Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 157/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara o ústavných sťažnostiach sťažovateľky URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, IČO 47 244 895, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kuchtom, Družstevná

257/11, Most pri Bratislave, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný

prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. júla

2019, sp. zn. z 22. júla 2019, sp. zn. z 26. septembra 2019,

sp. zn. z 18. decembra 2019, sp. zn. z 20. mája 2020

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. septembra,

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. septembra

2019 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. mája

2020 (ústavné sťažnosti vedené pod sp. zn. , ) a o ústavnej

sťažnosti sťažovateľky URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO 47 244 895, zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Kuchtom, Družstevná 257/11, Most pri Bratislave, vo veci namietaného

porušenia v nadväznosti na

Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základného

práva na súdnu ochranu podľa a

Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok

nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. novembra

2019 (ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. , ) takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti sťažovateľky URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ,

s. r. o., advokátska kancelária, vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. októbra

2019 (sp. zn. ), 4. novembra 2019 (pôvodne vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. ), 9. decembra 2019

(pôvodne vedená pod sp. zn. ), 12. marca 2020 (pôvodne vedená pod sp. zn.

), 17. júna 2020 (pôvodne vedená pod sp. zn. ) a 25. júna 2020

(sp. zn. ) doručené ústavné sťažnosti sťažovateľky spoločnosti URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, IČO 47 244 895 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie čl. 1

ods. 1 v spojení s (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu

podľa a listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 22. júla 2019, sp. zn.

z 22. júla 2019, sp. zn. z 26. septembra 2019, sp. zn.

z 18. decembra 2019, sp. zn. z 20. mája 2020 a rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 10. septembra 2019 (ústavné sťažnosti vedené

pod sp. zn. ), rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. septembra 2019 (ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. ) a rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 5. mája 2020 [ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn.

(ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“)].

2. Uznesením ústavného súdu č. k. -45 zo 6. októbra 2020 boli

ústavné sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. spojené na spoločné konanie, ktoré má byť vedené pod sp. zn.

, a zároveň boli prijaté na ďalšie konanie v celom rozsahu. Sudcom

spravodajcom vo veci vedenej pod sp. zn. (pôvodne sp. zn. )

je Miloš Maďar, člen I. senátu ústavného súdu podľa čl. II bod 3 Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení

dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“).

3. Ústavnému súdu bola 6. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,

ktorou namieta porušenie v spojení s a listiny,

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok

nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 19. novembra 2019 [(ďalej tiež „napadnuté rozhodnutie“) ústavná sťažnosť

vedená pod sp. zn. ].

4. Uznesením ústavného súdu č. k. -21 z 2. apríla 2020 bola ústavná

sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. prijatá na ďalšie konanie v celom

rozsahu. Sudcom spravodajcom vo veci vedenej pod sp. zn. (pôvodne

sp. zn. ) je Ivan Fiačan, člen I. senátu ústavného súdu podľa čl. II bodu 3

rozvrhu práce.

5. Z obsahu ústavných sťažností zhodne vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky

(spoločnosť URBAN s. r. o., advokátska kancelária), konajúci prostredníctvom advokáta

JUDr. Ondreja Urbana, MBA, sa opakovanými žiadosťami adresovanými Národnej banke

Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „NBS“) ako prvostupňovému

orgánu príslušnému v zmysle ustanovenia , a

Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) v znení neskorších predpisov dožadoval sprístupnenia rozhodnutí

NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľskými úvermi v konaniach, ktorých

subjektmi boli poskytovatelia spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre

spotrebiteľov.

6. Právnemu predchodcovi sťažovateľky nebolo v časti žiadostí o sprístupnenie

informácií vyhovené, a to s odôvodnením, že NBS požadované informácie nezverejňuje,

a zároveň aj z dôvodu, že právny predchodca sťažovateľky v postavení žiadateľa

o sprístupnenie informácií nie je subjektom, ktorému je NBS oprávnená alebo povinná

poskytnúť požadované informácie.

7. Právny predchodca sťažovateľky sa proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánu

verejnej správy odvolal, pričom guvernér NBS ako orgán verejnej správy druhého stupňa

jeho odvolania proti napadnutým rozhodnutiam prvého stupňa zamietol, a potvrdil tak

správnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa

8. Následne právny predchodca sťažovateľky podal na Krajskom súde v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) správne žaloby s návrhom na zrušenie rozhodnutí guvernéra NBS

v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami NBS, útvaru dohľadu, a súčasne žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na sprístupnenie informácií žiadaných právnym predchodcom

sťažovateľky ako žalobcom.

9. O podaných správnych žalobách vo veci samej rozhodol krajský súd rozsudkami

sp. zn. zo 14. februára 2019, sp. zn. z 21. marca 2019, sp. zn.

z 13. decembra 2018, sp. zn. z 13. decembra 2018, sp. zn.

zo 7. februára 2019, sp. zn. zo 14. marca 2019, sp. zn.

zo 7. marca 2019, sp. zn. zo 14. februára 2019 a sp. zn.

z 13. decembra 2018 (ďalej spolu len „rozsudky krajského súdu“), a to tak, že

prvým výrokom sťažovateľke vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutia guvernéra NBS, ako

aj prvostupňové rozhodnutia NBS. Druhým výrokom krajský súd o náhrade trov konania

rozhodol tak, že sťažovateľke priznal len čiastočnú náhradu trov konania spočívajúcu

v zaplatenom súdnom poplatku. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľke

nepriznal.

10. Sťažovateľka podala proti druhým výrokom rozsudkov krajského súdu kasačné

sťažnosti, ktoré boli napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu zamietnuté a účastníkom

konania najvyšší súd nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania.

11. Sťažovateľka v ústavných sťažnostiach poukazuje na skutočnosť, že krajský súd

o podaných správnych žalobách rozhodoval „prevažne“ prostredníctvom troch senátov

krajského súdu, a to senátov 1S, 5S, 6S a 4. marca 2020 aj prostredníctvom senátu 2S.

Senáty 1S a 6S krajského súdu svojím výrokom rozsudku v rámci náhrady trov konania,

napriek úplnému úspechu sťažovateľky vo veci priznali len čiastočnú náhradu trov konania

spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

sťažovateľke nepriznali. Naproti tomu senáty 5S a 2S krajského súdu sťažovateľke priznali

plnú náhradu trov konania, teda aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom

poplatku, ako aj trovy právneho zastúpenia.

12. Vo vzťahu k rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľka napadla

ústavnou sťažnosťou , v súhrne sťažovateľka argumentuje, že:

- napadnuté rozhodnutia sú nonkonformné a porušujúce právo sťažovateľky na

spravodlivý proces. Sťažovateľka poukazuje na svoj úspech vo veci samej, na význam

žiadostí o poskytnutí informácií a na ich charakter spoločenskej kontroly. Sťažovateľka

namietala, že súd neskúmal stav právnej entity žalobcu a jeho zástupcu v čase vykonávania

úkonov právnej služby. Uvádza, že musela podať správnu žalobu samostatne proti každému

rozhodnutiu guvernéra NBS, a teda nemohla podať hromadnú správnu žalobu, keďže išlo

o poskytnutie 40-tich rôznych informácií k 40-tim rôznym subjektom ako poskytovateľom

bankových alebo nebankových úverov. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že

krajskému súdu nič nebránilo podľa (ďalej len

,,SSP“) rozhodnúť o spojení vecí, ak to považoval za hospodárne. To, že tak súd neurobil,

nemožno podľa sťažovateľky pričítať na jej ťarchu. Sťažovateľka, citujúc rozhodnutia

ústavného súdu, poukazuje na porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva,

keď ten istý súd rozhodol o obdobných veciach odlišne;

- napadnuté rozhodnutia sú arbitrárne a neodôvodnené. Sťažovateľka namieta, že

v čase vzniku trov právneho zastúpenia boli žalobca (URBAN s. r. o, advokátska

kancelária) a jeho právny zástupca (Mgr. Ivan Gašperec, LL.M.) dva samostatné subjekty

a súdy na toto vôbec nereflektovali. Tiež namieta, že súdy sa vôbec nezaoberali

argumentom o odklone od vlastnej rozhodovacej praxe konajúceho súdu, a poukazuje na

hlasovanie sudcu Mgr. Mariána Degmu, ktorý v rôznych senátoch hlasoval rôzne;

- niektoré z napadnutých rozhodnutí sú nezákonné kvôli nedostatku formy.

Sťažovateľka namieta aj skutočnosť, že najvyšší súd ako kasačný súd v predmetnej veci

rozhodol nesprávnou procesnou formou rozhodnutia, a to uznesením. V zmysle ustanovenia

ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu,

rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak. Je zrejmé, že

krajský súd, proti ktorého rozhodnutiu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, rozhodol vo veci

samej rozsudkom. Podľa a uznesením sa rozhoduje len v prípade, ak

kasačný súd kasačnú sťažnosť odmieta či konanie o kasačnej sťažnosti zastavuje z dôvodu

späťvzatia kasačnej sťažnosti. Podľa právneho názoru sťažovateľky mal najvyšší súd ako

kasačný súd rozhodnúť v zmysle ustanovenie , v prípade, ak kasačnú

sťažnosť sťažovateľky zamietal, v procesnej forme rozsudku. Uvedené plne korešponduje

aj so skutočnosťou, že iný senát kasačného súdu (najvyššieho súdu), in concreto senát

4 Sžik, ktorý rovnako rozhodoval o kasačnej sťažnosti sťažovateľky a rovnako kasačnú

sťažnosť sťažovateľky zamietol, rozhodol v predmetnej veci formou rozsudku.

Sťažovateľka uvádza, že v zmysle sa rozsudok vyhlasuje vždy verejne

a v mene Slovenskej republiky, čo nebolo v tomto prípade dodržané.

13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal ústavné

sťažnosti na ďalšie konanie a vo veci samej nálezom rozhodol, že najvyšší súd napadnutými

rozhodnutiami porušil základné práva sťažovateľky, a to právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a podľa listiny, a tiež porušil aj právo

sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jej právo

na spravodlivý proces podľa charty a súčasne porušil aj

v nadväznosti na v spojení s listiny, napadnuté rozhodnutia

zrušil a prikázal najvyššiemu súdu vo veci znova konať a rozhodnúť a priznal jej náhradu

trov právneho zastúpenia.

14. Po preskúmaní uvedených ústavných sťažností ústavný súd zistil, že sú podané

tou istou sťažovateľkou, smerujú proti tomu istému orgánu verejnej moci (najvyšší súd),

vychádzajú z totožných skutkových a právnych okolností vecí a rozsah práv, ktorých

porušenie sťažovateľka namieta, je v týchto konaniach totožný.

II.

K spojeniu vecí

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

17. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy

veci primerane (ďalej len „“).

18. Podľa prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí na

spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých strán.

19. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

20. Podľa čl. II bodu 10 rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum

ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu,

ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné

konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov... O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti

senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania)

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu

určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou

sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak,

sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej

zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

21. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených ústavných sťažností, totožnosť rozsahu označených práv

sťažovateľky, ako aj totožnosť sťažovateľky a orgánu verejnej moci, proti rozhodnutiam

ktorého ústavné sťažnosti smerujú, prvý senát ústavného súdu v záujme hospodárnosti

konania podľa v spojení s a čl. II bodom 10

rozvrhu práce, riadiac sa poradím došlých ústavných sťažností, rozhodol, že veci vedené

ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu