencia dôvodov ústavnej sťažnosti
v jej časti smerujúcej proti ministerstvu, ako aj chýbajúca jednoznačná identifikácia zásahu
ministerstva, ktorým k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa malo dôjsť, má totiž
v spojení s § 45 zákona o ústavnom súde za následok, že podanie, ktorým by eventuálne
došlo k odstráneniu tohto nedostatku, by už obsahovo tvorilo novú ústavnú sťažnosť.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné ústavnú sťažnosť v časti tvrdeného porušenia
označených základných práv a slobôd sťažovateľa ministerstvom odmietnuť z dôvodu
nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom
súde.
44. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi prednesenými sťažovateľom (návrh, aby mu ústavný
súd priznal „odškodné za nemajetkovú ujmu“, návrh na „oslobodenie od trov konania“,
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu).
Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k výroku i odôvodneniu tohto
rozhodnutia odlišné stanovisko sudca Peter Straka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu