Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

citovaného rozhodnutia ústavného súdu. 13. Ústavný súd následne v konaní sp. zn. I. ÚS 539/2020 rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorý v súdnom konaní o určeniezastúpenia, aplikujúc § 11 ods. 1 vyhlášky. Ústavný súd v uznesení č. k. I. ÚS 539/2020 z 1. decembra 2020 zotrval na názore, že pri rozhodovaní o trovách konanianevzhliadol dôvod odchýliť sa od záveru ústavného súdu vysloveného v uznesení č. k. I. ÚS 539/2020, podľa ktorého opačným prístupom by došlo k porušeniu základného práva žalobcov

judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 574/2013, IV. ÚS 187/2018, I. ÚS 539/2020). Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 8. apríla 2021. II. Argumentáciaústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zaujal stanovisko. V uznesení č. k. I. ÚS 539/2020 z 1. decembra 2020 sa nestotožnil s argumentom sťažovateľa, že ako žalovanýodkázal na ustálenú judikatúru ústavného súdu, dokonca aj na uznesenie č. k. I. ÚS 539/2020 z 1. decembra 2020 (bod 21 napadnutého uznesenia), na ktoré poukazuje ústavný

mieste, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra ústavného súdu (I. ÚS 320/2017, I. ÚS 539/2020, I. ÚS 70/2021, I. ÚS 70/2021, IV. ÚS 229/2022). 10. Z uvedeného vyplýva

rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu (napr. IV. ÚS 187/2018, I. ÚS 539/2020, III. ÚS 134/2018, PLz. ÚS 2/2025, I. ÚS 132/2025). Z obsahu rozsudku okresného

napríklad č. k. IV. ÚS 574/2013, II. ÚS 807/2016, I. ÚS 320/2017 a č. k. I. ÚS 539/2020. Vo všetkých uvedených konaniach ústavný súd dospel k záveru, že aplikácia