Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

uvádza: „S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28. 10. 2020 a ustálenú rozhodovaciu prax týmto beriem svoj návrhkonštatuje, že ústavná sťažnosť, o ktorej rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 539/2020, bola založená na porovnateľnej argumentácii ako návrh okresného súdu preskúmavaný„Späťvzatie návrhu“, ktorým sa domáhal zastavenia konania a svojho uznesenia č. k. IV. ÚS 539/2020 z 28. októbra 2020, ako aj v ňom obsiahnutých právnych názorov konštatoval

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 474/2013, I. ÚS 1/2012, IV. ÚS 539/2020 sa odvolací súd priklonil k právnemu záveru, že § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009bremeno mlčí. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28. 10. 2020 a na rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 227/2012 a uzavrel, že právomal odvolací súd v úmysle poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020, citácia uvedená v odseku 15. odôvodnenia rozsudku nepredstavuje právne závery

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 474/2013, I. ÚS 1/2012, IV. ÚS 539/2020 sa odvolací súd priklonil k právnemu záveru, že § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009bremeno mlčí. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28.10.2020 a na rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 227/2012 a uzavrel, že právomal odvolací súd v úmysle poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020, citácia uvedená v odseku 15. odôvodnenia rozsudku nepredstavuje právne závery

súdnych autorít, a to uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 539/2020, ktoré doterajšiu súdnu prax odvolacieho súdu koriguje. Vzhľadom na jednorazovýinštancie a poukázal tiež na názor vyslovený v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 539/2020, podľa ktorého vo vzťahu k stavbám, ktoré stavali či zriaďovali štátne socialistickézhodná zákonná konštrukcia. Odvolací súd konštatoval, že v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 539/2020 ústavný súd odkázal na judikatúru najvyššieho súdu, v zmysle ktorej finančná

Odvolací súd preto poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28. októbra 2020, v ktorom Ústavný súd uzavrel, že finančná náhradamal odvolací súd v úmysle poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28. októbra 2020, citácia uvedená v odseku 18. odôvodnenia rozsudku odvolaciehoktorú Ústavný súd SR uviedol v uznesení sp. zn. IV. ÚS 539/2020. Ústavný súd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 539/2020 neuviedol žiadne právne závery ani úvahy, ktoré by

fyzická osoba. Tento názor za ústavne udržateľný považoval aj ústavný súd (IV. ÚS 539/2020), keďže takéto hmotnoprávne riešenie preferuje legalizačný aspekt pre stavbu že pri prvej otázke najvyšší súd vychádzal z uznesenia ústavného súdu (IV. ÚS 539/2020). Druhú otázku najvyšší súd správne vyhodnotil ako neprípustnú, keďže jupoukaz najvyššieho súdu na konštatáciu ústavného súdu v uznesení sp. zn. IV. ÚS 539/2020, že „nie je ústavne neudržateľný kontextuálny, resp. implicitný záver (podmienený

republiky. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 539/2020-21 z 28.10.2020 odvolací súd konštatoval, že právo na náhradu za vecné bremeno

8Cdo/17/2019 zo dňa 30. novembra 2020 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28. októbra 2020, v ktorých sa najvyšší a ústavný súd výslovne vysporiadaliautorít - Najvyššieho a Ústavného súdu SR (sp. zn. 8Cdo/17/2019 a sp. zn. IV. ÚS 539/2020) dospel k záveru, že finančná náhrada za vznik vecného bremena v zmysle zákona2019 bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR rozhodnutím sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28. októbra 2020 odmietol. Rozhodnutie najvyššieho súdu odvolací súd

akceptovaný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. IV. ÚS 539/2020. Konštatoval preto, že za obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovinepovažoval za ústavne nekonformné ani Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 539/2020). V kontexte posúdenia vecného bremena viažuceho sa k pozemkom žalobcu akouznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2020 sp. zn. IV. ÚS 539/2020). Jednorazové plnenie je majetkovým právom, ktoré sa v súlade s § 100 a nasledujúcich

vo veciach ústavných sťažností samotného žalobcu (napr. III. ÚS 1/2020, IV. ÚS 539/2020 a III. ÚS 276/2021). 11.1. Nosné právne závery uvedené v odôvodnení napadnutéhoprávne závery akceptoval aj ústavný súd (III. ÚS 276/2021, III. ÚS 1/2020, IV. ÚS 539/2020), preto vec nepostúpil veľkému senátu v zmysle § 48 ods. 1 CSP (bod 3.3)