Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 554/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra

2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej AK JUDr. Silvia

Tatarková, s. r. o., Škultétyho 472/10, Martin, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Silvia

Tatarková, ktorou namieta porušenie základných práv podľa a 3

Slovenskej republiky v spojení s a práv podľa

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného

oddelenia Policajného zboru Martin – východ, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a 3 (ďalej len

„ústava“) v spojení s a práv podľa a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom príslušníkov

Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin – východ (ďalej len „obvodné oddelenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v súvislosti s podnetom

na prešetrenie podozrenia z trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej

evidencie musela 7. marca 2020 v priestoroch Základnej školy s materskou školou

strpieť odobratie vzorky DNA sterom z ústnej dutiny, o čom nie je

v spise vedenom obvodným oddelením žiaden záznam napriek tomu, že taký dokument

podpisovala. S odobratím vzorky DNA sťažovateľka nesúhlasila a v deň jeho uskutočnenia

podala sťažnosť na postup príslušníkov Policajného zboru, ako aj trestné oznámenie

z 8. marca 2020. Okresná prokuratúra Martin 27. marca 2020 a 11. júna 2020 doručila

sťažovateľke vyjadrenie vo veci jej sťažnosti na postup policajta, podľa ktorých nejde

o konanie policajta v rozpore so zákonom. Uznesením vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej

služby, odboru Inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica ČVS: -2020

z 12. júna 2020 bolo odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky vo veci podozrenia

zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť

príslušníci obvodného oddelenia por. a npor. ,

keďže nezistila dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto uzneseniu podala

sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka Krajskej prokuratúry v Žiline

uznesením č. k. -4 z 11. septembra 2020 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla.

3. Sťažovateľka postup príslušníkov obvodného oddelenia zo 7. marca 2020 považuje

za nezákonne zasahujúci do jej označených práv na ochranu súkromného života. Odobratie

vzoriek DNA bolo nezákonné, v rozpore so zásadou legitimity, bez vecného súvisu

s predmetom konania príslušníkov a išlo o neopodstatnený zásah do jej základných práv,

ktorým jej bola spôsobená ujma. Biometrické údaje sa považujú za osobitnú kategóriu

osobných údajov, ktorých zneužitie alebo neoprávnené spracovanie predstavuje významný

zásah do základných ľudských práv dotknutej osoby.

4. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľky ... podľa Čl. 2 ods. 2,

Čl. 19 ods. 2 a 3. a Čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin-východ

porušené boli.

2. Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Žiline, prostredníctvom Obvodného

oddelenia Policajného zboru Martin-východ prikazuje obnoviť stav pred porušením práva

a zničiť neoprávnene zhromaždené údaje o ..., získané vyhotovením

biologickej vzorky dňa 07.03.2020.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume

3 500 €..., ktoré je jej Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline povinné zaplatiť...

4. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline je povinné uhradiť sťažovateľke

trovy právneho zastúpenia vo výške 450,28 EUR...“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Predbežné prerokovanie

9. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je námietka, že sa cíti dotknutá

na svojom základnom práve na ochranu súkromia faktickým zásahom príslušníkov

obvodného oddelenia vykonaným 7. marca 2020, ktorý spočíval v odobratí vzorky DNA

proti jej vôli v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti, pretože tento zásah považuje za

nezákonný a neopodstatnený.

10. Sťažovateľka využila prostriedky právnej ochrany, ktorú poskytuje Prokuratúra

Slovenskej republiky a Inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to

formou sťažnosti na postup policajta aj trestným oznámením, ktoré boli príslušnými

orgánmi vyhodnotené ako nedôvodné. Prílohu jej ústavnej sťažnosti tvorí okrem iného

uznesenie vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby ČVS: -2020 z 12. júna

2020 o odmietnutí veci podozrenia zo spáchania trestného činu, ktorý oznamovala

sťažovateľka, ako aj uznesenie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Žiline č. k.

4 Kn 48/20/5500-4 z 11. septembra 2020 o zamietnutí jej sťažnosti proti uzneseniu

vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby. Vo vzťahu k týmto rozhodnutiam však

sťažovateľka porušenie svojich základných práv nenamieta ani v dôvodoch ústavnej

sťažnosti, ani petitom ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto nezameral svoj prieskum

na porušovanie práv sťažovateľky predmetnými rozhodnutiami, ale len faktickým zásahom

príslušníkov obvodného oddelenia, ktoré sťažovateľka explicitne v petite svojej ústavnej

sťažnosti požaduje.

11. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred

iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak

hrozí jeho opakovanie.

Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa

§ 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je

to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa

súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť

oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom,

ak mu takáto povinnosť bola uložená.

Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti

už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné

podať žalobu podľa a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu

škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa

ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný.

Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho

prípadným číslom.

12. Vo vzťahu k faktickému zásahu príslušníkov Policajného zboru sťažovateľka

netvrdí, žeby využila možnosť podania určovacej zásahovej žaloby v správnom súdnictve.

Práve podanie správnej zásahovej žaloby je účinným právnym prostriedkom, ktorým by

bolo možné dosiahnuť tú ochranu, ktorú sťažovateľka požaduje od ústavného súdu, keďže

správny súd, konajúc o zásahovej žalobe, má právomoc vysloviť nezákonnosť už

skončeného faktického zásahu orgánu verejnej moci zameraného proti sťažovateľke pre

účely priznania prípadnej náhrady škody spôsobenej takýmto postupom (vo vzťahu

k postupu príslušníkov obvodného oddelenia), ako aj uložiť orgánu verejnej moci navrátenie

do pôvodného stavu neporušujúceho základné práva, ak je to možné (pokiaľ ide o zničenie

vzorky DNA Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline).

13. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

14. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, v ktorej sťažovateľka požaduje

poskytnutie ústavnej ochrany základným právam, ktorú primárne poskytuje správny súd

a na dosiahnutie ktorej je sťažovateľka oprávnená využiť inštitút zásahovej žaloby podľa

, ktorý však nevyužila, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť

podľa ako neprípustnú.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu