Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 537/2020
PDF · 335.2 KB
No categories available
IV. ÚS 537/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2020
prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Roberta Šorla o jeho
zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti , ,
, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 755/2020 a takto
rozhodol:
Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Robert Šorl
n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 755/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky
1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
Robert Šorl prípisom zo 16. októbra 2020 v zmysle § 49 ods. 1 a 4 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi
ústavného súdu, že III. senát ústavného súdu, ktorého je členom, má rozhodovať o ústavnej
sťažnosti , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), pričom k obsahu ústavnej sťažnosti uviedol, že Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 14 Pu 2/2018-7 rozhodol, že k prevzatiu sťažovateľa do ústavu
zdravotnej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Predmetné uznesenie bolo potvrdené
Krajským súdom v Trenčíne a dovolanie sťažovateľa proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu bolo dovolacím súdom odmietnuté. Sťažovateľ svojou ústavnou
sťažnosťou žiadal vyslovenie porušenia jeho základných práv práve napadnutým
rozhodnutím dovolacieho súdu, ktoré žiadal aj zrušiť. Sudca Robert Šorl uviedol, že až
do 30. septembra 2020 bol sudcom a predsedom Okresného súdu Prievidza. Ďalej uviedol,
že cieľom sťažovateľa je dosiahnutie zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Prievidza
pravdepodobne s motívom získania nárokov proti tomuto súdu. Vzhľadom na uvedené
predložil predsedovi ústavného súdu oznámenie svojej možnej zaujatosti v predmetnej veci.
2. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 19. októbra 2020 bolo
oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené na rozhodnutie
podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde IV. senátu ústavného súdu.
II.
Relevantná právna úprava
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.
4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
5. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa ods. 1 alebo
ods. 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
6. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
7. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej
podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti
či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.
BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.
nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie
sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide
svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5
uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. Nao 46/2010-78
z 11. júna 2010; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu
súdnictva a práva.
8. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve
previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack
v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť
č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku
objektívnu a tie sú overované rovnomernými testmi. Európsky súd pre ľudské práva
zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to
vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005,
bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť
č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou
zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým
subjektívnym a objektívnym testom.
9. V subjektívnom teste sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho
záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže
opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo
ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka
nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný
z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý
si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je
dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti.
Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať
pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť,
pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac
o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok
z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
10. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde je potrebné uviesť, že predpoklady vylúčenia sudcu ústavného
súdu opísané ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich
zástupcom“ vzhľadom na okolnosti aplikovateľné v danej veci voči sudcovi ústavného súdu
Robertovi Šorlovi naplnené nie sú.
11. Ústavný súd po pripojení spisového materiálu vedeného pod sp. zn.
Rvp 755/2020 zistil, že sťažovateľ v predmetnej ústavnej sťažnosti v rámci opisu
skutkového stavu poukazuje aj na postup Okresného súdu Prievidza. Avšak je zrejmé,
že jeho ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, preto samotný
postup, resp. rozhodnutie Okresného súdu Prievidza ako prvostupňového súdu v konečnom
dôsledku ani nie je predmetom rozhodovania ústavného súdu.
12. Aplikujúc detailnejší pohľad na potenciálnu nestrannosť sudcu ústavného súdu
Roberta Šorla, vec v prvom rade nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by
spadala pod subjektívny test. Sudca Robert Šorl vo svojom oznámení založil svoju
potenciálnu zaujatosť iba skutočnosťou, že bol predsedom prvostupňového súdu, v konaní
ktorého má ústavný súd hodnotiť následné rozhodnutie dovolacieho súdu. Zo samotného
oznámenia sudcu Roberta Šorla nemožno vypozorovať žiadne negatívne emócie voči
samotnému sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi alebo záujem rozhodovať o veci
sťažovateľa.
13. Vo vzťahu k objektívnemu testu ústavný súd konštatuje, že sudca Robert Šorl
v predmetnom konaní nerozhodoval ako sudca prvostupňového súdu, resp. nebol žiadnym
spôsobom zainteresovaný na predmete tohto konania a zároveň sa žiadny aspekt ústavnou
sťažnosťou napadnutého konania nedotýka výkonu jeho funkcie predsedu Okresného súdu
Prievidza. Taktiež, ako už bolo uvedené, samotnou ústavnou sťažnosťou nebol napadnutý
postup a ani rozhodnutie prvostupňového súdu, ale až rozhodnutie dovolacieho súdu.
Z uvedeného je preto zrejmé, že vzťah sudcu Roberta Šorla k predmetu ústavnej sťažnosti
vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 755/2020 je príliš vzdialený na to, aby založil
pochybnosť o jeho nestrannosti v prerokovávanej veci.
14. Pri skúmaní nestrannosti (subjektívny a objektívny test nestrannosti) sudcu
ústavného súdu Roberta Šorla tak podľa ústavného súdu nateraz neexistuje zistiteľná
skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik subjektívnej alebo objektívnej pochybnosti o jeho
nezaujatosti vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 755/2020. Podľa ústavného
súdu ani z pohľadu nestranného pozorovateľa sa nemôže dôvodne javiť, že sudca ústavného
súdu Robert Šorl má pomer k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, resp. k samotnej
veci v predmetnom konaní pred ústavným súdom.
15. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcu ústavného
súdu v predmetnej veci si nevyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu Roberta Šorla
z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 755/2020, a preto rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu