Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 392/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

,

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2

a a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Žilina a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej

len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19

ods. 1 (ďalej len ,a“), práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu

na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej len ,,ústav“)

a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti informuje, že vo februári 2017 bol Krajským

súdom v Žiline právoplatne uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu

podvodu v štádiu pokusu. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody.

3. Porušenie svojich základných práv a slobôd vidí v priestorových podmienkach

umiestnenia odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré v ústavnej sťažnosti

podrobnejšie popisuje. Zdôrazňuje že „nehumánne zaobchádzanie s mojou osobou

v zdraviu škodlivom a ohrozujúcom prostredí na cele č. 313 mali za následok moje

zhoršenie zdravotného stavu, ktorý som musel riešiť v ÚVV a ÚVTOS , kde som

momentálne umiestnený. Tieto následky pretrvávajú dodnes.“.

4. Sťažovateľ uvádza, že sa podnetom obrátil na verejnú ochrankyňu práv, ktorá ho

po prešetrení veci v decembri 2018 upovedomila o spôsobe vybavenia jeho podnetu.

No „keďže ani potom som sa nedočkal nijakej nápravy, podal som trestné oznámenie

voči ÚVV a ÚVTOS Žilina. Generálna, Krajská a Okresná prokuratúra toto postúpila

útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica, ktorého stanovisko bolo,

že trestné oznámenie odmietlo... Nakoľko som vyčerpal všetky možné dostupné prostriedky

na vyriešenie tejto situácie, považuje preto za potrebné, aby Ústavný súd... v danej veci

hájil moje základné ľudské práva a slobody garantované SR a danú vec prejednal

a vyslovil vo veci konečné stanovisko.

Za porušovanie práv , v mu prináleží

odškodné za nemajetkovú ujmu, spôsobenú traumu a trvalú ujmu na zdraví a to vo výške

30.000,- EUR..., ktoré mu budú vyplatené do troch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Taktiež žiadam Ústavný súd... o zachovanie lehoty dvoch mesiacov na prejednanie

veci a následnému písomnému oboznámení o rozhodnutí súdu

Taktiež žiadam o oslobodenie od trov konania nakoľko nevlastním žiaden majetok

hmotný ani nehmotný ktorým by som mohol uhradiť akékoľvek trovy.“.

5. Ústavný súd sťažovateľa vyzval (výzva č. k. -8 zo 16. septembra

2020, pozn.) na predloženie plnomocenstva pre advokáta.

6. Sťažovateľ doručil 25. septembra 2020 ústavnému súdu odpoveď,

v ktorej opätovne uviedol, že jeho majetkové pomery sú nepriaznivé a nemá žiaden

majetok, a preto v konaní pred ústavným súdom žiada o ustanovenie právneho zástupcu.

7. Vec napadla ústavnému súdu 19. augusta 2019 a bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Petrovi Strakovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie

vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

12. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vymedzil rozsah navrhovaného ústavno-súdneho

prieskumu tak, že za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označil ústav, ako aj

ministerstvo.

17. Pokiaľ ide o prvého označeného porušovateľa, ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody tvoria

podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) organizačné súčasti Zboru

väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

18. Podľa zbor v rámci svojej pôsobnosti

vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané

podľa osobitného predpisu.

19. Podľa obvinený alebo odsúdený má právo

podať sťažnosť podľa tohto zákona.

20. Podľa sťažnosť podľa tohto zákona je

podanie obvineného alebo odsúdeného, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo

právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo

nečinnosťou organizačnej zložky zboru podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne

nedostatky, ktorých odstránenie je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä

na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zboru.

21. Podľa na vybavenie sťažnosti je príslušný

ústav, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli

porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy...

22. Podľa organizačná zložka zboru

alebo ministerstvo sú povinní sťažnosť vybaviť do 30 pracovných dní.

23. Podľa ak organizačná zložka zboru alebo

ministerstvo prešetrovaním sťažnosti nezistí porušenie práva alebo právom chráneného

záujmu sťažovateľa, vyhodnotí sťažnosť ako „neopodstatnenú“. Ak organizačná zložka

zboru alebo ministerstvo prešetrovaním sťažnosti zistí porušenie práva alebo právom

chráneného záujmu sťažovateľa, vyhodnotí sťažnosť ako „opodstatnenú“. Ak sťažnosť

nemožno prešetriť, organizačná zložka zboru alebo ministerstvo vybaví sťažnosť ako

„nevyhodnotenú“.

24. Podľa organizačná zložka zboru

príslušná na vybavenie sťažnosti alebo ministerstvo vypracujú záznam o prešetrení

sťažnosti, ktorý obsahuje v prípade opodstatnenej sťažnosti povinnosť prijať opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

25. Podľa žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažnosti (ďalej len „žiadosť“), v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavením svojej

sťažnosti, môže sťažovateľ podať do 15 pracovných dní od doručenia záznamu o prešetrení

sťažnosti; na žiadosť podanú po lehote sa neprihliada a vráti sa sťažovateľovi. Proti

vybaveniu sťažnosti ministerstvom nemožno podať žiadosť.

26. Podľa sťažovateľ podáva žiadosť

organizačnej zložke zboru, ktorá sťažnosť prešetrovala, alebo ministerstvu.

27. Podľa ak organizačná zložka zboru, ktorá

sťažnosť prešetrovala, nevyhovie žiadosti v plnom rozsahu, príslušný na vybavenie žiadosti

je jej najbližšie nadriadený orgán.

28. Podľa na spôsob vybavenia žiadosti sa

primerane použijú ustanovenia záznamu o prešetrení sťažnosti.

29. Citované ustanovenia poskytovali sťažovateľovi procesnú

platformu na účinné prednesenie jeho kritiky voči podmienkam, v ktorých vykonával trest

odňatia slobody a ktoré podľa jeho názoru viedli k nehumánnemu zaobchádzaniu s ním

a k poškodzovaniu jeho zdravia. totiž inštitút sťažnosti kreuje

procesne nárokovateľným spôsobom, teda tak, že príslušné organizačné zložky zboru sú

povinné sa sťažnosťou odsúdeného zaoberať, reagovať na ňu zákonom predpísaným

spôsobom a v prípade zistenia jej opodstatnenosti sú povinné prijať opatrenia na odstránenie

zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

30. Okrem toho ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažovateľovej

sťažnosti poukazuje aj na o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého pôsobnosť

prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde

sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je

obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

31. Podľa prokurátor dozerá na to,

aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest

odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané

alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho

orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne

predpisy.

32. Podľa prokurátor je povinný

písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu

alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2

alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne

záväzným právnym predpisom.

33. Podľa prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

34. Podľa podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

35. Podľa prokurátor príslušný na vybavenie

podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet

pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty

bezprostredne nadriadený prokurátor.

36. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti netvrdí, že by sťažnosť podľa zákona

č. , prípadne podnet adresovaný prokuratúre na účel prieskumu rozhodnutia

príslušnej organizačnej súčasti zboru využil. Prílohami ústavnej sťažnosti však preukázal,

že 8. augusta 2017 podal sťažnosť podľa , ktorú však ústav vybavil

tak, že ju 7. septembra 2017 odložil, keďže v nej sťažovateľ neuviedol všetky zákonom

požadované náležitosti. Sťažovateľ tak sťažnosť podľa nevyužil

riadne a sám spôsobil neúčinnosť predmetného právneho prostriedku, ktorý mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje. Navyše, ak bol s vybavením sťažnosti

nespokojný, nič mu nebránilo požiadať o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti podľa § 65dk

37. Podanie, s ktorým sa sťažovateľ obrátil 15. apríla 2019 na Generálnu prokuratúru

Slovenskej republiky, bolo ním samým označené ako „Trestné oznámenie voči ÚVV

a ÚVTOS Žilina“, a teda podľa ho prokuratúra

nemohla vyhodnotiť ako podnet. Vo vzťahu k rozsahu a dôvodom predbežne prerokúvanej

ústavnej sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu ústavu má uvedená skutočnosť

relevanciu, lebo ústi do záveru, podľa ktorého ani podnet prokuratúre ako právny

prostriedok poskytnutý zákonom na účel ochrany jeho základných práv a slobôd sťažovateľ

nevyčerpal.

38. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o časť ústavnej

sťažnosti smerujúcu proti postupu ústavu, je potrebné ju odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm.

d) v spojení s ako neprípustnú vzhľadom na to, že

sťažovateľ nevyužil právne prostriedky, ktoré mu a

Z. z. na ochranu jeho základných práv a slobôd práv poskytoval.

39. Pokiaľ ide o tú časť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ za porušovateľa svojich

základných práv a slobôd označuje ministerstvo, ústavný súd z nej nezistil judiciabilne

uchopiteľné dôvody, ktorými by bolo možné ministerstvo ako pôvodcu zásahu

do základných práv a slobôd sťažovateľa volať na ústavno-právnu zodpovednosť.

40. Sťažovateľ iba tvrdí, že ústavnú sťažnosť podáva „proti porušovateľom ÚVV

a ÚVTOS Žilina v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR“, a nekonkretizuje, akým

zásahom ministerstva malo k porušeniu jeho základných práv a slobôd dôjsť. Citovaná

pasáž dôvodov ústavnej sťažnosti iba dáva tušiť, že sťažovateľ považuje ministerstvo za

porušovateľa svojich základných práv a slobôd výlučne preto, lebo zbor je podriadený

ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky ( ).

41. Z vyplýva, že návrh na začatie konania (teda

aj ústavná sťažnosť) musí obsahovať okrem iného aj odôvodnenie. Ide o veľmi dôležitú

obsahovú náležitosť ústavnej sťažnosti, pretože ústavný súd je pri preskúmaní podaného

návrhu na začatie konania viazaný nielen jeho rozsahom, ale aj dôvodmi (§ 45 zákona

o ústavnom súde).

42. V posudzovanej veci však sťažovateľ žiadne dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd ministerstvom, neuviedol. Ústavná

sťažnosť preto neobsahuje zákonom ustanovenú náležitosť podľa § 43 ods. 1 a § 123 ods. 1

písm. d) , no chýba jej aj náležitosť podľa

, keďže sťažovateľ dokonca nijako nešpecifikoval ani zásah,

ktorým malo ministerstvo porušiť jeho základné práva a slobody.

43. Ústavný súd nepristúpil k výzve na doplnenie ústavnej sťažnosti a zároveň

predmetné nedostatky nepovažoval za odstrániteľné ani sprostredkovane, teda ani

ustanovením právneho zástupcu sťažovateľovi. Úplná absencia dôvodov ústavnej sťažnosti

v jej časti smerujúcej proti ministerstvu, ako aj chýbajúca jednoznačná identifikácia zásahu

ministerstva, ktorým k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa malo dôjsť, má totiž

v spojení s za následok, že podanie, ktorým by eventuálne

došlo k odstráneniu tohto nedostatku, by už obsahovo tvorilo novú ústavnú sťažnosť.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné ústavnú sťažnosť v časti tvrdeného porušenia

označených základných práv a slobôd sťažovateľa ministerstvom odmietnuť z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom

súde.

44. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi prednesenými sťažovateľom (návrh, aby mu ústavný

súd priznal „odškodné za nemajetkovú ujmu“, návrh na „oslobodenie od trov konania“,

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu).

Podľa pripája k výroku i odôvodneniu tohto

rozhodnutia odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu