Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 179/2021
PDF · 113.67 KB
No categories available
III. ÚS 179/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku
a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, bez právneho zastúpenia, pre namietané porušenie jeho
základného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania
a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20 S 190/2019 z 20. februára 2020 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 30/2020 z 20. augusta 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra
2020 doručená ústavná sťažnosť, v ktorej sa sťažovateľ domáhal zrušenia v záhlaví
uvedených uznesení, ktorými bola odmietnutá jeho žaloba [§ 98 ods. 1 písm. f) Súdneho
správneho poriadku] aj kasačná sťažnosť [§ 459 písm. d) Súdneho správneho poriadku] pre
absenciu právneho zastúpenia. Okrem toho žiadal, aby ústavný súd prikázal vec
na prejednanie vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici a nariadil
mu prejednanie veci aj bez splnenia podmienky právneho zastúpenia zo strany sťažovateľa.
2. Keďže sťažovateľ nebol ani v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený,
vyzval ho ústavný súd prípisom z 8. decembra 2020 (doručeným 29. decembra 2020)
na doloženie plnomocenstva alebo zaslanie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom a na odstránenie ďalších vád podania, a to v lehote 10 dní.
3. Sťažovateľ v prípise doručenom ústavnému súdu 12. januára 2020 ústavnému súdu
oznámil, že o ustanovenie advokáta nežiada a trvá na dôvodoch uvedených v závere
ústavnej sťažnosti označených ako „vyhlásenie sťažovateľa ohľadom povinného právneho
zastúpenia v konaní“. Z nich vyplýva, že „dôvodmi hodnými osobitného zreteľa“, pre ktoré
sťažovateľ nemôže splniť podmienku právneho zastúpenia, sú: «1. V totálne
skorumpovanom justičnom systéme a v bezprávnom (mafiánskom) štáte žalobcovi
(navrhovateľovi) žiadna právna argumentácia vypracovaná advokátom (bez poskytnutia
úplatku sudcovi) nepomôže... 2. Účastníkovi konania, ktorý vehementne bojuje proti
korupcii v justično-advokátskom prostredí, a dokonca podáva trestné oznámenie na sudcov,
žiadny advokát služby neposkytne. 3. Občan, ktorého štátne orgány SR okradli
o vysokoškolský titul, o profesionálny rast v zamestnaní, o 60 % výsluhového dôchodku,
o zdravie a ešte aj o strechu nad hlavou, nemôže mať finančné prostriedky na platenie
predražených a neschopných advokátov. 4. Keby korupcia vedela spievať, tak v tom prípade
by sa z každej súdnej budovy na Slovensku ozývali nepretržité árie ako bolo tomu
v „spievajúcom dome“ v Štúrove.»
II.
4. Podľa § 34 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) musí byť navrhovateľ v celom konaní pred
ústavným súdom zastúpený advokátom, ak sám nie je advokátom. Z uvedeného vyplýva, že
jedinou výnimkou z povinného právneho zastúpenia fyzickej osoby v konaní pred ústavným
súdom je skutočnosť, že navrhovateľ je sám advokátom. Zákon o ústavnom súde nepozná
„dôvody hodné osobitného zreteľa“, pre ktoré by mohol ústavný súd podmienku povinného
právneho zastúpenia odpustiť.
5. Z ústavnej sťažnosti, ako aj dodatočného vyjadrenia sťažovateľa je zrejmé, že
sťažovateľ sa nehodlá nechať zastúpiť advokátom z dôvodov, že Slovenskú
republiku považuje za justično-mafiánsky štát, advokátov za neschopných a sudcov
za skorumpovaných (z obdobných dôvodov sa odmietol nechať zastúpiť aj v konaniach
napadnutých ústavnou sťažnosťou, pozn.). Vyjadril tiež nevôľu požiadať o ustanovenie
advokáta ústavný súd napriek tomu, že bol na túto možnosť vo výzve upozornený. Ide teda
o prípad, keď sa sťažovateľ zo subjektívnych dôvodov odmieta nechať v konaní zastupovať
advokátom.
6. Ústavný súd konštatuje, že požiadavka na povinné právne zastúpenie je
legitímnym obmedzením základného práva na prístup k súdu garantovaného čl. 46 ods. 1
ústavy, resp. práva garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo na prístup k súdu totiž nie je
absolútne a je možné sa ho domáhať len „zákonom ustanoveným spôsobom“, s čím počíta
priamo čl. 46 ods. 1 ústavy. Takýmto obmedzením je aj zákonná požiadavka na povinné
právne zastúpenie vyžadovaná v niektorých typoch súdnych konaní (napr. konanie pred
správnym súdom, najvyšším súdom či ústavným súdom). Táto požiadavka nie je
samoúčelná; jej účelom je zabezpečiť kvalifikované uplatňovanie práv v typovo
najnáročnejších konaniach na strane jednej, ale tiež zabezpečenie efektívneho výkonu
spravodlivosti a zabránenie zahlcovaniu súdov nekvalifikovanými podaniami. Povinné
právne zastúpenie v konaniach pred dovolacími a ústavnými súdmi považuje za súladné
s právom na prístup k súdu aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Slezák proti Českej
republike, rozhodnutie z 14. januára 1998, č. 32487/96; bližšie k obmedzeniam práva na
prístup k súdu Pospíšil, I. Právo na spravedlivý proces. In: Wagnerová, E., a kol. Listina
základních práv a svobod. Komentář. Praha : Wolters Kluwer, 2012).
7. Keďže sťažovateľ odmietol splniť zákonnú požiadavku zakotvenú v ustanovení
§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde a ani po výzve ústavného súdu nedoložil
plnomocenstvo na zastupovanie pred ústavným súdom a zároveň nepožiadal o ustanovenie
právneho zástupcu, pričom jeho návrh vykazuje aj ďalšie, predovšetkým obsahové
nedostatky (nezrozumiteľnosť, nejasnosť), ústavnému súdu neostáva nič iné, než jeho návrh
podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2021
Robert Šorl
predseda senátu