Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 26/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-83

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,

Petra Molnára (sudca spravodajca), Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou námestníčkou

generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa Slovenskej

republiky a o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých o súhlas na

vzatie do väzby , ,

, sudcu s prerušeným výkonom funkcie sudcu, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby

, , , sudcu

s prerušeným výkonom funkcie sudcu, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia

prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-374 z 27. októbra 2020, v súvislosti so

vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 28. októbra 2020

o 12.50 h.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou

námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny

prokurátor“ alebo „navrhovateľ“), sp. zn. Se/1 20/20/1000 z 28. októbra 2020 (ďalej len

„žiadosť generálneho prokurátora“) podľa (ďalej

len „ústava“) a o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) o súhlas na vzatie do väzby ,

, , sudcu s prerušeným výkonom

funkcie sudcu (ďalej aj „dotknutý sudca“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na

obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020

a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi

Petrovi Molnárovi.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-374 z 27. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie o vznesení

obvinenia“) bolo podľa , v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) začaté trestné stíhanie a zároveň bolo

podľa , s poukazom na

a podľa s poukazom na

vznesené obvinenie viacerým osobám v pozícii sudcov, okrem iných aj

pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) v bode 16 výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia a pre zločin prijímania

úplatku podľa v bode 17 výrokovej časti uznesenia

o vznesení obvinenia.

10. Podľa navrhovateľa je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený

záver, že

„16./ v presne nezistenom období roku 2017 na nezistenom mieste v súvislosti

s rozhodovaním v právnej veci, v ktorej vystupovali ako strany konania ,

a

, vedenom na Okresnom súde Bratislava I, telefonicky kontaktoval

predseda Okresného súdu Bratislava V zákonnú sudkyňu

, pričom ju požiadal o stretnutie, následne po neurčitej dobe podľa

predchádzajúcej dohody sa stretli pred budovou Justičného paláca v Bratislave, kde ju

požiadal, či by sa na túto vec mohla pozrieť a vec rozhodnúť v prospech

, keď si po určitom čase naštudovala predmetný spisový

materiál, sa opätovne stretli pred budovou Justičného paláca, kde povedala

, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť.

17./ v presne nezistenom období roku 2018 na nezistenom mieste si dal predseda

Okresného súdu Bratislava III od neurčitej osoby sľúbiť neurčitý

úplatok pre podpredsedu Okresného súdu Bratislava I za to, že

v právnej veci žalobcu: , proti žalovanému:

, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, konkrétne vo veci dvoch platobných

rozkazov celkovo vo výške cca 40.000.000 € vybaví, aby boli tieto platobné rozkazy vydané

a v tejto súvislosti osloví zákonných sudcov, pričom na spoločnom stretnutí v blízkosti

Justičného paláca na ulici v Bratislave ukázal

na prinesených listinách čísla konaní, podľa ktorých zistil, že

sa jedná o sudkyne a , na čo mu

uviedol, že s sa vie rozprávať a s

skôr nie, pričom mu povedal, že ak to dokáže vybaviť, že

bude veľmi spokojný, že tam bude veľmi pekná odmena.“.

11. Podľa generálneho prokurátora zabezpečil vyšetrovateľ v doterajšom priebehu

prípravného konania viacero dôkazov, najmä výsluchy obvinených ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , a

, výsluchy poškodených a ,

výsluchy svedkov , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , zápisnice vykonanej prehliadky iných priestorov

a pozemkov v priestoroch kancelárie sudkyne v budove Krajského súdu

v Bratislave. Boli zaistené mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia, do konania bol

pribratý znalec z odboru kriminalistiky, odvetvia kriminalistickej informatiky, boli

vyžiadané informácie týkajúce sa daňového tajomstva vo vzťahu k viacerým osobám,

vykonala sa prehliadka iných priestorov a pozemkov a viacero domových prehliadok, boli

zabezpečené prepisy z mobilnej aplikácie Threema v písomnej a elektronickej podobe.

12. Podľa navrhovateľa skutkové zistenia majúce oporu v tzv. usvedčujúcich

dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede už označených svedkov najmä svedka

a , ale aj ďalších) i dôkazoch

objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní veci,

zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania

a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že

páchateľmi trestných činov sú osoby – sudcovia tak, ako to je už uvedené.

13. U obvineného vidí generálny prokurátor dôvody väzby

podľa a , keď mal obvinený v jednom prípade

priamo a v dvoch prípadoch nepriamo (prostredníctvom ) pôsobiť

na zákonného sudcu v snahe ovplyvniť výsledok konania. Podľa navrhovateľa vzhľadom na

súčasný status obvineného , ktorý má síce prerušený výkon funkcie

sudcu, ale začal pôsobiť ako advokát, disponuje kontaktmi na osoby z justičného prostredia,

čo odôvodňuje obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti a ovplyvňovania do veci

zainteresovaných osôb.

14. Podľa generálneho prokurátora ide o vážne protispoločenské konanie, ktoré je

potrebné náležite a dôkladne preveriť. Jediným účinným spôsobom ako reálne preveriť

všetky potrebné skutočnosti a okolnosti skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, ale aj

skutkov, ktoré ešte nemusia byť v čase vznesenia obvinenia známe, je zabezpečiť trestné

konanie s vylúčením akéhokoľvek ovplyvňovania a zasahovania či marenia trestného

konania, ktoré je možné najúčinnejšie zabezpečiť práve väzobným trestným stíhaním

obvineného, keďže z jeho strany vzhľadom na už uvedené skutočnosti hrozí reálne

nebezpečenstvo marenia trestného konania.

15. Navrhovateľ dodáva, že preskúmaním vyšetrovacieho spisu neboli zistené

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že „boli zneužité represívne nástroje trestného

práva zo strany iných zložiek štátnej moci ako je exekutíva a prokuratúra, s cieľom odvety

za výkon sudcovskej právomoci, alebo s cieľom zabrániť sudcovi v jeho budúcom výkone

svojej funkcie. V uvedenej veci možno vylúčiť porušenie ústavnej garancie nezávislosti

súdnej moci“.

16. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 29. októbra 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

17. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,

z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora

(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17

ods. 3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

18. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo dotknutému sudcovi, aby sa vyjadril k žiadosti. Pred

svojím vyjadrením dotknutý sudca požiadal o umožnenie nahliadnutia do žiadosti

generálneho prokurátora a jeho žiadosti predseda pléna vyhovel. Dotknutý sudca v rámci

svojho vyjadrenia uviedol, že považuje postup orgánov činných v trestnom konaní za

škandalózny, keď po marcovom uznesení ústavného súdu znovu v podstate prekopírujú

pôvodné všeobecné obvinenie. Dotknutý sudca ďalej uviedol, že orgány činné v trestnom

konaní sú nečinné a neuskutočnili sa žiadne výsluchy v kauze a po uplynutí

niekoľkých mesiacov ho znovu zadržali a navrhujú väzbu, čo považuje za protiústavné,

rovnako ako aj celkový spôsob vedenia trestného stíhania. Vyslovil tiež podozrenie, že

aktivity orgánov činných v trestnom konaní môžu byť dôsledkom jeho advokátskych aktivít

v spoločensky citlivých kauzách. Uviedol, že má pozastavený výkon funkcie sudcu na

vlastnú žiadosť a navyše mu bol rozhodnutím disciplinárneho senátu výkon funkcie sudcu

pozastavený.

19. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora

v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné

konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len

predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,

pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré

môže vyznieť pozitívne (vzatie do väzby), ako aj negatívne (nevzatie do väzby), s možnou

alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej konštatácii

dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie závisí od

konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie

relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby ().

20. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza

rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia

kritérií, použiteľných v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o ústavnej

sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu ústavným

súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je predovšetkým

výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť

na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva

(procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom

odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom

výkone v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj

sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci proti inej zložke štátnej moci je

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3

), ale aj moci zákonodarnej ( ), len v inom kompetenčnom

vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej

poslanca).

21. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by zistil

zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže

abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov

podmienok väzby, a to či už materiálnych, alebo formálnych. Ústavný súd v tejto súvislosti

nemôže prehliadnuť, či návrh generálneho prokurátora obsahuje popis skutku, pre ktorý sa

vedie trestné stíhanie, popis dôkaznej situácie adekvátnej k referenčnému štádiu trestného

konania a predstavenie zrozumiteľných dôvodov na väzobné stíhane príslušného sudcu.

Ústavný súd je následne povolaný v komplexných súvislostiach preskúmať tieto okolnosti

v medziach zverenej právomoci a na poli substantívneho aspektu urobiť spoľahlivý

záver, že argumenty predstavené v návrhu generálneho prokurátora neumožňujú

konštatovať, že navrhované väzobné stíhanie sudcu je neadekvátnym zásahom do súdnej

moci.

22. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na

vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej

opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri

rozhodovaní o väzbe. Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne

nepodloženého alebo extrémne arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku

iných zistených okolností nedošlo k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti

dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode 20 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať,

že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na trestné stíhanie sudcu na rozdiel od

predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas ústavného súdu. Nevyhnutnou

podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu zo strany ústavného súdu však

naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie nezávislosti sudcov vyplývajúcej

z , podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po

zániku jeho funkcie.

23. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného

poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu

obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný

súd pri rozhodovaní o väzbe s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe

opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne

s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami

konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase

aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na

vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd

nemôže verifikovať jeho finálny obsah.

24. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do

väzby sudcu aj v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému

všeobecnému súdu podaný. Predmetom konania ústavného súdu je totiž súhlas alebo

nesúhlas na vzatie do väzby sudcu, a nie udelenie súhlasu prokurátorovi na podanie návrhu

na vzatie sudcu do väzby. Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani

podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné konanie) o takom návrhu prokurátora,

resp. o väzbe obvineného sudcu.

25. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu

obvinenia dotknutého sudcu v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti

predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu

na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade

podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu

podľa .

26. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Tajným hlasovaním členov pléna dospel k záveru, že

v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli

naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi

alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou generálneho prokurátora. Vo

vzťahu k predloženému návrhu generálneho prokurátora s ohľadom na už uvedené

skutočnosti ústavný súd uzatvára, že tento posudzoval v súvislosti s možnosťou zásahu do

nezávislosti súdnej moci. Keďže dotknutý sudca má aktuálne jednak prerušený výkon

funkcie na vlastnú žiadosť a zároveň mu bol následným rozhodnutím disciplinárneho senátu

pozastavený výkon funkcie sudcu, je ústavnoprávne udržateľným záver, že vyhovením

návrhu na vyslovenie súhlasu so vzatím dotknutého sudcu do väzby nedochádza k ústavne

neakceptovateľnému zásahu do súdnej moci. Výkon funkcie sudcu bol u menovaného

prerušený aj pri ostatnom rozhodovaní ústavného súdu o žiadosti generálneho prokurátora

na udelenie súhlasu na vzatie do väzby, avšak len v krátkom trvaní. Aktuálne, s odstupom

viac než pol roka už ústavný súd nepovažuje za pravdepodobné, že by mohlo ísť o ústavne

neprípustnú odvetu za výkon funkcie sudcu v konkrétnej veci.

27. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas na vzatie do väzby

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Je potrebné opätovne

zdôrazniť, že súhlas na vzatie obvineného do väzby zo strany ústavného súdu nenahrádza

následné rozhodovanie všeobecných súdov o väzbe podľa všetkých štandardných

zákonných kritérií a pri ústavne konformnom výklade zákona vrátane otázky hodnotenia

dôvodnosti, skutkového členenia a právnej kvalifikácie vzneseného obvinenia, danosti

väzobných dôvodov pre konkrétny prípad, poprípade iných relevantných procesných

otázok. To znamená, že udelením súhlasu na vzatie do väzby obvineného sudcu ústavný súd

riešenie týchto otázok v prospech návrhu na vzatie do väzby neodobruje. V rozsahu

bazálneho, ústavnoprávne relevantného prekrytia s rozhodovaním o väzbe všeobecného

súdu ústavný súd len konštatuje, že vo vecnom rozsahu výroku uznesenia o vznesení

obvinenia zistil skutkový substrát, právne kvalifikovateľný a v konkrétnom prípade

stíhateľný ako trestný čin, čím neodobruje právnu kvalifikáciu skutkov, pre ktoré bolo

vznesené obvinenie, čo bude úlohou všeobecného súdu pri následnom rozhodovaní o väzbe.

Naostatok, k uvedeným okolnostiam (materiálne a formálne podmienky väzby) bude musieť

všeobecný súd pristupovať s o to väčšou pozornosťou.

28. Vo zvyšnom rozsahu potom (ako už bolo tiež uvedené) nezistil, že by vznesenie

obvinenia pre predmetné skutky, ako aj podanie návrhu na vzatie do väzby v tejto súvislosti

v tomto štádiu konania preukázateľne predstavovalo preventívny alebo odvetný útok na

funkciu konkrétneho sudcu a sprostredkovane útok na nezávislosť súdnej moci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 29. októbra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky