Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 566/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. novembra 2020 prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

Petra Straku o jeho potenciálnej zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti ,

, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka

n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Peter Straka prípisom z 23. októbra 2020 v zmysle a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) oznámil predsedovi

ústavného súdu, že III. senát ústavného súdu, ktorého je členom, má rozhodovať o ústavnej

sťažnosti , (ďalej len „sťažovateľ“),

pričom v predmetnej veci je právnou zástupkyňou sťažovateľa , ktorá

je matkou , ktorý je jeho externým poradcom. Sudca Peter Straka uviedol, že

aj keď sa necíti subjektívne zaujatý, mohli by vzniknúť dôvody na pochybnosti o jeho

nestrannosti z objektívneho pohľadu. Vzhľadom na uvedené predložil predsedovi ústavného

súdu oznámenie svojej možnej zaujatosti v predmetnej veci.

2. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 26. októbra 2020 bolo

oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené na rozhodnutie

podľa IV. senátu ústavného súdu.

II.

Relevantná právna úprava

3. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.

4. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa dôvody vylúčenia podľa ods. 1 alebo

ods. 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

7. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.

BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.),

resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide

svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov.

bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. 6. 2010,

č. k. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva.

8. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testmi. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005,

bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť

č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou

zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým

subjektívnym a objektívnym testom.

9. V subjektívnom teste sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho

záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže

opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo

ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka

nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný

z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý

si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je

dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti.

Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať

pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť,

pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac

o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

10. Ústavný súd po pripojení spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

zistil, že sťažovateľ v predmetnej ústavnej sťažnosti sa domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sudcom spravodajcom v predmetnej veci je sudca Robert Šorl.

11. Aplikujúc detailnejší pohľad na potenciálnu nestrannosť sudcu ústavného súdu

Petra Straku, vec v prvom rade nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by

spadala pod subjektívny test. Sudca Peter Straka vo svojom oznámení výslovne uviedol,

že sa necíti byť subjektívne zaujatý. Zo samotného oznámenia sudcu Petra Straku nemožno

vypozorovať žiadne emócie voči samotnému sťažovateľovi, resp. jeho právnej zástupkyni

alebo záujem zúčastňovať sa na rozhodovaní o veci sťažovateľa.

12. Vo vzťahu k objektívnemu testu ústavný súd konštatuje, že tento sa spravidla

týka hierarchických či iných väzieb medzi sudcom a účastníkmi konania (resp. ich

právnymi zástupcami), ktoré by boli objektívnym dôvodom k obavám o nestrannosť sudcu

(ide najmä o pôsobenie sudcu na inej pozícii v rámci predmetného konania), a preto je

potrebné v každom jednotlivom prípade posudzovať, či konkrétny vzťah je takej povahy

a intenzity, ktorá by naznačovala absenciu nestrannosti dotyčného sudcu. Právna zástupkyňa

sťažovateľa v tomto prípade je rodinným príslušníkom externého poradcu sudcu ústavného

súdu, ktorý sa má zúčastniť rozhodovania o predmetnej ústavnej sťažnosti ako člen senátu

ústavného súdu. Ak by predmetná právna zástupkyňa bola rodinným príslušníkom

samotného sudcu alebo ak by právnym zástupcom sťažovateľa bol samotný externý poradca

konkrétneho sudcu, išlo by podľa ústavného súdu o vzťah, ktorý by bol jednoznačne

spôsobilý spochybniť nezaujatosť konkrétneho sudcu ústavného súdu. V predmetnom

prípade je ale právnou zástupkyňou sťažovateľa rodinný príslušník kolegu konkrétneho

sudcu. Teda k už uvedeným prípadom potenciálneho porušenia objektívnej nestrannosti je

pridaná akoby ďalšia „vrstva“, ktorá zvyšuje virtuálnu vzdialenosť medzi právnou

zástupkyňou sťažovateľa a sudcom ústavného súdu do takej miery, že už nie je možné

hovoriť o objektívnej absencii nestrannosti konkrétneho sudcu. Z uvedeného je preto

zrejmé, že vzťah sudcu Petra Straku k právnej zástupkyni sťažovateľa vo veci vedenej

na ústavnom súde pod sp. zn. je príliš vzdialený na to, aby založil

objektívnu pochybnosť o jeho nestrannosti v prerokovávanej veci.

13. Pri skúmaní nestrannosti (subjektívny a objektívny test nestrannosti) sudcu

ústavného súdu Petra Straku tak podľa ústavného súdu nateraz neexistuje zistiteľná

skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik subjektívnej alebo objektívnej pochybnosti o jeho

nezaujatosti vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Podľa ústavného

súdu ani z pohľadu nestranného pozorovateľa sa nemôže dôvodne javiť, že sudca ústavného

súdu Peter Straka má pomer k účastníkovi konania alebo jeho právnej zástupkyni, resp.

k samotnej veci v predmetnom konaní pred ústavným súdom.

14. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcu ústavného

súdu v predmetnej veci si nevyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu Petra Straku

z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu