Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)II. ÚS 13/2021
PDF · 293.77 KB
No categories available
II. ÚS 13/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2021 v senáte
zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu
Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ,
s. r. o. Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej
Urban, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva
podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Malacky
v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 98/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola
2. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
doplnená podaním zo 4. decembra 2020, ktorou namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného
súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 98/2017 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Sťažovateľ je žalobcom v namietanom konaní o určenie, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, ktoré trvá už viac ako 3 roky
a 10 mesiacov a od podania žaloby 2. februára 2017 ešte nedošlo k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci ani k vydaniu rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia
pre (i) nehospodárnosť, (ii) neefektívnosť a (iii) nesústredenosť.
3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupom okresného súdu v namietanom
konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho sa domáha
priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a náhrady trov konania.
4. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pri predbežnom prerokovaní posúdil
splnenie podmienok konania a zistil, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa možno vo vzťahu
k označeným právam podľa ústavy, listiny a dohovoru odmietnuť pre neprípustnosť (§ 55
písm. a) v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
5. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je
neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
6. Právna norma, ktorou sa ústavný súd riadi v § 55, predvída situácie, keď je návrh
na konanie pred ústavným súdom neprípustný. Ide o negatívne podmienky konania
pred ústavným súdom, čoho dôsledkom je odmietnutie návrhu podľa § 56 ods. 2 písm. d).
Negatívne podmienky bránia uskutočniť konanie a vydať meritórne rozhodnutie.
Patria k nim predovšetkým podmienky, ktoré vymedzujú, kedy sa prerokovanie inak
spôsobilého návrhu nepripúšťa. Zákon o ústavnom súde rozoznáva až štyri podmienky
neprípustnosti návrhu.
7. Prvá podmienka sa týka takej veci, o ktorej už ústavný súd meritórne (teda nie
procesne, okrem prípadu uvedeného v § 212) rozhodol (ide o tzv. prekážku veci právoplatne
rozhodnutej ‒ rei iudicatae facit ius), čo vyjadruje aj zásadu ne bis in idem. V tejto
súvislosti meritórnymi rozhodnutiami budú aj tzv. kvázi meritórne uznesenia, ktorými síce
ústavný súd návrh odmieta pre zjavnú neopodstatnenosť, ale v skutočnosti vec meritórne
prerokuje a negatívne pre navrhovateľa aj rozhodne, čo je prípad sťažovateľa.
8. Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu doručil ústavnému súdu 3. decembra 2020 opätovne obsahovo takmer
to isté podanie týkajúce sa tej istej veci, o ktorej ústavný súd už konal a rozhodol
22. septembra 2020 uznesením č. k. IV. ÚS 441/2020-29 tak, že jeho ústavnú sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi
9. októbra 2020.
9. Z tohto dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho ústavnú sťažnosť
ako neprípustnú odmietol podľa § 55 písm. a) v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2021
Peter Molnár
predseda senátu