Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 544/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti SPARTAK MYJAVA a. s., Hodžova 261/1, Myjava,

IČO 46 699 821, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou, Šoltésovej 20,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. zo 6. mája 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti SPARTAK MYJAVA, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a v ňom vydaného napadnutého rozhodnutia,

sťažnostná argumentácia sťažovateľky a vyjadrenie okresného súdu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti SPARTAK

MYJAVA a. s., Hodžova 261/1, Myjava, IČO 46 699 821 (ďalej len „sťažovateľka“),

doplnená podaním z 30. apríla 2020, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

vlastniť majetok podľa (ďalej len „“),

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

sp. zn. zo 6. mája 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“

alebo aj „platobný rozkaz“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe návrhu

, správcu konkurznej podstaty úpadcu MFK Dubnica nad Váhom, a. s.

v konkurze (ďalej len „žalobca“), okresný súd vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz,

ktorým zaviazal sťažovateľku k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 57 600 € s príslušným

úrokom z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Platobný rozkaz

bol sťažovateľke doručený do elektronickej schránky 23. mája 2019.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že proti platobnému rozkazu podala

31. júla 2019 odpor. O jej odpore mal okresný súd v zmysle

Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o upomínacom konaní“) rozhodnúť vydaním uznesenia o odmietnutí odporu,

proti ktorému by mohla podať sťažnosť. Okresný súd však o podanom odpore ku dňu

podania ústavnej sťažnosti nerozhodol, a preto zasiahol do jej práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

4. Porušenie práv podľa , a

ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v nekonaní okresného súdu vo veci

po tom, čo mu doručila odpor. V odpore namietala zákonnú prekážku litispendencie,

ktorá by viedla k zrušeniu vydaného platobného rozkazu, čím by nemohol účinne

nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Platobný rozkaz je preto podľa jej názoru

nezákonný z dôvodu existencie zákonnej prekážky litispendencie. Napriek tomu

je proti nej na podklade platobného rozkazu vedená exekúcia. Podstata námietok

sťažovateľky týkajúca sa namietaného porušenia označených práv spočíva v nezákonnosti

vedenia exekúcie. Platobný rozkaz totiž dosiaľ „nemohol nadobudnúť právoplatnosť

a vykonateľnosť a to titulom zákonnej prekážky konania tohto súdu a nároku medzi tými

istými stranami sporu, ako aj predmete sporu a zákonnej prekážky listispendencie“.

S ohľadom na dosiaľ uvedené námietky sťažovateľka žiada, aby ústavný súd preskúmal

napadnutý platobný rozkaz z hľadiska jeho vykonateľnosti a následne aby „zrušil vydaný

platobný rozkaz z dôvodu prekážky litispendencie“.

5. Sťažovateľka súčasne navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia „až do rozhodnutia vo veci samej“, pretože ho považuje

za nezákonné a napriek tomu je podkladom pre vedenie exekučného konania.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite svojej ústavnej sťažnosti žiada,

aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľov podľa ods. a SR,

ods. 1 SR a práva na spravodlivý proces zaručené v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bolo porušené.

3. Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd zrušil vydaný PR, v konaní vedenom na OS BB

a to v upomínacom konaní pod č. k. , ktorý bol vydaný dňa 06.05.2019,

a to z dôvodu prekážky litispendencie.

... Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a náhradu trov konania.“

7. Ústavný súd považoval za vhodné doručiť ústavnú sťažnosť sťažovateľky ešte

pred jej predbežným prerokovaním okresnému súdu na vyjadrenie. Okresný súd vo svojom

vyjadrení sp. zn. Spr 4049/2020 z 9. júna 2020 doručenom ústavnému súdu 11. júna 2020

uviedol, že ju považuje za zjavne neopodstatnenú. K námietke sťažovateľky týkajúcej

sa prieťahov v konaní uviedol, že túto mohla uplatniť sťažnosťou podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Aj keď sťažovateľka podala odpor proti platobnému rozkazu zjavne oneskorene

(platobný rozkaz bol sťažovateľke doručený 23. mája 2019 a odpor bol okresnému súdu

doručený 6. augusta 2019), okresný súd vykonával v období od 5. marca 2020

do 9. júna 2020 úkony pre účely overenia presného času odoslania odporu sťažovateľkou.

O odpore sťažovateľky bolo následne rozhodnuté uznesením sp. zn.

z 9. júna 2020, ktorým bol odpor odmietnutý z dôvodu oneskorenosti jeho podania.

7.1 K námietke o vyznačení doložky o právoplatnosti a vykonateľnosti

na napadnutom rozhodnutí okresný súd poukázal na § 62 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého len čo súdny tajomník

alebo iný poverený zamestnanec súdu zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,

vyznačí ju. Tak to bolo aj v namietanom konaní. K vyznačeniu doložky došlo 23. júla 2019

s dátumom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia 8. júna 2019. Odpor

proti platobnému rozkazu bol okresnému súdu doručený až 6. augusta 2019,

teda so značným časovým odstupom po jeho doručení sťažovateľke,

a preto do už vyznačenej doložky nebol dôvod zasahovať. Námietku litispendencie mala

sťažovateľka možnosť namietať v priebehu konania, a to podaním odporu riadne a včas,

teda využitím iného prostriedku nápravy. Preto okresný súd nevidí v jeho postupe

či rozhodnutí také nedostatky, ktoré by spôsobili zásah do práv sťažovateľky.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. V zmysle každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11.1 Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom...

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o stanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný

oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej práv,

pretože okresný súd nerozhodol o odpore, ktorý podala proti platobnému rozkazu,

bez zbytočných prieťahov. V dôsledku toho jej bolo znemožnené brániť sa proti platobnému

rozkazu a súčasne zabrániť i vedeniu exekúcie na podklade nezákonného exekučného titulu.

16. Pred posúdením námietok sťažovateľky ústavný súd považuje za potrebné

zosumarizovať, že v napadnutom konaní, ktorého predmetom bola peňažná pohľadávka

žalobcu, bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol sťažovateľke doručený 23. mája 2019.

Tento údaj sťažovateľka nerozporuje, sama ho uviedla v podanom odpore, ako aj v ústavnej

sťažnosti. Posledným dňom lehoty na podanie odporu bol teda 7. jún 2019. Keďže odpor

proti platobnému rozkazu nebol okresnému súdu doručený v zákonnej lehote (do uvedeného

dátumu), okresný súd 23. júla 2019 vyznačil na platobnom rozkaze doložku o právoplatnosti

a vykonateľnosti s dátumom 8. júna 2019.

16.1 Podľa vyjadrenia okresného súdu sťažovateľka podala odpor proti platobnému

rozkazu 1. augusta 2019. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že proti platobnému

rozkazu podala odpor 31. júla 2019. S ohľadom na už ozrejmený posledný deň zákonnej

lehoty na podanie odporu je zrejmé, že sťažovateľka ho podala oneskorene. O podanom

odpore rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. z 9. júna 2020,

teda po podaní ústavnej sťažnosti.

17. Ústavný súd uznáva, že okresný súd rozhodoval o odpore sťažovateľky

neprimerane dlho (11 mesiacov), a to bez ohľadu na to, že v rámci obdobia troch mesiacov

overoval včasnosť jeho podania. Na druhej strane, iba samotná dĺžka rozhodovania o tomto

prostriedku procesnej obrany nie je sama osebe takej povahy, aby len na jej základe bolo

možné v okolnostiach danej veci konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky

podľa , resp. že doterajšie trvanie napadnutého civilného konania mohlo

zasiahnuť podstatu a účel označeného základného práva sťažovateľky takým závažným

spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,

podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ().

19. K takému záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti sťažovateľky. Zohľadnil pritom nielen skutočnosť, že o prostriedku procesnej

obrany sťažovateľky bolo okresným súdom medzičasom rozhodnuté, ale aj skutočnosť,

že odpor podaný sťažovateľkou (či už 31. júla 2019 ako to sama tvrdí,

alebo 1. augusta 2019 ako tvrdí okresný súd) bol podaný celkom zjavne oneskorene,

a teda skutočnosť, že by o odpore okresný súd rozhodol bez zbytočného odkladu

po tom, čo bol podaný, by na právnom postavení sťažovateľky nič nezmenila.

20. S ohľadom na uvedené ústavný súd, prihliadajúc na závažnosť rozhodovania

z hľadiska toho, čo bolo pre sťažovateľku „v hre“, dospel k záveru, že postupom okresného

súdu nedošlo k prieťahom, ktoré by mali ústavnoprávnu relevanciu a odôvodňovali

by vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa

v napadnutom konaní. Preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

21. Nadväzne ústavný súd konštatuje, že uvedený postup okresného súdu nebol

spôsobilý porušiť ani základné práva sťažovateľky podľa a

ods. 1 a ani právo podľa dohovoru. Sťažovateľka v tejto súvislosti tvrdila,

že okresný súd jej znemožnil brániť sa proti platobnému rozkazu tým, že nerozhodol

o jej odpore bez zbytočných prieťahov. Skutočnosť, že o odmietnutí odporu nebolo

rozhodnuté v ideálnom čase, neznemožnila sťažovateľke uplatnenie procesnej obrany.

Právo brániť sa proti uplatnenému nároku žalobcu totiž sťažovateľka využila,

ale táto obrana, vzhľadom na oneskorenosť podania odporu, už nemala žiaden vplyv

na právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu. Sťažovateľka sa teda sama pripravila

o účinnú procesnú obranu v spore tým, že zanedbala procesnú povinnosť podať odpor

v lehote ustanovenej zákonom. Iba v prípade včasnosti a odôvodnenosti odporu by tento

prostriedok procesnej obrany založil povinnosť okresného súdu vysporiadať

sa s ním aj po vecnej stránke, najmä z hľadiska relevantnosti ňou vznesených námietok

vrátane námietky o existencii prekážky litispendencie.

22. Ako už bolo uvedené, doložka o právoplatnosti a vykonateľnosti bola

na napadnutom rozhodnutí vyznačená 23. júla 2019, teda po tom, čo sťažovateľke uplynula

zákonná lehota na podanie odporu. Okresnému súdu preto nič nebránilo opatriť napadnuté

uznesenia doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti. V tomto smere sa ústavný súd

stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, ktorý poukázal na relevantné znenie vyhlášky.

Až následne doručila sťažovateľka okresnému súdu odpor proti platobnému rozkazu

a až v súvislosti s jeho obsahom vzhliadol okresný súd potrebu overiť správnosť procesu

doručovania. S ohľadom na dosiaľ uvedené nemožno považovať platobný rozkaz

za nezákonný podklad pre vedenie exekúcie.

23. Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti spochybňuje správnosť a zákonnosť

platobného rozkazu, pretože jeho vydaniu bránila prekážka litispendencie, pričom v tejto

súvislosti predkladá ústavnému súdu oznámenie o určení senátu Komory Slovenského

futbalového zväzu pre riešenie sporov, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity

vyplývajúci z už citovaného , ktorý znamená, že právomoc ústavného

súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej

právomoci vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní

sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom,

musí takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

24. V danom prípade mala sťažovateľka k dispozícii účinný prostriedok nápravy,

ktorý jej na ochranu práv poskytoval zákon o upomínacom konaní. Proti platobnému

rozkazu mohla sťažovateľka v zmysle tohto zákona a poučenia okresného súdu podať riadne

a včas odpor, v ktorom mala možnosť uviesť všetky pre vec podstatné skutočnosti,

ktorými spochybňovala nárok žalobcu a ktoré uvádza v ústavnej sťažnosti v snahe zvrátiť

účinky právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu. Sťažovateľka tento prostriedok

nápravy využila, pričom o jej odpore rozhodol okresný súd uznesením z 9. júna 2020.

Právomoc okresného súdu rozhodnúť o odpore sťažovateľky v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani fakt, že jej odpor

bol odmietnutý z dôvodu oneskorenosti jeho podania. Ústavnou sťažnosťou totiž

nie je možné zvrátiť účinky oneskorene podaného odporu. Ústavný súd preto ústavnú

sťažnosť v časti smerujúcej proti platobnému rozkazu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti vrátane návrhu

na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný

súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu