Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 157/2020
PDF · 175.31 KB
No categories available
I. ÚS 157/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara o ústavných sťažnostiach sťažovateľky URBAN
STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,
Bratislava, IČO 47 244 895, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kuchtom, Družstevná
257/11, Most pri Bratislave, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžik 4/2019 z 22. júla
2019, sp. zn. 3 Sžik 5/2019 z 22. júla 2019, sp. zn. 8 Sžik 3/2019 z 26. septembra 2019,
sp. zn. 8 Sžik 4/2019 z 18. decembra 2019, sp. zn. 6 Sžik 4/2019 z 20. mája 2020
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžik 1/2019 z 10. septembra,
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžik 2/2019 z 10. septembra
2019 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik 3/2019 z 5. mája
2020 (ústavné sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1741/2019, I. ÚS 444/2020) a o ústavnej
sťažnosti sťažovateľky URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO 47 244 895, zastúpenej advokátom
JUDr. Petrom Kuchtom, Družstevná 257/11, Most pri Bratislave, vo veci namietaného
porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok
nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžik 1/2019 z 19. novembra
2019 (ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 257/2020, I. ÚS 157/2020) takto
rozhodol:
Ústavné sťažnosti sťažovateľky URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ,
s. r. o., advokátska kancelária, vedené pod sp. zn. I. ÚS 444/2020 a sp. zn. I. ÚS 157/2020
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 444/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. októbra
2019 (sp. zn. Rvp 1741/2019), 4. novembra 2019 (pôvodne vedené pod sp. zn.
Rvp 1957/2019, sp. zn. Rvp 1958/2019, sp. zn. Rvp 1959/2019), 9. decembra 2019
(pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 2232/2019), 12. marca 2020 (pôvodne vedená pod sp. zn.
Rvp 526/2020), 17. júna 2020 (pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 1338/2020) a 25. júna 2020
(sp. zn. Rvp 1420/2020) doručené ústavné sťažnosti sťažovateľky spoločnosti URBAN
STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,
Bratislava, IČO 47 244 895 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie čl. 1
ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 2 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžik 4/2019 z 22. júla 2019, sp. zn.
3 Sžik 5/2019 z 22. júla 2019, sp. zn. 8 Sžik 3/2019 z 26. septembra 2019, sp. zn.
8 Sžik 4/2019 z 18. decembra 2019, sp. zn. 6 Sžik 4/2019 z 20. mája 2020 a rozsudkom
najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžik 1/2019 z 10. septembra 2019 (ústavné sťažnosti vedené
pod sp. zn. Rvp 1741/2019), rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžik 2/2019
z 10. septembra 2019 (ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1959/2019) a rozsudkom
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžik 3/2019 z 5. mája 2020 [ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn.
Rvp 1420/2020 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“)].
2. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 444/2020-45 zo 6. októbra 2020 boli
ústavné sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp 1741/2019, sp. zn. Rvp 1959/2019
a sp. zn. Rvp 1420/2020 spojené na spoločné konanie, ktoré má byť vedené pod sp. zn.
Rvp 1741/2019, a zároveň boli prijaté na ďalšie konanie v celom rozsahu. Sudcom
spravodajcom vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 444/2020 (pôvodne sp. zn. Rvp 1741/2019)
je Miloš Maďar, člen I. senátu ústavného súdu podľa čl. II bod 3 Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení
dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“).
3. Ústavnému súdu bola 6. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,
ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok
nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty uznesením najvyššieho súdu sp. zn.
1 Sžik 1/2019 z 19. novembra 2019 [(ďalej tiež „napadnuté rozhodnutie“) ústavná sťažnosť
vedená pod sp. zn. Rvp 257/2020].
4. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 157/2020-21 z 2. apríla 2020 bola ústavná
sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. Rvp 257/2020 prijatá na ďalšie konanie v celom
rozsahu. Sudcom spravodajcom vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 157/2020 (pôvodne
sp. zn. Rvp 257/2020) je Ivan Fiačan, člen I. senátu ústavného súdu podľa čl. II bodu 3
rozvrhu práce.
5. Z obsahu ústavných sťažností zhodne vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky
(spoločnosť URBAN s. r. o., advokátska kancelária), konajúci prostredníctvom advokáta
JUDr. Ondreja Urbana, MBA, sa opakovanými žiadosťami adresovanými Národnej banke
Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „NBS“) ako prvostupňovému
orgánu príslušnému v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2, § 18 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov dožadoval sprístupnenia rozhodnutí
NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľskými úvermi v konaniach, ktorých
subjektmi boli poskytovatelia spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.
6. Právnemu predchodcovi sťažovateľky nebolo v časti žiadostí o sprístupnenie
informácií vyhovené, a to s odôvodnením, že NBS požadované informácie nezverejňuje,
a zároveň aj z dôvodu, že právny predchodca sťažovateľky v postavení žiadateľa
o sprístupnenie informácií nie je subjektom, ktorému je NBS oprávnená alebo povinná
poskytnúť požadované informácie.
7. Právny predchodca sťažovateľky sa proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánu
verejnej správy odvolal, pričom guvernér NBS ako orgán verejnej správy druhého stupňa
jeho odvolania proti napadnutým rozhodnutiam prvého stupňa zamietol, a potvrdil tak
správnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa
8. Následne právny predchodca sťažovateľky podal na Krajskom súde v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) správne žaloby s návrhom na zrušenie rozhodnutí guvernéra NBS
v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami NBS, útvaru dohľadu, a súčasne žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na sprístupnenie informácií žiadaných právnym predchodcom
sťažovateľky ako žalobcom.
9. O podaných správnych žalobách vo veci samej rozhodol krajský súd rozsudkami
sp. zn. 1 S 222/2017 zo 14. februára 2019, sp. zn. 1 S 228/2017 z 21. marca 2019, sp. zn.
6 S 151/2017 z 13. decembra 2018, sp. zn. 6 S 152/2017 z 13. decembra 2018, sp. zn.
1 S 221/2017 zo 7. februára 2019, sp. zn. 1 S 224/2017 zo 14. marca 2019, sp. zn.
1 S 229/2017 zo 7. marca 2019, sp. zn. 1 S 223/2017 zo 14. februára 2019 a sp. zn.
6 S 144/2017 z 13. decembra 2018 (ďalej spolu len „rozsudky krajského súdu“), a to tak, že
prvým výrokom sťažovateľke vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutia guvernéra NBS, ako
aj prvostupňové rozhodnutia NBS. Druhým výrokom krajský súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že sťažovateľke priznal len čiastočnú náhradu trov konania spočívajúcu
v zaplatenom súdnom poplatku. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľke
nepriznal.
10. Sťažovateľka podala proti druhým výrokom rozsudkov krajského súdu kasačné
sťažnosti, ktoré boli napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu zamietnuté a účastníkom
konania najvyšší súd nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania.
11. Sťažovateľka v ústavných sťažnostiach poukazuje na skutočnosť, že krajský súd
o podaných správnych žalobách rozhodoval „prevažne“ prostredníctvom troch senátov
krajského súdu, a to senátov 1S, 5S, 6S a 4. marca 2020 aj prostredníctvom senátu 2S.
Senáty 1S a 6S krajského súdu svojím výrokom rozsudku v rámci náhrady trov konania,
napriek úplnému úspechu sťažovateľky vo veci priznali len čiastočnú náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
sťažovateľke nepriznali. Naproti tomu senáty 5S a 2S krajského súdu sťažovateľke priznali
plnú náhradu trov konania, teda aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku, ako aj trovy právneho zastúpenia.
12. Vo vzťahu k rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľka napadla
ústavnou sťažnosťou , v súhrne sťažovateľka argumentuje, že:
- napadnuté rozhodnutia sú nonkonformné a porušujúce právo sťažovateľky na
spravodlivý proces. Sťažovateľka poukazuje na svoj úspech vo veci samej, na význam
žiadostí o poskytnutí informácií a na ich charakter spoločenskej kontroly. Sťažovateľka
namietala, že súd neskúmal stav právnej entity žalobcu a jeho zástupcu v čase vykonávania
úkonov právnej služby. Uvádza, že musela podať správnu žalobu samostatne proti každému
rozhodnutiu guvernéra NBS, a teda nemohla podať hromadnú správnu žalobu, keďže išlo
o poskytnutie 40-tich rôznych informácií k 40-tim rôznym subjektom ako poskytovateľom
bankových alebo nebankových úverov. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že
krajskému súdu nič nebránilo podľa § 65 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
,,SSP“) rozhodnúť o spojení vecí, ak to považoval za hospodárne. To, že tak súd neurobil,
nemožno podľa sťažovateľky pričítať na jej ťarchu. Sťažovateľka, citujúc rozhodnutia
ústavného súdu, poukazuje na porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva,
keď ten istý súd rozhodol o obdobných veciach odlišne;
- napadnuté rozhodnutia sú arbitrárne a neodôvodnené. Sťažovateľka namieta, že
v čase vzniku trov právneho zastúpenia boli žalobca (URBAN s. r. o, advokátska
kancelária) a jeho právny zástupca (Mgr. Ivan Gašperec, LL.M.) dva samostatné subjekty
a súdy na toto vôbec nereflektovali. Tiež namieta, že súdy sa vôbec nezaoberali
argumentom o odklone od vlastnej rozhodovacej praxe konajúceho súdu, a poukazuje na
hlasovanie sudcu Mgr. Mariána Degmu, ktorý v rôznych senátoch hlasoval rôzne;
- niektoré z napadnutých rozhodnutí sú nezákonné kvôli nedostatku formy.
Sťažovateľka namieta aj skutočnosť, že najvyšší súd ako kasačný súd v predmetnej veci
rozhodol nesprávnou procesnou formou rozhodnutia, a to uznesením. V zmysle ustanovenia
§ 457 ods. 1 SSP ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu,
rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak. Je zrejmé, že
krajský súd, proti ktorého rozhodnutiu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, rozhodol vo veci
samej rozsudkom. Podľa § 459 a § 460 SSP uznesením sa rozhoduje len v prípade, ak
kasačný súd kasačnú sťažnosť odmieta či konanie o kasačnej sťažnosti zastavuje z dôvodu
späťvzatia kasačnej sťažnosti. Podľa právneho názoru sťažovateľky mal najvyšší súd ako
kasačný súd rozhodnúť v zmysle ustanovenie § 457 ods. 1 SSP, v prípade, ak kasačnú
sťažnosť sťažovateľky zamietal, v procesnej forme rozsudku. Uvedené plne korešponduje
aj so skutočnosťou, že iný senát kasačného súdu (najvyššieho súdu), in concreto senát
4 Sžik, ktorý rovnako rozhodoval o kasačnej sťažnosti sťažovateľky a rovnako kasačnú
sťažnosť sťažovateľky zamietol, rozhodol v predmetnej veci formou rozsudku.
Sťažovateľka uvádza, že v zmysle § 137 ods. 2 SSP sa rozsudok vyhlasuje vždy verejne
a v mene Slovenskej republiky, čo nebolo v tomto prípade dodržané.
13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal ústavné
sťažnosti na ďalšie konanie a vo veci samej nálezom rozhodol, že najvyšší súd napadnutými
rozhodnutiami porušil základné práva sťažovateľky, a to právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, a tiež porušil aj právo
sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jej právo
na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a súčasne porušil aj čl. 1 ods. 1 ústavy
v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 listiny, napadnuté rozhodnutia
zrušil a prikázal najvyššiemu súdu vo veci znova konať a rozhodnúť a priznal jej náhradu
trov právneho zastúpenia.
14. Po preskúmaní uvedených ústavných sťažností ústavný súd zistil, že sú podané
tou istou sťažovateľkou, smerujú proti tomu istému orgánu verejnej moci (najvyšší súd),
vychádzajú z totožných skutkových a právnych okolností vecí a rozsah práv, ktorých
porušenie sťažovateľka namieta, je v týchto konaniach totožný.
II.
K spojeniu vecí
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
17. Podľa § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy
veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
18. Podľa prvej vety § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na
spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa
týkajú tých istých strán.
19. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
20. Podľa čl. II bodu 10 rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum
ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu,
ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné
konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia
alebo sa týkajú tých istých účastníkov... O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti
senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania)
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu
určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou
sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak,
sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej
zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
21. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. I. ÚS 444/2020 a sp. zn. I. ÚS 157/2020 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených ústavných sťažností, totožnosť rozsahu označených práv
sťažovateľky, ako aj totožnosť sťažovateľky a orgánu verejnej moci, proti rozhodnutiam
ktorého ústavné sťažnosti smerujú, prvý senát ústavného súdu v záujme hospodárnosti
konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II bodom 10
rozvrhu práce, riadiac sa poradím došlých ústavných sťažností, rozhodol, že veci vedené
ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 444/2020 a sp. zn. I. ÚS 157/2020 spája na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 444/2020.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu