Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 500/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Kanthovou, Župná 20, Komárno,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 29. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 29. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka uviedla, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelárie Komárno

(ďalej len „centrum právnej pomoci“) sp. zn. z 2. júla 2020 jej bol

priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Právna zástupkyňa sťažovateľky

ustanovená centrom právnej pomoci doručila ústavnému súdu doplnenie ústavnej sťažnosti

21. októbra 2020.

2. Sťažovateľka bola spolu s manželom (spolu ďalej aj „žalobcovia“) v procesnom

postavení žalobkyne v konaní o neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života

vedenom pod sp. zn. na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“)

proti okresnému súdu a Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd a krajský súd svojimi

rozhodnutiami extrémne a neprimerane zasiahli do jej súkromného a rodinného života tým,

že nepoužili miernejšie prostriedky a v rozpore s uložili žalobcovi

(manželovi sťažovateľky) nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.

Podľa slov sťažovateľky „Oba súdy rozhodovali zaujato, nespravodlivo a zákerne.“.

Žalobcovia považovali postup súdov v trestnej veci žalobcu za nesprávny

a nespravodlivý, a preto podali návrh na prikázanie sporu (konania o neprimeranom zásahu

do rodinného a súkromného života, pozn.) z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu

Bratislava I alebo Okresnému súdu Bratislava II, alebo Okresnému súdu Bratislava III.

3. Najvyšší súd napadnutým uznesením nevyhovel návrhu žalobcov na prikázanie

sporu z dôvodu vhodnosti.

4. Sťažovateľka v ďalšej časti poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia

a skonštatovala porušenie označených článkov a dohovoru.

V závere sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej sťažnosti

nálezom: „1. Základné právo sťažovateľky - žalobkyne 1/ a

žalobcu 2/ na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo na zákonné

a spravodlivé rozhodnutie, právo na rovnosť účastníkov konania garantované v čl. 46 ods.

l, a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 29. apríla 2020 sp. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

29. apríla 2020 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania v sume...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

7. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

9. Ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti absentuje ústavnoprávne

relevantná argumentácia a odôvodnenie namietaného porušenia v petite označených

ústavných práv sťažovateľky (požiadavka plynúca z ).

Naviac, v petite sťažovateľka požaduje aj vyslovenie porušenia označených práv vo vzťahu

k manželovi, ktorý síce v konaní o neprimeranom zásahu do rodinného a súkromného života

vystupuje v pozícii žalobcu, avšak ústavnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu nepodal.

10. Sťažovateľka zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou – advokátkou síce

k svojej ústavnej sťažnosti priložila kópiu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd (požiadavka plynúca z § 123 ods. 3

) a v petite ústavnej sťažnosti označila ústavné práva, ktoré mali

byť napadnutým uznesením porušené (požiadavka plynúca z a zákona

o ústavnom súde), avšak odôvodnenie ústavnej sťažnosti, podľa ktorého „najvyšší súd

porušil“ práva sťažovateľky, nezodpovedá zákonným požiadavkám na uvedenie

argumentácie a odôvodnenia ústavnej sťažnosti (resp. odôvodnenia namietaného porušenia

v petite označených ústavných práv), a to ani pri maximalizácii materiálneho prístupu

ústavného súdu k podanej ústavnej sťažnosti a jej obsahu. Ústavný súd nevie ani čiastkovo

vypozorovať z obsahu ústavnej sťažnosti argumenty sťažovateľky ústavno-relevantne

odôvodňujúce tvrdenie o porušení označených ústavných práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu.

11. Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky podľa pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

12. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že sťažovateľku zastúpenú advokátkou

nevyzýval na doplnenie ústavnej sťažnosti, a to z dôvodu zachovania hospodárnosti

a efektívnosti konania. Ústavný súd pri predbežnom prejednaní ústavnej sťažnosti

a oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel k záveru,

že ani po potenciálnom doplnení odôvodnenia ústavnej sťažnosti by nebolo možné

uvažovať o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

Pokiaľ sťažovateľka, resp. žalobcovia budú naďalej toho názoru, že v ich právnej

veci, teda v konaní o zásahu do súkromného a rodinného života, rozhodoval nesprávne

(„zaujato“) obsadený súd, nič im nebráni, aby svoje argumenty prezentovali v ďalšom

konaní, v merite veci pred všeobecnými súdmi a domáhali sa ochrany svojich práv podaním

odvolania proti rozhodnutiam prvoinštančného súdu [§ 365 ods. 1 písm. c) Civilného

sporového poriadku: „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd.“], prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

[ : „Dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.“].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu