Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 490/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom, Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci jeho návrhu

zo 6. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej

republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“) vo veci jeho návrhu zo 6. novembra 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia

vyšetrovania, Bratislava, ČVS: ORP-164/1-VYS-B1-2019 z 29. júla 2019 bolo trestné

oznámenie sťažovateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odmietnuté podľa zákona

č. v znení neskorších (ďalej len „“),

pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2

.

3. Sťažnosť sťažovateľa proti označenému uzneseniu bola uznesením

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokurátora“)

č. k. -15 z 27. septembra 2019 zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c)

.

4. Podaním zo 6. novembra 2019 sa sťažovateľ obrátil na generálneho prokurátora

s návrhom na zrušenie právoplatných rozhodnutí podľa vo veci

vedenej pod ČVS: ORP-164/l-VYS-B1-2019.

5. Okresná prokuratúra sťažovateľa prípisom z 2. apríla 2020 upovedomila,

že sťažovateľovo podanie zo 6. novembra 2019 nespĺňa zákonné náležitosti na to,

aby mohlo byť posudzované ako podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa a nasl. , pretože v danom prípade

sťažovateľom napadnuté uznesenie nebolo vydané v prípravnom konaní (§ 10 ods. 15

), ale v štádiu pred začatím trestného stíhania, v tzv. predprípravnom

konaní. Vzhľadom na to, že v predmetnej trestnej veci nebolo začaté trestného stíhanie

postupom podľa , a teda neprebiehalo prípravné konanie,

nebola zistená ani existencia subjektov vymedzených ods. l

oprávnených pre podanie návrhu na postup podľa .

6. Sťažovateľ sa podaním z 19. apríla 2020 obrátil na generálneho prokurátora

a namietal, že jeho podanie zo 6. novembra 2019 mu svojvoľne nebolo predložené

na postup podľa . V podaní adresovanom Okresnému riaditeľstvu

policajného zboru Bratislava z toho istého dňa sťažovateľ namietal aj nezákonný postup

v súvislosti s nerozhodnutím o jeho námietke konfliktu záujmu a o návrhu na odňatie veci.

7. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sťažovateľa prípisom

z 27. apríla 2020 upovedomila, že jeho podanie z 19. apríla 2020 označené ako podnet bolo

postúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“).

8. Krajská prokuratúra sťažovateľa prípisom z 29. júna 2020 upovedomila,

že jeho podanie z 19. apríla 2020 bolo vzhľadom na obsah vyhodnotené ako žiadosť

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora podľa príkazu generálneho

prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov

pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní.

Sťažovateľova žiadosť bola vyhodnotená v časti ako dôvodná, keď v predmetnej veci bolo

vydané uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia v zmysle § 197 ods. 1 písm. d)

predčasne bez dostatočne objasneného skutkového stavu a zároveň

sa prokurátor okresnej prokuratúry nedostatočne vysporiadal s námietkou sťažovateľa

o zaujatosti a o žiadosti o odňatie a prikázanie veci. Vzhľadom na uvedené bol v súlade

s ustanovením o prokuratúre v znení neskorších

predpisov vydaný pokyn o ďalšom zákonnom postupe v danej veci. V časti týkajúcej

sa preskúmania právoplatných rozhodnutí podľa boli námietky

sťažovateľa vyhodnotené ako nedôvodné s poukazom na ,

podľa ktorého sa postupuje v prípade zrušenia právoplatných rozhodnutí vydaných

v prípravnom konaní, pričom uznesenie o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 Trestného

poriadku je rozhodnutím vydaným v predprípravnom konaní. Vydanie rozhodnutia

o odmietnutí veci však netvorí prekážku rozhodnutej veci a v prípade zistených nedostatkov

je možné vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

9. Sťažovateľ pred ústavným súdom stručne namieta, že generálny prokurátor vo veci

jeho návrhu zo 6. novembra 2019 nekoná, v tejto veci nerozhodol a ani sťažovateľa v súlade

s neupovedomil o výsledku svojho šetrenia.

10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa ,

, občan SR, právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a ľudské práva a základné slobody

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním

generálneho prokurátora SR vo veci návrhu na zrušenie právoplatných rozhodnutí

podľa pod ČVS: ORP-164/1-VYS-B1-2019 zo dňa 06.11.2019

porušené boli.

2. Generálny prokurátor SR je vo veci návrhu na zrušenie právoplatných rozhodnutí

podľa pod ČVS: ORP-164/1-VYS-B1-2019 zo dňa 06. 11.2019,

povinný konať.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

16. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

18. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že generálny prokurátor vo veci

jeho návrhu na zrušenie právoplatných rozhodnutí podľa

zo 6. novembra 2019 nekoná.

21. Z predložených dokumentov vyplýva, že generálny prokurátor o návrhu

sťažovateľa podľa nekoná a vzhľadom na znenie príslušných

zákonných ustanovení ani zo zákona konať nemohol, čo bolo sťažovateľovi (opakovane)

dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetlené (pozri body 5 a 8 tohto uznesenia).

22. Preto už na prvý pohľad možno konštatovať, že medzi sťažovateľom označeným

postupom generálneho prokurátora a sťažovateľom označenými právami nie je žiadna

vzájomná príčinná súvislosť, keď je už z podstaty veci vylúčené, aby generálny prokurátor

porušoval základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s jeho podaním zo 6. novembra 2019.

23. S ohľadom na uvedené ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch

v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu