Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 93/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , ,

, zastúpenej Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III,

Einsteinova 19, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák,

vo veci namietaného porušenia základného práva „na právnu istotou a legitímne

očakávanie“ podľa a , 3 a 4

Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom mesta Bratislava v konaní o podnete sťažovateľky vo veci ochrany verejného

záujmu z 8. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva „na právnu istotou a legitímne očakávanie“ podľa

(ďalej len „“) a , 3 a 4

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a listiny, na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mesta Bratislava (ďalej len „mesto“)

v konaní o podnete vo veci ochrany verejného záujmu z 8. októbra 2019 (ďalej len

„napadnuté konanie o podnete“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala odôvodnený podnet

adresovaný mestu podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný

zákon“), v ktorom namietala porušenie čl. 4 a čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 3 ústavného

zákona verejným funkcionárom – poslancom mestského zastupiteľstva

. Sťažovateľka uvádza, že zastupiteľstvo mesta zaradilo ako bod prerokovania len

informáciu o začatí konania podľa ústavného zákona, avšak následne v rámci rozpravy o jej

podnete nijak nerozhodlo a je aj naďalej pasívne.

3. Sťažovateľka postup mesta v napadnutom konaní o podnete považuje

za neakceptovateľný, porušujúci jej označené práva. V tejto súvislosti uvádza, že využila aj

podnet adresovaný Krajskej prokuratúre v Bratislave, ktorý bol vybavený oznámením

č. k. Kd 21/20/1100-3 zo 4. februára 2020. Sťažovateľka tiež vyslovila názor, že jej

prípadná žaloba proti nečinnosti správneho orgánu by bola odmietnutá, pretože

sťažovateľka nie je účastníkom tohto administratívneho konania. Postup mesta

v napadnutom konaní o podnete je podľa jej názoru v rozpore s viacerými konkrétnymi

ustanoveniami ústavného zákona, ktoré mali vyústiť až do porušenia jej označených práv.

Podľa názoru sťažovateľky mesto konalo svojvoľne, spôsobom, ktorý ústavný zákon

neumožňuje.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

rozhodol nálezom v tomto znení:

„Základné právo Sťažovateľa na právnu istotu a legitímne očakávanie podľa článku

13 ods. 1 písm. a) a podľa článku 4 ods. 1, 3 a 4 Listiny

základných práv a slobôd porušené bolo.

2. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd postupom Mesta porušené bolo.

3. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd nečinnosťou Mesta porušené bolo.

4. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie pred nestranným orgánom podľa

článku 46 ods. 1 a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd postupom Mesta porušené bolo.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 133 ods. 1 písm. a) prikazuje

Hlavnému mesto Slovenskej republiky Bratislavy, aby vo veci ochrany verejného záujmu

podľa konal vo veci konflikte záujmov poslanca

.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

11. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Sťažovateľka sa v sťažnosti domáha vyslovenia porušenia svojich označených

práv postupom mesta v napadnutom konaní o podnete podľa ústavného zákona, ktoré

argumentačne odvíja od tvrdenia, že mesto je nečinné v konaní, ktoré začalo z jej podnetu,

pretože nerozhodlo o jej podnete spôsobom predvídaným ústavným zákonom napriek tomu,

že mu ústavný zákon túto povinnosť v konkrétnej lehote ukladá. Zároveň argumentuje, že

ňou tvrdené porušenia svojich subjektívnych ústavných práv nemohla uplatňovať žalobou

proti nečinnosti v správnom súdnictve s poukazom na to, že podnecovateľa nemožno

považovať za účastníka konania, preto by jej prípadná žaloba bola odmietnutá.

13. S uvedeným názorom o nemožnosti podať správnu žalobu ústavný súd nesúhlasí

a nemôže tento názor považovať ani za okolnosť hodnú osobitného zreteľa podľa § 132

ods. 3 . V prvom rade ústavný súd poukazuje na znenie a

ústavného zákona, ktorý upravuje vzťah tohto osobitného predpisu k správnemu poriadku.

V zmysle označeného článku ústavného zákona na konanie orgánu uvedeného v čl. 7 ods. 5

podľa čl. 9 až 11 sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom

konaní. Sťažovateľkou napadnuté konanie o podnete bolo iniciované podľa čl. 9 ústavného

zákona, teda ide o konanie, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia všeobecného

predpisu o správnom konaní. Je potrebné dodať, že podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona je

orgán (v tomto prípade mesto, pozn.) povinný rozhodnúť vo veci v zákonom stanovenej

lehote.

14. Podľa o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov účastníkom konania je ten, o koho právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj

ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

15. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že v okolnostiach jej veci boli porušené jej subjektívne

práva (konkrétne právo na inú právnu ochranu podľa , pozn.) postupom

mesta v napadnutom konaní o jej podnete, potom je odôvodnený záver, že ju možno/bolo

možné považovať za účastníka konania o podnete už len na základe tohto jej tvrdenia

s poukazom na všeobecné vymedzenie účastníctva správnym poriadkom. Účastník

administratívneho konania, ktorý tvrdí, že správny orgán je nečinný v začatom konaní

v rozpore s právnymi predpismi, je oprávnený podať správnu žalobu proti nečinnosti.

16. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti ochrany práv alebo

právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

podľa v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom, ak

ešte neboli vyčerpané.

17. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

správneho súdnictva, je princíp ochrany základných ľudských práv a iných subjektívnych

práv ( ). V zmysle a je základným účelom správneho

súdnictva poskytovanie ochrany subjektívnym právam účastníkov administratívneho

konania (pozri k tomu napr. BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A.

a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 68.).

18. Ústavný súd, vychádzajúc z námietky porušenia označených práv sťažovateľky

postupom mesta v konaní o jej podnete podľa ústavného zákona, s poukazom na generálnu

klauzulu vyjadrenú v konštatuje, že vzhľadom na tvrdenie sťažovateľky

o porušení jej základných práv nečinnosťou mesta existoval účinný prostriedok nápravy,

a to správna žaloba podľa , ktorou sa sťažovateľka mohla a mala domáhať

ochrany svojich práv.

19. Keďže sťažovateľka právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu jej

práv, nevyčerpala a ani netvrdila, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ale túto pri predbežnom

prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d)

.

20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu