Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 22/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2020 prostredníctvom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. júla 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sa sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu domáha, resp. domáhal na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný

súd“) proti žalovaným určenia neplatnosti hlasovania a uplatnenia práva prehlasovaného

vlastníka v konaní vedenom pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v úvode ústavnej sťažnosti uvádza, že podáva ústavnú sťažnosť

v zákonom stanovenej lehote proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu z 29. júla

2020, doručenému mu 4. septembra 2020. Predmetné podanie sťažovateľa bolo doručené

krajskému súdu 16. novembra 2020, ktorý ho vzápätí odstúpil ústavnému súdu.

3.1 Následne sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, poukazujúc na „formalistický,

nebezpečný prístup nižších súdov“, pomerne rozsiahlo a nie dostatočne súvisle opisuje

vybraté úseky súdneho konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred súdom odvolacím

a zároveň aj cituje z jednotlivých rozhodnutí v predmetnej právnej veci (napr. z rozhodnutia

krajského súdu č. k. -280 zo 6. septembra 2016 a sp. zn.

bez uvedenia dňa jeho vydania).

3.2 V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na súdne konania vedené

na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn. , v ktorých

vystupuje ako strana sporu a s vedením ktorých vyslovuje svoju nespokojnosť. Následne

cituje z judikatúry najvyššieho súdu.

4. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ upozornil na napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu, dôvodiac, že „takéto uznesenie môže mať veľmi vážne následky,

na základe ktorého, správcovia bytových domov si môžu účtovať akékoľvek sumy

bez riadneho zákonného zdôvodnenia, ako je v tomto prípade. Opätovne zdôrazňujem,

myslím si, že môj byt vo vlastníctve sa stal raritou na Slovensku, ktorému účtujú poplatky

za médiá bez elektriny a plynu, za dvojizbový byt o ploche cca 63 metrov štvorcových

v rozpätí 260 – 365 € za mesiac. Samotný rekord v poplatkoch bol v roku 2005, ktorý činil

365 € za mesiac, kde cena médií bola výrazne nižšia od súčasných cien. NS SR vytvoril

judikát, že správcovia môžu účtovať akékoľvek poplatky, porušovať nespočetné zákony

a dokonca vykonávať dražbu bez riadneho súdneho rozhodnutia, bez upozornenia vlastníka

bytu a rozhodovať o jeho vlastníctve, bez jeho vedomia (účasti, vedomosti). Verím,

že dostanem jednoznačnú odpoveď, nečakám, že musí byť rozhodnuté v môj prospech,

ale trvám na presvedčivej, kvalifikovanej, úplnej, jednoznačnej, nespochybniteľnej

odpovedi, podloženej zákonným spôsobom a nie svojvôľou.“.

5. Konštatujúc porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa listiny, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR Bratislava sp. zn.

, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. a rozsudky

Okresného súdu Prešov sp. zn. , rozhodnutia súdov zrušil a vrátil im vec

na ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa a obdobne aj listiny každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho,

kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho

základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie

sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa

dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označenému základnému právu

sťažovateľom je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne

koncipovaná tak, aby sa z nej dalo vyvodiť, ako napadnute uznesenie najvyššieho súdu malo

́

poškodiť sťažovateľa na ním označenom základnom práve, pretože absentuje odôvodnenie,

teda argumentácia, relevantne námietky a prezentovanie súvislostí týkajúcich sa porušenia

́

označeného základného práva podľa a listiny, resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu.

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a v má presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

ods. 1 ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť,

v ktorej absentujú konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa

dôjsť k porušeniu ním označených práv a slobôd (ústavnoprávne relevantné odôvodnenie

ústavnej sťažnosti, pozn.).

17. Vo svojej doterajšej judikatúre ústavný súd už formuloval právny názor (pozri

napr. IV. Ú S 359/08), podľa ktorého ma nedostatok odôvodnenia sťažnosti (alebo jej časti)

́

významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie

opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú

ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolnosti musí odôvodnenie ústavnej

́

sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu, a to

v ústavnoprávnej rovine porušenia základných práv. Všeobecne formulovaný subjektívny

názor sťažovateľa o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k jeho namietanému

porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver formulovať aspoň

na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (tu treba poukázať aj na nedostatok

obligatórneho právneho zastúpenia sťažovateľa).

18. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

19. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú

náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa , nemožno

považovať za odstrániteľný nedostatok v štádiu konania po uplynutí lehoty ustanovenej

v , ústavný súd v okolnostiach daného prípadu sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení

ústavnej sťažnosti nevyzýval.

19.1 Na účel predbežného prerokovania návrhu pozornosti ústavného súdu neušla ani

otázka posúdenia včasnosti podania ústavnej sťažnosti sťažovateľom v zmysle § 124 zákona

o ústavnom súde, keď napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť

11. septembra 2020, avšak ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

až 30. novembra 2020 (už jej doručenie krajskému súdu 16. novembra 2020 nezodpovedá

zákonnej dvojmesačnej lehote, bez ohľadu na to však také doručenie nemôže nahradiť

doručenie návrhu ústavnému súdu).

19.2 Ústavný súd zároveň dodáva, že v danom prípade nie je splnená ani podmienka

povinného právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom

a o jeho ustanovenie podľa sťažovateľ nežiadal.

19.3 Nad rámec už uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ k ústavnej

sťažnosti nepriložil kópiu právoplatného rozhodnutia, preskúmania ktorého sa v tomto

konaní domáha. Ústavný súd v záujme hospodárnosti konania sťažovateľa na odstránenie

tohto nedostatku a nedostatku uvedeného v bode 19.2 nevyzýval, pretože v danom prípade

nie sú splnené ďalšie podmienky konania pred ústavným súdom, ktoré možno jeho

postupom odstrániť (body 19 a 19.1).

20. Predmetná ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva podľa a podľa listiny, ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovujú a ,

pričom vo vzťahu k samotnému návrhu ide o neodstrániteľný nedostatok zákonných

náležitostí, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Zároveň je

neopomenuteľne prítomný dôvod odmietnutia návrhu podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde, pretože návrh bol podaný oneskorene.

21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2021

Libor Duľa

predseda senátu