Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)PL. ÚS 26/2020
PDF · 444.48 KB
No categories available
PL. ÚS 26/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Petra Molnára (sudca spravodajca), Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského
o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou námestníčkou
generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. o súhlas na
vzatie do väzby , ,
, sudcu s prerušeným výkonom funkcie sudcu, takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby
, , , sudcu
s prerušeným výkonom funkcie sudcu, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia
prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-374 z 27. októbra 2020, v súvislosti so
vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 28. októbra 2020
o 12.50 h.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou
námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny
prokurátor“ alebo „navrhovateľ“), sp. zn. Se/1 20/20/1000 z 28. októbra 2020 (ďalej len
„žiadosť generálneho prokurátora“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie do väzby ,
, , sudcu s prerušeným výkonom
funkcie sudcu (ďalej aj „dotknutý sudca“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na
obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020
a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi
Petrovi Molnárovi.
9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-374 z 27. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie o vznesení
obvinenia“) bolo podľa § 199 ods. 1, 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) začaté trestné stíhanie a zároveň bolo
podľa § 206 ods. 1, 4 Trestného poriadku s poukazom na § 207a Trestného poriadku
a podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 207a Trestného poriadku
vznesené obvinenie viacerým osobám v pozícii sudcov, okrem iných aj
pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“) v bode 16 výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia a pre zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona v bode 17 výrokovej časti uznesenia
o vznesení obvinenia.
10. Podľa navrhovateľa je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený
záver, že
„16./ v presne nezistenom období roku 2017 na nezistenom mieste v súvislosti
s rozhodovaním v právnej veci, v ktorej vystupovali ako strany konania ,
a
, vedenom na Okresnom súde Bratislava I, telefonicky kontaktoval
predseda Okresného súdu Bratislava V zákonnú sudkyňu
, pričom ju požiadal o stretnutie, následne po neurčitej dobe podľa
predchádzajúcej dohody sa stretli pred budovou Justičného paláca v Bratislave, kde ju
požiadal, či by sa na túto vec mohla pozrieť a vec rozhodnúť v prospech
, keď si po určitom čase naštudovala predmetný spisový
materiál, sa opätovne stretli pred budovou Justičného paláca, kde povedala
, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť.
17./ v presne nezistenom období roku 2018 na nezistenom mieste si dal predseda
Okresného súdu Bratislava III od neurčitej osoby sľúbiť neurčitý
úplatok pre podpredsedu Okresného súdu Bratislava I za to, že
v právnej veci žalobcu: , proti žalovanému:
, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, konkrétne vo veci dvoch platobných
rozkazov celkovo vo výške cca 40.000.000 € vybaví, aby boli tieto platobné rozkazy vydané
a v tejto súvislosti osloví zákonných sudcov, pričom na spoločnom stretnutí v blízkosti
Justičného paláca na ulici v Bratislave ukázal
na prinesených listinách čísla konaní, podľa ktorých zistil, že
sa jedná o sudkyne a , na čo mu
uviedol, že s sa vie rozprávať a s
skôr nie, pričom mu povedal, že ak to dokáže vybaviť, že
bude veľmi spokojný, že tam bude veľmi pekná odmena.“.
11. Podľa generálneho prokurátora zabezpečil vyšetrovateľ v doterajšom priebehu
prípravného konania viacero dôkazov, najmä výsluchy obvinených ,
, , ,
, , ,
, , ,
, , ,
, , a
, výsluchy poškodených a ,
výsluchy svedkov , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , zápisnice vykonanej prehliadky iných priestorov
a pozemkov v priestoroch kancelárie sudkyne v budove Krajského súdu
v Bratislave. Boli zaistené mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia, do konania bol
pribratý znalec z odboru kriminalistiky, odvetvia kriminalistickej informatiky, boli
vyžiadané informácie týkajúce sa daňového tajomstva vo vzťahu k viacerým osobám,
vykonala sa prehliadka iných priestorov a pozemkov a viacero domových prehliadok, boli
zabezpečené prepisy z mobilnej aplikácie Threema v písomnej a elektronickej podobe.
12. Podľa navrhovateľa skutkové zistenia majúce oporu v tzv. usvedčujúcich
dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede už označených svedkov najmä svedka
a , ale aj ďalších) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní veci,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania
a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľmi trestných činov sú osoby – sudcovia tak, ako to je už uvedené.
13. U obvineného vidí generálny prokurátor dôvody väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, keď mal obvinený v jednom prípade
priamo a v dvoch prípadoch nepriamo (prostredníctvom ) pôsobiť
na zákonného sudcu v snahe ovplyvniť výsledok konania. Podľa navrhovateľa vzhľadom na
súčasný status obvineného , ktorý má síce prerušený výkon funkcie
sudcu, ale začal pôsobiť ako advokát, disponuje kontaktmi na osoby z justičného prostredia,
čo odôvodňuje obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti a ovplyvňovania do veci
zainteresovaných osôb.
14. Podľa generálneho prokurátora ide o vážne protispoločenské konanie, ktoré je
potrebné náležite a dôkladne preveriť. Jediným účinným spôsobom ako reálne preveriť
všetky potrebné skutočnosti a okolnosti skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, ale aj
skutkov, ktoré ešte nemusia byť v čase vznesenia obvinenia známe, je zabezpečiť trestné
konanie s vylúčením akéhokoľvek ovplyvňovania a zasahovania či marenia trestného
konania, ktoré je možné najúčinnejšie zabezpečiť práve väzobným trestným stíhaním
obvineného, keďže z jeho strany vzhľadom na už uvedené skutočnosti hrozí reálne
nebezpečenstvo marenia trestného konania.
15. Navrhovateľ dodáva, že preskúmaním vyšetrovacieho spisu neboli zistené
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že „boli zneužité represívne nástroje trestného
práva zo strany iných zložiek štátnej moci ako je exekutíva a prokuratúra, s cieľom odvety
za výkon sudcovskej právomoci, alebo s cieľom zabrániť sudcovi v jeho budúcom výkone
svojej funkcie. V uvedenej veci možno vylúčiť porušenie ústavnej garancie nezávislosti
súdnej moci“.
16. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 26/2020 z 29. októbra 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
17. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
18. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo dotknutému sudcovi, aby sa vyjadril k žiadosti. Pred
svojím vyjadrením dotknutý sudca požiadal o umožnenie nahliadnutia do žiadosti
generálneho prokurátora a jeho žiadosti predseda pléna vyhovel. Dotknutý sudca v rámci
svojho vyjadrenia uviedol, že považuje postup orgánov činných v trestnom konaní za
škandalózny, keď po marcovom uznesení ústavného súdu znovu v podstate prekopírujú
pôvodné všeobecné obvinenie. Dotknutý sudca ďalej uviedol, že orgány činné v trestnom
konaní sú nečinné a neuskutočnili sa žiadne výsluchy v kauze a po uplynutí
niekoľkých mesiacov ho znovu zadržali a navrhujú väzbu, čo považuje za protiústavné,
rovnako ako aj celkový spôsob vedenia trestného stíhania. Vyslovil tiež podozrenie, že
aktivity orgánov činných v trestnom konaní môžu byť dôsledkom jeho advokátskych aktivít
v spoločensky citlivých kauzách. Uviedol, že má pozastavený výkon funkcie sudcu na
vlastnú žiadosť a navyše mu bol rozhodnutím disciplinárneho senátu výkon funkcie sudcu
pozastavený.
19. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora
v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie
príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné
konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len
predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,
pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré
môže vyznieť pozitívne (vzatie do väzby), ako aj negatívne (nevzatie do väzby), s možnou
alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej konštatácii
dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie závisí od
konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie
relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby (Trestný poriadok).
20. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza
rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia
kritérií, použiteľných v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o ústavnej
sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu ústavným
súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je predovšetkým
výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť
na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva
(procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom
odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom
výkone v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj
sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci proti inej zložke štátnej moci je
v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3
ústavy), ale aj moci zákonodarnej (čl. 78 ods. 3 ústavy), len v inom kompetenčnom
vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej
poslanca).
21. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by zistil
zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže
abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov
podmienok väzby, a to či už materiálnych, alebo formálnych. Ústavný súd v tejto súvislosti
nemôže prehliadnuť, či návrh generálneho prokurátora obsahuje popis skutku, pre ktorý sa
vedie trestné stíhanie, popis dôkaznej situácie adekvátnej k referenčnému štádiu trestného
konania a predstavenie zrozumiteľných dôvodov na väzobné stíhane príslušného sudcu.
Ústavný súd je následne povolaný v komplexných súvislostiach preskúmať tieto okolnosti
v medziach ústavou zverenej právomoci a na poli substantívneho aspektu urobiť spoľahlivý
záver, že argumenty predstavené v návrhu generálneho prokurátora neumožňujú
konštatovať, že navrhované väzobné stíhanie sudcu je neadekvátnym zásahom do súdnej
moci.
22. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na
vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej
opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri
rozhodovaní o väzbe. Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne
nepodloženého alebo extrémne arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku
iných zistených okolností nedošlo k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti
dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode 20 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať,
že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na trestné stíhanie sudcu na rozdiel od
predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas ústavného súdu. Nevyhnutnou
podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu zo strany ústavného súdu však
naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie nezávislosti sudcov vyplývajúcej
z čl. 148 ods. 4 ústavy, podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po
zániku jeho funkcie.
23. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného
poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu
obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný
súd pri rozhodovaní o väzbe s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe
opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne
s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami
konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase
aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na
vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd
nemôže verifikovať jeho finálny obsah.
24. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do
väzby sudcu aj v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému
všeobecnému súdu podaný. Predmetom konania ústavného súdu je totiž súhlas alebo
nesúhlas na vzatie do väzby sudcu, a nie udelenie súhlasu prokurátorovi na podanie návrhu
na vzatie sudcu do väzby. Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani
podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie
príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné konanie) o takom návrhu prokurátora,
resp. o väzbe obvineného sudcu.
25. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu
obvinenia dotknutého sudcu v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti
predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu
na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade
podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu
podľa čl. 17 ods. 3 ústavy.
26. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Tajným hlasovaním členov pléna dospel k záveru, že
v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli
naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi
alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou generálneho prokurátora. Vo
vzťahu k predloženému návrhu generálneho prokurátora s ohľadom na už uvedené
skutočnosti ústavný súd uzatvára, že tento posudzoval v súvislosti s možnosťou zásahu do
nezávislosti súdnej moci. Keďže dotknutý sudca má aktuálne jednak prerušený výkon
funkcie na vlastnú žiadosť a zároveň mu bol následným rozhodnutím disciplinárneho senátu
pozastavený výkon funkcie sudcu, je ústavnoprávne udržateľným záver, že vyhovením
návrhu na vyslovenie súhlasu so vzatím dotknutého sudcu do väzby nedochádza k ústavne
neakceptovateľnému zásahu do súdnej moci. Výkon funkcie sudcu bol u menovaného
prerušený aj pri ostatnom rozhodovaní ústavného súdu o žiadosti generálneho prokurátora
na udelenie súhlasu na vzatie do väzby, avšak len v krátkom trvaní. Aktuálne, s odstupom
viac než pol roka už ústavný súd nepovažuje za pravdepodobné, že by mohlo ísť o ústavne
neprípustnú odvetu za výkon funkcie sudcu v konkrétnej veci.
27. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas na vzatie do väzby
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Je potrebné opätovne
zdôrazniť, že súhlas na vzatie obvineného do väzby zo strany ústavného súdu nenahrádza
následné rozhodovanie všeobecných súdov o väzbe podľa všetkých štandardných
zákonných kritérií a pri ústavne konformnom výklade zákona vrátane otázky hodnotenia
dôvodnosti, skutkového členenia a právnej kvalifikácie vzneseného obvinenia, danosti
väzobných dôvodov pre konkrétny prípad, poprípade iných relevantných procesných
otázok. To znamená, že udelením súhlasu na vzatie do väzby obvineného sudcu ústavný súd
riešenie týchto otázok v prospech návrhu na vzatie do väzby neodobruje. V rozsahu
bazálneho, ústavnoprávne relevantného prekrytia s rozhodovaním o väzbe všeobecného
súdu ústavný súd len konštatuje, že vo vecnom rozsahu výroku uznesenia o vznesení
obvinenia zistil skutkový substrát, právne kvalifikovateľný a v konkrétnom prípade
stíhateľný ako trestný čin, čím neodobruje právnu kvalifikáciu skutkov, pre ktoré bolo
vznesené obvinenie, čo bude úlohou všeobecného súdu pri následnom rozhodovaní o väzbe.
Naostatok, k uvedeným okolnostiam (materiálne a formálne podmienky väzby) bude musieť
všeobecný súd pristupovať s o to väčšou pozornosťou.
28. Vo zvyšnom rozsahu potom (ako už bolo tiež uvedené) nezistil, že by vznesenie
obvinenia pre predmetné skutky, ako aj podanie návrhu na vzatie do väzby v tejto súvislosti
v tomto štádiu konania preukázateľne predstavovalo preventívny alebo odvetný útok na
funkciu konkrétneho sudcu a sprostredkovane útok na nezávislosť súdnej moci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 29. októbra 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky