Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 179/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, bez právneho zastúpenia, pre namietané porušenie jeho

základného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň podľa

Slovenskej republiky, na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania

a diskriminácii v zamestnaní podľa ) , na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 20. februára 2020 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2020 doručená ústavná sťažnosť, v ktorej sa sťažovateľ domáhal zrušenia v záhlaví

uvedených uznesení, ktorými bola odmietnutá jeho žaloba [§ 98 ods. 1 písm. f) Súdneho

správneho poriadku] aj kasačná sťažnosť [§ 459 písm. d) Súdneho správneho poriadku] pre

absenciu právneho zastúpenia. Okrem toho žiadal, aby ústavný súd prikázal vec

na prejednanie vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici a nariadil

mu prejednanie veci aj bez splnenia podmienky právneho zastúpenia zo strany sťažovateľa.

2. Keďže sťažovateľ nebol ani v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený,

vyzval ho ústavný súd prípisom z 8. decembra 2020 (doručeným 29. decembra 2020)

na doloženie plnomocenstva alebo zaslanie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom a na odstránenie ďalších vád podania, a to v lehote 10 dní.

3. Sťažovateľ v prípise doručenom ústavnému súdu 12. januára 2020 ústavnému súdu

oznámil, že o ustanovenie advokáta nežiada a trvá na dôvodoch uvedených v závere

ústavnej sťažnosti označených ako „vyhlásenie sťažovateľa ohľadom povinného právneho

zastúpenia v konaní“. Z nich vyplýva, že „dôvodmi hodnými osobitného zreteľa“, pre ktoré

sťažovateľ nemôže splniť podmienku právneho zastúpenia, sú: «1. V totálne

skorumpovanom justičnom systéme a v bezprávnom (mafiánskom) štáte žalobcovi

(navrhovateľovi) žiadna právna argumentácia vypracovaná advokátom (bez poskytnutia

úplatku sudcovi) nepomôže... 2. Účastníkovi konania, ktorý vehementne bojuje proti

korupcii v justično-advokátskom prostredí, a dokonca podáva trestné oznámenie na sudcov,

žiadny advokát služby neposkytne. 3. Občan, ktorého štátne orgány SR okradli

o vysokoškolský titul, o profesionálny rast v zamestnaní, o 60 % výsluhového dôchodku,

o zdravie a ešte aj o strechu nad hlavou, nemôže mať finančné prostriedky na platenie

predražených a neschopných advokátov. 4. Keby korupcia vedela spievať, tak v tom prípade

by sa z každej súdnej budovy na Slovensku ývali nepretržité árie ako bolo tomu

v „spievajúcom dome“ v Štúrove.»

II.

4. Podľa v spojení s ods. 2 o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) musí byť navrhovateľ v celom konaní pred

ústavným súdom zastúpený advokátom, ak sám nie je advokátom. Z uvedeného vyplýva, že

jedinou výnimkou z povinného právneho zastúpenia fyzickej osoby v konaní pred ústavným

súdom je skutočnosť, že navrhovateľ je sám advokátom. nepozná

„dôvody hodné osobitného zreteľa“, pre ktoré by mohol ústavný súd podmienku povinného

právneho zastúpenia odpustiť.

5. Z ústavnej sťažnosti, ako aj dodatočného vyjadrenia sťažovateľa je zrejmé, že

sťažovateľ sa nehodlá nechať zastúpiť advokátom z dôvodov, že Slovenskú

republiku považuje za justično-mafiánsky štát, advokátov za neschopných a sudcov

za skorumpovaných (z obdobných dôvodov sa odmietol nechať zastúpiť aj v konaniach

napadnutých ústavnou sťažnosťou, pozn.). Vyjadril tiež nevôľu požiadať o ustanovenie

advokáta ústavný súd napriek tomu, že bol na túto možnosť vo výzve upozornený. Ide teda

o prípad, keď sa sťažovateľ zo subjektívnych dôvodov odmieta nechať v konaní zastupovať

advokátom.

6. Ústavný súd konštatuje, že požiadavka na povinné právne zastúpenie je

legitímnym obmedzením základného práva na prístup k súdu garantovaného čl. 46 ods. 1

, resp. práva garantovaného dohovoru. Právo na prístup k súdu totiž nie je

absolútne a je možné sa ho domáhať len „zákonom ustanoveným spôsobom“, s čím počíta

priamo . Takýmto obmedzením je aj zákonná požiadavka na povinné

právne zastúpenie vyžadovaná v niektorých typoch súdnych konaní (napr. konanie pred

správnym súdom, najvyšším súdom či ústavným súdom). Táto požiadavka nie je

samoúčelná; jej účelom je zabezpečiť kvalifikované uplatňovanie práv v typovo

najnáročnejších konaniach na strane jednej, ale tiež zabezpečenie efektívneho výkonu

spravodlivosti a zabránenie zahlcovaniu súdov nekvalifikovanými podaniami. Povinné

právne zastúpenie v konaniach pred dovolacími a ústavnými súdmi považuje za súladné

s právom na prístup k súdu aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Slezák proti Českej

republike, rozhodnutie z 14. januára 1998, č. 32487/96; bližšie k obmedzeniam práva na

prístup k súdu Pospíšil, I. Právo na spravedlivý proces. In: Wagnerová, E., a kol. Listina

základních práv a svobod. Komentář. Praha : Wolters Kluwer, 2012).

7. Keďže sťažovateľ odmietol splniť zákonnú požiadavku zakotvenú v ustanovení

a ani po výzve ústavného súdu nedoložil

plnomocenstvo na zastupovanie pred ústavným súdom a zároveň nepožiadal o ustanovenie

právneho zástupcu, pričom jeho návrh vykazuje aj ďalšie, predovšetkým obsahové

nedostatky (nezrozumiteľnosť, nejasnosť), ústavnému súdu neostáva nič iné, než jeho návrh

podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu