Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-1-2022.pdf
PDF · 123.78 KB
Case nature
Subarea
24C/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: I. S., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., H. B. XX proti žalovaným: X. E. D., F.. XX.X.XXXX, T. R. P.O., Š. XXXX/X, X. T. D., F.. X.X.XXXX, T. R. P., Š.Q. XXXX/X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť z pozemku vo vlastníctve žalobcu reg. „C“ parcela č. XXX/ X I. Č.. XXX, zapísaných na LV č. XXXXX katastrálne územie M., obec P. - C. U., okres P.O. O. stavebný materiál - tvárnice a kovové tyče. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť z pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade reg. „C“ parcela č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXXX katastrálne územie M., obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III pohybový senzor dvoch silných reflektorov, nasmerovaných na pozemok a dom žalobcu. III. Zamieta návrh v časti o uloženie povinnosti odstrániť z pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade reg. „C“ parcela č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXXX katastrálne územie M., obec P. - C. U., Z. P. O. tri kamerové systémy nasmerované na pozemok a dom žalobcu. IV. Vo vzťahu k 1. výroku tohto uznesenia o povinnosti odstrániť stavebný materiál priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. V. Vo vzťahu k 3. výroku tohto uznesenia o povinnosti odstrániť kamerové systémy žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva. VI. Vo vzťahu k 2. výroku tohto uznesenia ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu na ochranu vlastníckeho práva ( napr. žalobu o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, event. žalobu na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody). VII. Vo vzťahu k 1.výroku tohto uznesenia poučuje žalovaného v 1.rade, že môže podať ako žalobca proti I. S.É., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., H. B. XX ako žalovanému žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 7.1.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení, uvedenom vo výroku tohto uznesenia. 2. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXXX katastrálne územie M. a to domu súp.č. XXX stojaceho na parcele reg.“C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 258 m2, parcely reg. „C“ č. XXX/X záhrady o výmere 114 m2 a parcely reg. „C“ č. XXX záhrady o výmere 227 m2. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom parcely reg. „C“ č. XXX/X o výmere 729 m2 zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. M., ktorá susedí s parcelami vo vlastníctve žalobcu. Uvedenú parcelu vo vlastníctve žalovaného v 1. rade užíva žalovaný v 2. rade so súhlasom vlastníka. Žalovaný v 1. a 2. rade postavili na pozemku žalobcu oplotenie - drobnú stavbu vo vzťahu ku ktorej Mesto Košice ako stavebný úrad začalo dňa 12.10.2021 konanie o odstránenie
oplotenia. Žalovaný v 1. rade dňa 8.11.2021 doručil Mestu Košice oznámenie o odstránení oplotenia z fotodokumentáciou a z tohto dôvodu Mesto Košice dňa 18.11.2021 konanie zastavilo ešte pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby. Aj z dôvodu, že žalovaný v 1. a 2. rade úmyselne odstránili vstupnú bránu z pozemku, ktorého vlastníkom je žalovaný v 1. rade, čím nechali otvorený prístup aj na pozemok žalobcu, žalobca má v úmysle postaviť oplotenie na hranici susediacich pozemkov v súlade s geometrickým zameraním, vytýčením hranice (Geotop Košice s.r.o. zo dňa 9.6.2021), ktorú skutočnosť oznámil Mestu Košice ako stavebnému úradu oznámením o ohlásení drobnej stavby. Mesto Košice listom č. MK/A/2021/22014-02/III/VOJ zo dňa 11.11.2021 žalobcovi oznámilo, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby, ktorá bude pozostávať z oceľových rúrok zakotvených v základových pätkách z betónu o celkovej výške cca 2000 mm a rozostupom medzi stĺpikmi maximálne 2500 mm, medzi nimi natiahnuté trikrát napínacie pozinkované oceľové drôty a na pletivo bude natiahnutá tieniaca tkanina. Žalovaný v 1. a 2. rade bránia žalobcovi vo výstavbe oplotenia, pretože po odstránení svojho oplotenia z pozemku žalobcu uložili naň stavebný materiál - tvárnice, zamurovali kovové tyče, tzv. roxory a celé obtočili páskou. Žalobca vyzval žalovaných na odstránenie uloženého stavebného materiálu, ktorý mu bráni vo výstavbe oplotenia, avšak bezúspešne. 3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade zároveň umiestnili na pozemku žalovaného v 1. rade pohybový senzor dvoch silných reflektorov, ktorý má tak silnú intenzitu, že keď žalobca prechádza po svojom vlastnom pozemku, zasvieti do jeho okien, resp. sa rozsvieti pri akomkoľvek pohybe zvierat a to tak, že obťažuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva a ruší jeho súkromie v obydlí ako aj nočný kľud. Žalovaní taktiež umiestnili štyri kamerové systémy na svojom pozemku, pričom tri z nich sú nasmerované priamo na celý pozemok a dom žalobcu a takto sledujú obydlie žalobcu, aj osoby nachádzajúce sa na pozemku a v dome žalobcu ako aj vedľajšieho suseda. Žalobca ďalej uviedol, že ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej aj žalobu, vo veci samej sa bude domáhať vypratania pozemku. 4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. M. zo dňa 28.11.2021 súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. 5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 29.11.2021 súd zistil, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ č. XXX/X záhrada o výmere 729 m2 na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019. 6. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: ORP-1849/DH-KE-2021 zo dňa 28.9.2021 súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného v 1. rade vo veci neoprávneného uskutočňovania stavby. Vec bola odmietnutá z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že majiteľom pozemku je jeho brat (žalovaný v 1.rade), pričom stavebné práce a starostlivosť o pozemok vykonáva on s bratovým súhlasom. Ďalej uviedol, že dňa 17.6.2021 začal na betónovom základe stavať z betónových tvárnic oporné múry do výšky 1,25 m zarovno so susediacim pozemkom, čo považoval za udržiavaciu prácu. Nevedel, že na to potrebuje stavebné povolenie. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že svoju parcelu dal do užívania bratovi (žalovanému v 2. rade), ktorý do pozemku investuje a robí úpravy s jeho súhlasom. 7. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku a vytyčovacieho náčrtu súd zistil, že na žiadosť žalobcu vyhotoviteľ Geotop Košice s.r.o. so sídlom v Košiciach, Južná tr. 82 vytýčil hranice medzi pozemkami registra „C“ parcela č. XXX/X, Č.. XXX a parcelou č. XXX/X dňa 9.6.2021. Protokol podpísal žalobca, ako aj žalovaný v 1. rade ako vlastník susediaceho pozemku. 8. Z listu Mesta Košice č. MK/A/2021/16322/04/III/BEL zo dňa 12.10.2021 súd zistil, že Mesto Košice ako stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad dňa 30.7.2021 na pozemku parcela č. XXX/X a zistil, že stavebník (žalovaný v 1. rade) uskutočnil drobnú stavbu - oplotenie bez príslušného povolenia stavebného úradu. Následne bol listom zo dňa 13.8.2021 vyzvaný na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby spolu s príslušnými dokladmi v lehote do 30 dní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade nepodal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nepredložil príslušné doklady, stavebný úrad oznámil začatie konania o nariadení odstránenia stavby. 9. Z rozhodnutia Mesta Košice MK/A/2021/16322-06/III/BEL zo dňa 18.11.2021 súd zistil, že konanie vo veci dodatočného povolenia, resp. odstránenia stavby - oplotenia, bolo zastavené. Žalovaný v 1. rade v písomnom stanovisku zo dňa 8.11.2021 totiž stavebnému úradu oznámil, že plot už odstránil, o čom zaslal stavebnému úradu aj fotodokumentáciu. Stavebný úrad na to vykonal dňa 11.11.2021 miestnu ohliadku a zistil, že na hranici pozemkov sa nachádzajú roxory v počte cca 6 ks, na ktorých je omotaná páska do výšky cca 1,50 m na vizuálne oddelenie pozemkov. Na teréne oproti jestvujúcemu rodinnému domu sú uložené tvárnice 4 ks na sebe v dvoch radoch. Stavebný úrad konštatoval, že v zmysle § 43 Stavebného zákona takéto vyznačenie hranice medzi pozemkami nie je stavbou, t.j. oplotenie medzi
parcelami bolo odstránené ešte pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby. Z tohto dôvodu odpadol dôvod začatého konania. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca v konaní o nariadenie odstránenia stavby požadoval odstránenie plota z jeho časti pozemku na základe vytyčovacieho výkresu - grafického porovnania susediacich parciel so skutkovým stavom, ďalej o odstránenie všetkého stavebného a odpadového materiálu z jeho pozemku ako aj z vodomernej a odpadovej šachty. Vo vzťahu k požiadavkám žalobcu stavebný úrad uviedol, že ide o námietky občianskoprávneho charakteru, ktorých riešenie nie je v kompetencii stavebného úradu. 10. Z listu Mesta Košice zo dňa 11.11.2021 adresovaného žalobcovi súd zistil, že stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby „Oplotenie na ulici Prešovská cesta, Košice na pozemku parc. č. XXX/X“. 11. Podľa ust. § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 17. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 18. Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, teda vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.
19. V predmetnej veci, po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k prvým dvom výrokom uznesenia (petitom návrhu) osvedčil relevantné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť situácie, ktorá vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov. 20. Nárok žalobcu, ohľadom ktorého žiada neodkladným opatrením upraviť vzájomné pomery strán, po hmotnoprávnej stránke vychádza z ochrany vlastníckeho práva (prvé dva výroky) a z ochrany osobnosti (tretí výrok). 21. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 22. Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 23. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon vlastníkom veci, proti tým, ktorí neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva. Za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva sa považuje aj také konanie, ktorým niekto ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva stavebnou činnosťou. V takom prípade sa môže vlastník negatórnou žalobou domáhať, aby sa rušiteľ zdržal ďalších zásahov a odstránil následky zásahov už vykonaných a teda, aby odstránil aj dôsledky (výsledky) už vykonanej stavebnej činnosti. 24. Prvým výrokom sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti - odstránenia hnuteľných vecí (stavebného materiálu - tvárnic a kovových tyčí) umiestnených na jeho pozemku resp. na hranici susediacich pozemkov, ktoré súviseli s jeho predchádzajúcou stavebnou činnosťou, smerujúcou k výstavbe neoprávneného oplotenia. Žalobca sa teda domáhal odstránenia následkov už vykonaných zásahov, spôsobených stavebnou činnosťou žalovaných. 25. Súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ako to vyplýva z príslušného listu vlastníctva, žalobca bol v čase rozhodovania vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súd mal z rozhodnutia Mesta Košice MK/A/2021/16322-06/III/BEL zo dňa 18.11.2021 v spojení s pripojenou fotodokumentáciou za preukázanú aj ďalšiu podmienku úspechu uplatneného nároku a teda, že na dotknutom pozemku sa nachádzajú hnuteľné veci z predchádzajúcej stavebnej činnosti žalovaných, ktoré použili pri výstavbe nepovoleného oplotenia. Stavebný úrad na základe miestnej ohliadky vykonanej dňa 11.11.2021 konštatoval, že na hranici pozemkov sa nachádzajú roxory v počte cca 6 ks, na ktorých je omotaná páska do výšky cca 1,50 m na vizuálne oddelenie pozemkov. Na teréne oproti jestvujúcemu rodinnému domu sú uložené tvárnice 4 ks na sebe v dvoch radoch. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že žalobca osvedčil relevantné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 26. Žalobca zároveň osvedčil aj ďalšiu podmienku - naliehavosť situácie, ktorá vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Z predložených listinných dôkazov je totiž zrejmé, že výsledky stavebnej činnosti žalovaných, t.j. na pozemkoch ponechaný stavebný materiál, bránia žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva, konkrétne v realizácii stavby oplotenia, ktorá bola riadne povolená stavebným úradom. Ako vyplynulo z listu Mesta Košice zo dňa 11.11.2021 adresovaného žalobcovi, stavebný úrad povolil žalobcovi (nemal námietky) uskutočnenie drobnej stavby „Oplotenie na ulici Prešovská cesta, Košice na pozemku parc. č. XXX/X, t.j. práve na mieste, kde sa nachádza stavebný materiál (tvárnice a kovové tyče - roxory). 27. Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k prvému výroku vyhovel. 28. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť z pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade pohybový senzor dvoch silných reflektorov, nasmerovaných na pozemok a dom žalobcu. Predmetom tohto konania teda bola aj otázka rušenia výkonu vlastníckeho práva žalobcu svetelnými imisiami, t.j. otázka tzv. susedských vzťahov, ktorých úprava je obsiahnutá v ust. § 127 Občianskeho zákonníka. 29. Podľa ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
30. Podľa ust. § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. 31. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi, príp. užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť, v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zák. stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku „rozporov". Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, príp. iných osôb. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Vlastník tak môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám, t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Zásahy môžu mať aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a podobne. Neoprávnenosť zásahu je vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. 32. Ak vlastník veci nerešpektuje tzv. susedské práva, potom ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Nie je tiež vylúčené, aby sa dotknutému vlastníkovi poskytla právna ochrana aj v kumulácii s právnym dôvodom podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda, aby sa „narušiteľovi“ uložila povinnosť niečo konkrétne konať, napr. odstrániť (žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody). 33. V danom prípade žalobca predložil fotodokumentáciu (č.l.25, 26 spisu), z ktorej je zrejmá pomerne silná intenzita osvetlenia, vychádzajúca z dvoch reflektorov počas tmy, pričom svetlo priamo zasahuje do okna na dome žalobcu. Je tak uveriteľné, že ak žalobca alebo niekto iný prechádza po pozemku resp. aj pri akomkoľvek pohybe hoc aj zvierat, reflektory reagujú na pohyb a rozsvietia sa, čo môže žalobca vnímať ako silné znepríjemňovanie svojho života a obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. 34. Pokiaľ však ide o pojem „obťažovanie nad mieru primeranú pomerom“, súd sa nemôže uspokojiť len so subjektívnym stanoviskom žalobcu a preto je potrebné vykonať zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedeného pojmu. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany, treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne „žiaducim" pomerom. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť, aká je v danej lokalite s prihliadnutím na iné obdobné lokality (napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a podobne) primeraná miera konkrétnych imisií. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré vlastníka nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Neopodstatnené zásahy, t.j. bežné správanie, ktoré je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, príp. aj hnuteľných vecí, sú susedia povinní navzájom strpieť. 35. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponoval dostatočnými informáciami, zisteniami a dôkazmi, na základe ktorých by mohol posúdiť, či sa v danom prípade skutočne objektívne jedná o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd konštatoval, že žalobcovi ochranu poskytne, avšak len vo forme dočasnej úpravy pomerov
- do právoplatného skončenia konania vo veci samej (žaloba o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, event. žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody). 36. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, súd konštatuje, že návrh dôvodne smeruje voči žalovanému v 1.rade ako vlastníkovi susediacej nehnuteľnosti ako aj voči žalovanému v 2.rade, ktorý
so súhlasom vlastníka (svojho brata) nehnuteľnosť užíva a vykonáva činnosti, ktoré sú inak spojené s výkonom vlastníckeho práva. Uvedená skutočnosť vyplynula z predložených listinných dôkazov, najmä uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: ORP-1849/DH-KE-2021 zo dňa 28.9.2021. 37. Žalobca sa napokon domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť z pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade tri kamerové systémy, nasmerované na pozemok a dom žalobcu (3. výrok). 38. K tomuto návrhu súd uvádza: 39. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 40. Podľa ust. § 12 ods.1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. 41. Podľa ust. § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 42. Podľa ust. § 3 ods.5 písm.a) zákona č.18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej činnosti alebo domácej činnosti. 43. Kamerové systémy, ktoré využívajú fyzické osoby (prevádzkovatelia), slúžia na ochranu súkromného majetku (napr. autá a nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve fyzických osôb). Monitorovanie diania na cudzích pozemkoch vo všeobecnosti upravuje zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že monitorovanie tých priestorov, ktoré nemajú povahu priestorov prístupných verejnosti, ale ide o priestory vo vlastníctve inej fyzickej osoby (napr. časť susedovej záhrady alebo okno na jeho dome), je vyňaté z pôsobnosti tohto zákona ( § 3 ods.5 písm.a/). 44. Snímanie súkromného priestoru inej osoby resp. jeho obydlia spadá pod právny režim občianskoprávnej ochrany osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jedným zo základných osobnostných práv človeka je právo na súkromie resp. intímnu (diskrétnu) sféru života fyzickej osoby, ktoré zahŕňa jej právo rozhodovať podľa vlastnej úvahy o sprístupnení súkromných skutočností tejto fyzickej osoby iným subjektom. Pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby zákon nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. 45. Monitorovanie obydlia resp. súkromného priestoru inej osoby nie je možné vykonávať bez súhlasu, resp. privolenia ľudí, ktorých sa takéto monitorovanie bude týkať. V záujme prevádzkovateľa kamerového systému preto je, aby si vopred dohodol podmienky a detaily jeho využívania so svojimi susedmi (v tej časti, v ktorej by mohlo dochádzať k monitorovaniu cudzieho súkromného pozemku), tak aby nedochádzalo k rušeniu dobrých susedských vzťahov. Najvhodnejšie je kamerový systém optimalizovať takým spôsobom, aby vôbec nedochádzalo k monitorovaniu susedných objektov a pozemkov patriacich susedom majiteľa kamerového systému. Vlastník kamerového systému, resp. prevádzkovateľ sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného (napr. susedov), alebo čím by vážne ohrozoval výkon ich práv. Susedia majiteľa kamerového systému majú ústavné právo na ochranu súkromia a rodinného života (čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky), čo je prevádzkovateľ, resp. osoba využívajúca kamerový systém v právnom režime tzv. výnimky domácich alebo osobných činností, povinná rešpektovať. 46. V danom prípade žalobca len tvrdil, že žalovaní monitorujú (snímajú) jeho súkromný vonkajší priestor resp. priestor jeho obydlia a to bez jeho súhlasu, čím dochádza k zásahu do jeho osobnostných práv. Svoje tvrdenie v tomto smere však nijako nepreukázal. Žalobca v návrhu poukázal na fotodokumentáciu podľa prílohy č.9 (č.l. 25 spisu). Na tejto fotografii (ani inej) však umiestnenie kamerového systému nie je rozpoznateľné. Súd preto návrh v tejto časti zamietol. 47. Podľa ust. § 330 ods.2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 48. Podľa ust. § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 49. Podľa ust.§ 337 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 50. Podľa ust. § 337 ods.2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 51. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci, vo vzťahu k prvému a druhému výroku uznesenia ide o taký prípad, kedy neodkladným opatrením uložená povinnosť korešponduje s výrokom rozhodnutia, ktorého by sa inak žalobca domáhal vo veci samej - ochrana pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva a teda, je tu predpoklad, že neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Z ust. § 330 ods. 2 CSP vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no ako to vyplýva z výkladu citovanej právnej normy, spravidla pôjde najmä o špecifické zdržovacie nároky. 52. V novej právnej úprave neodkladných opatrení sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak teda súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a to najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 53. V danom prípade vo vzťahu k prvému výroku - povinnosť odstrániť stavebný materiál - súd konštatuje, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preto súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej dobe žalobu. Z tohto dôvodu žalovaný, ktorý by nemusel byť spokojný s tohto úpravou pomerov medzi stranami, môže podať žalobu vo veci samej. Súd preto poučil žalovaného o jeho práve podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 54. Čo sa však týka druhého výroku tohto uznesenia - povinnosti odstrániť pohybový senzor dvoch reflektorov, súd konštatoval, že okolnosti danej veci vyžadujú, aby bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Ako už bolo uvedené vyššie, súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponoval dostatočnými informáciami, zisteniami a dôkazmi, na základe ktorých by mohol posúdiť, či sa v danom prípade skutočne objektívne jedná o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Dokazovanie v tomto smere by malo byť vykonané v rámci konania vo veci samej. 55. Súd preto v súlade s ust. § 336 ods.1 veta prvá CSP žalobcovi uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu na ochranu vlastníckeho práva (na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, event. žalobu na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody). Podľa ust. § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žalobca nepodá v stanovenej lehote žalobu. 56. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Predmetom tohto konania boli tri samostatné výroky, svojou povahou spôsobilé byť samostatným predmetom konania. Preto súd vo vzťahu ku každému z týchto výrokov rozhodol samostatne. 59. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vo vzťahu k prvému výroku, predstavujúcemu trvalú úpravu vzťahov je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP). Žalobca mal v tejto časti plný úspech, preto súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 60. Čo sa týka neodkladného opatrenia vo vzťahu k druhému výroku, toto predstavuje dočasnú úpravu pomerov, o ktorých by sa malo rozhodnúť vo veci samej na základe žaloby, ktorú je žalobca povinný podať. O náhrade trov konania o nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda rozhodne súd až následne, v konaní vo veci samej.
61. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vo vzťahu k tretiemu výroku, ktorým súd návrh v tejto časti zamietol, je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP). Žalobca mal v tejto časti neúspech, preto by podľa ust. § 255 ods.1 CSP nárok na náhradu trov konania patril žalovaným. Žalovaným však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva. 62. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žalobca nepodá v stanovenej lehote žalobu vo veci samej.