Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-48-2019.pdf
PDF · 114.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: M. G., J.. X.X.XXXX, G. E. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti odporcovi (mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené): Q. J., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX J., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H.J. G., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach takto
rozhodol:
I. Určuje, že Q. J., J.. XX.XX.XXXX je otcom maloletej H. G., J.. XX.X.XXXX z matky M. G., J.. X.X.XXXX.
II. Maloletú H. G.Ú., J.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky M. G., J.. X.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Q. Q. J., J.. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej H. G., J.. XX.X.XXXX sumu 120,- EUR mesačne, počnúc od 24.7.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky M. G., J.. X.X.XXXX.
IV. Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 24.7.2019 do 31.1.2022 spolu vo výške 3.630,96 EUR je otec maloletého dieťaťa Q. J., J.. XX.XX.XXXX povinný uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 150,- EUR splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej splátky.
V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
VI. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
I.. Q. Q. J., J.. XX.XX.XXXX je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 66,- EUR.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2019 žiadala, aby súd určil, že Q. J., J.. XX.XX.XXXX je otcom jej mal. dcéry H. G.Q.. Maloleté dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zo strany otca určiť výživné vo výške 150,- EUR mesačne od 18.7.2016, styk otca s maloletou nežiadala upraviť a žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že po krátkej známosti s odporcom sa dňa 18.1.2016 narodila dcéra Karolína a že s odporcom nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Po tom ako sa narodila maloletá odporca navštívil navrhovateľku, ale ďalej sa o dieťa nezaujímal, nepomáhal jej a po celý čas jej prispel len sumou 2 krát 60,- EUR, zakúpil dieťaťu asi 5 krát oblečenie, dve plyšové hračky a mlieko. Odporca doposiaľ sa nepodieľal na výchove a starostlivosti o dieťa. Odporca je otcom dieťaťa, nakoľko mu svedčí zákonná domnienka podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine. Maloletá H. dlhodobo trpí nepriaznivým zdravotným stavom s diagnózou parciálnej epilepsie, disharmonickým psychickým vývinom, pre ktorý si vyžaduje neustálu osobnú starostlivosť a preto navrhovateľka si nemôže nájsť zamestnanie. Často navštevuje s maloletou logopéda, neurológa, hipoterapiu, centrum včasnej intervencie, psychológa, pediatra, prípadne ďalších odborníkov. Maloletá H. začala chodiť do škôlky, aby sa socializovala, bola v kontakte s inými deťmi a osvojila si činnosti ako jej rovesníci. V škôlke je iba 4 hodiny a zvyšok dňa sa o ňu stará navrhovateľka, ktorá je toho času na predĺženej materskej dovolenke a celý jej príjem predstavuje 245,- EUR a prídavok na dieťa vo výške 24,34 EUR. Dieťa má v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu viaceré nevyhnutné výdavky, navrhovateľka mesačne vynakladá na lieky 22,- EUR, oblečenie 35,- EUR a škôlku 35,- EUR. Platí školné 50,- EUR ročne a dieťa musí navštevovať hipoterapiu a gymnastiku, za ktoré navrhovateľka platí 24,- EUR mesačne. Navrhovateľka výživné na maloleté dieťa žiadala priznať vo výške 150,- EUR mesačne od 18.7.2016 a priznanie výživného tri roky spätne navrhla z dôvodu, že odporca jej v čase narodenia dieťaťa finančne vôbec nepomáhal, pričom o narodení maloletej vedel a na jej výživu vôbec neprispieva.
3. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že po krátkej známosti s navrhovateľkou sa im narodila dcéra H. G. a že pred jej narodením odporcu navrhovateľka opustila, vrátila sa do Košíc, ukončila medzi nimi komunikáciu a ozvala sa až keď sa narodila maloletá H., o čom ho informovala prostredníctvom SMS správy. Na začiatku sa odporca snažil dcéru vídať častejšie, zopárkrát ju navštívil, kedy prispel aj finančne ako vedel. Odporca s tvrdením navrhovateľky o tom, že sa nezaujímal o dcéru nesúhlasil a tvrdil, že navrhovateľka mu to sama nedovolila a tiež uviedla, že odporca dcéru už nikdy neuvidí a že jej nájde lepšieho otca. Ďalej odporca uviedol, že jeho príjem sa pohybuje okolo 750,- EUR a že uzavrel manželstvo s H. J., s ktorou má dcéru X. J., ktorá trpí na epilepsiu a jej nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje nemalé finančné náklady z dôvodu návštev lekárov. Odporca s rodinou býva v podnájme, a preto zo svojho príjmu nie je schopný prispievať výživným vo výške 150,- EUR mesačne, pričom výška nájomného je 420,- EUR mesačne a má aj ďalšie náklady, a preto navrhol určiť minimálne výživné. Odporca nesúhlasil s priznaním výživného na maloletú H. spätne od 18.7.2016, ale až od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, nakoľko navrhovateľka odporcovu finančnú pomoc odmietla a návrh na určenie otcovstva a výživného bol podaný podľa jeho názoru len zo žiarlivosti po narodení jeho druhej dcéry X. J.. Odporca navrhol úpravu styku s maloletou H. raz za mesiac striedavo v jeho mieste bydliska v Nitre a matkinom v Košiciach.
4. Zo správy z prešetrenia pomerov, ktoré vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31.1.2020 súd zistil, že matka návrh podala z dôvodu, aby si domnelý otec Q. J. uvedomoval existenciu maloletej a potrebnosť samotného výživného na pokrytie opodstatnených potrieb maloletej a rovnako aj výdavkov súvisiacich s jej zdravotným stavom. Matka uviedla, že maloletá H. navštevuje MŠ Havanská v Košiciach a trpí epilepsiou. Matka požaduje zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, žiada aby domnelý otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 150,- EUR mesačne a styk nežiada upraviť, nakoľko má za to, že otec nebude javiť aktívny záujem o maloletú, tak ako je tomu doteraz, prípadne sa budú vedieť vzájomne dohodnúť. Matka uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti SUPAWAY v Košiciach, avšak momentálne je na predĺženej rodičovskej dovolenke a spolu s prídavkami na maloletú poberá 250,- EUR a taktiež uviedla, že v súčasnej dobe si privyrába, raz mesačne, brigádnicky v spomínanej spoločnosti sumou 10,- EUR a finančne jej vypomáha aj jej matka. Matka v súčasnosti s domnelým otcom má oveľa lepší vzťah ako to bolo v čase tesne po narodení, vedia spolu komunikovať, a mali ústnu dohodu o platení výživného vo výške 60,- EUR mesačne, tento úkon sa realizoval dvakrát. Matka má výdavky za hypotekárny úver na byt vo výške 92,- EUR mesačne, nájomné a platby za energiu v sume 136,- EUR mesačne, televízia a internet 25,- EUR mesačne, paušál 15,- EUR mesačne, hradenie výdavkov spojených s navštevovaním škôlky maloletej vo výške 39,- EUR mesačne, na stravu vynakladá mesačne približne 200,- EUR, na hygienu 20,- EUR, 2 krát ročne platí ZRPŠ vo výške 30,- EUR a tanečný krúžok maloletej v sume 15,- EUR mesačne. Matka má aj výdavky spojené so zdravotným stavom maloletej, ktoré tvoria lieky na epilepsiu spolu s rybím olejom, na podporu činnosti mozgu vo výške 21, -EUR mesačne, poplatky spojené s návštevou súkromnej logopédie vo výške 20,- EUR mesačne, návštevou hipoterapie vo výške 20,- EUR mesačne a návštevou liečebnej pedagogiky v sume
15,- EUR mesačne. Kolízny opatrovník vykonal dňa 27.1.2020 šetrenie bytových pomerov na strane matky a zistil, že navrhovateľka obýva spolu s maloletou Karolínou 1,5 izbový byt na Havanskej 5, v Košiciach, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Dňa 31.1.2020 kolízny opatrovník telefonicky kontaktoval domnelého otca maloletej Karolíny, ktorý uviedol, že nakoľko sa zdržiava a pracuje v Nitre, nie je schopný sa osobne dostaviť na úrad za účelom vykonania úradného záznamu a uviedol, že o podanom návrhu o určenie otcovstva má plnú vedomosť a otcovstvo nezapiera, že je naklonený súhlasnému vyhláseniu na matričnom úrade a že je otcom maloletej H.. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca a styk neupravovať.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 2.2.2021, na ktoré sa odporca nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd za splnenia podmienok uvedených v § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, teda muža, ktorého otcovstvo má byť určené.
6. Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu, kolízneho opatrovníka, obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, správami kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a zistil tento skutočný stav veci:
7. Z predloženého rodného listu súd zistil, že dňa 18.1.2016 sa narodila maloletá H. G.. Ako matka maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka, otec nie je uvedený.
8. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že odporca Q. J.Á., J.. XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo s H. J., V.. O., J.. XX.XX.XXXX dňa 16.6.2019.
9. Z predloženého rodného listu súd zistil, že dňa 4.4.2019 sa narodila maloletá X. J.. Ako matka maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaná H. O., J.. XX.XX.XXXX a ako otec je zapísaný Q. J., J.. XX.XX.XXXX, teda odporca.
10. Matka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 21.5.2021 uviedla, že s maloletou býva v 1-izbovom byte na Havanskej 5, v Košiciach, ktorý je v osobnom vlastníctve a má mesačné výdavky za hypotéku 93,- EUR, služby spojené s bývaním 100,- EUR, elektrinu a plyn 35,- EUR, TV a internet 20,- EUR, rádio 4,69 EUR, MHD - mesačník 25,- EUR, telefón 20,- EUR, stravu 250,- EUR, drogériu 20,- EUR a za oblečenie, teda ošatenie a obuv dcéry 20 - 30,- EUR. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok od narodenia dcéry a od 1.7.2020 výška rodičovského príspevku je 378,- EUR a okrem toho poberá aj prídavok na dieťa vo výške 25,50 EUR. Počas obdobia, od kedy sa stará o svoju maloletú dcéru aj brigádovala, avšak tieto príjmy boli nízke, za posledný mesiac brigádnickej činnosti v rozsahu dva týždne dostala 48,- EUR. Maloletá H. navštevuje predškolské zariadenie, teda MŠ na Havanskej v Košiciach od septembra 2018. Na začiatku tam bola iba 4 hodiny, ale od septembra 2020 je už v škôlke celý deň, pričom navrhovateľka za škôlku platí 35,- EUR a za stravu 20,- EUR mesačne. Maloletá H. má diagnostikovanú epilepsiu, jej zdravotný stav sa síce zlepšuje, ale stále musí brať lieky, za ktoré navrhovateľka vynakladá mesačne 22,- EUR a taktiež chodí na hipoterapiu síce nepravidelne asi za dva mesiace jedenkrát, za ktoré platí 24,- EUR. Maloletá H. pravidelne navštevuje súkromne logopéda dvakrát do mesiaca, pričom navrhovateľka za 1 hodinu platí 30,- EUR. Navrhovateľka uviedla, že finančne jej vypomáha jej mama, a to sumou 250 - 300,- EUR mesačne. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca jej zaplatil výživné 2 krát 60,- EUR avšak to bolo výživné za mesiace pred júlom 2016.
11. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa H. G., J.. XX.X.XXXX, vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 25.1.2019 vyplýva, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy parciálna epilepsia, disharmonický psychický vývin, že tento zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť od 19.1.2019 do 18.1.2022 a že osobitná starostlivosť je potrebná pri pravidelnej aplikácii liekov, pri prevencii záchvatov a pri sprevádzaní dieťaťa do špecializovaných zdravotníckych zariadení.
12. Odporcu súd vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu v Nitre a z jeho výsluchu zistil, že uznáva otcovstvo k maloletej H., že za 6 rokov prispel na výživu maloletého dieťaťa asi 4 krát sumou vo výške
70,- EUR, že prispieva výživným na svoje ďalšie dieťa, dcéru X. sumou 150,- EUR, býva sám a pracuje v Holandsku. Ďalej odporca uviedol, že má týždennú mzdu vo výške 320,- EUR, náklady má na bývanie 400,- EUR mesačne, na stravu 200,- EUR mesačne a platí paušál bývalej manželke vo výške 50,- EUR mesačne.
13. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 2.2.2022 uviedla, že od 1.7.2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 403,- EUR mesačne, ktorý už od 1.2.2022 poberať nebude, pretože jej skončilo obdobie 6. rokov, počas ktorých ich mohla poberať, že poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 EUR mesačne a že jej pracovný pomer doposiaľ skončený nebol. Ďalej uviedla, že odporca sa s maloletou už dlhodobo nestretáva, iba jej zavolá na narodeniny a keď dieťa bolo hospitalizované tri dni v novembri 2021 tak sa odporca informoval u navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala na to, že maloletá H. naďalej trpí na epilepsiu a z tohto dôvodu bola aj hospitalizovaná, že naďalej navštevujú psychológa každý tretí týždeň, za ktoré navrhovateľka platí 30,- EUR a taktiež maloletá navštevuje aj logopéda, za ktoré platí navrhovateľka 20,- EUR. Navrhovateľka absolvovala očné vyšetrenie 7.1.2022, za ktoré uhradila 20,- EUR a ďalšiu sumu 699,- EUR uhradila dňa 27.1.2022 za absolvovanie kurzu na získanie vodičského oprávnenia, keďže motorové vozidlo potrebuje za účelom návštev lekárov. Navrhovateľka uviedla, že s maloletou žije od septembra 2021 u svojho priateľa, bývajú na Obrancov mieru 14 v Košiciach a jej priateľ občas kupuje potraviny. 1-izbový byt, ktorý má navrhovateľka v osobnom vlastníctve je prázdny, občas v ňom prespáva jej matka, ktorá pracuje v Rakúsku a domov chodí každý druhý týždeň alebo raz do mesiaca.
14. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 11.9.2019 súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa od 1.1.2016 v sume 24,34 EUR a rodičovského príspevku od 1.8.2016 v sume 220,70 EUR mesačne.
15. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.11.2021 súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 25,50 EUR mesačne a rodičovského príspevku naposledy v sume 378,10 EUR mesačne.
16. Z predložených potvrdení o príjme (č. l. 111-118 spisu) vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem odporcu bol za obdobie máj 2019 - november 2019 vo výške 770,07 Eur.
17. Z predloženého potvrdenia o príjme zo dňa 27.4.2021 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem odporcu bol za obdobie december 2019 - apríl 2020 vo výške 740,17 EUR.
18. Z potvrdenia o príjme zo dňa 3.6.2021 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem odporcu bol za obdobie od apríl 2020 - marec 2021 vo výške 875,10,- EUR.
19. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 27.3.2021 vyplýva, že odporca a OTTO Work IV B.V. so sídlom v Holandsku uzavreli zmluvu o dočasnom pracovnom pomere na dobu určitú od 21.3.2021 do 10.10.2021.
20. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 7.9.2021 súd zistil, že úrad vykonal sociálne zisťovanie pomerov na strane matky v opakovaných termínoch a matka nebola zastihnutá a dňa 7.9.2021 v telefonickom rozhovore uviedla, že od apríla 2021 býva na adrese Obrancov mieru 14, Košice so svojim priateľom a dcérou, pričom byt je v podnájme, ide o 3-izbový kompletne zariadený byt, v ktorom maloletá Karolína má svoju izbu, kde sa nachádza poschodová posteľ so stolíkom a so stoličkou, skriňa, komoda a akvárium a maloletá navštevuje materskú školu, pričom domnelý otec sa podľa vyjadrenia matky zdržiava cca pol roka v Holandsku.
21. Podľa § 107 zákona č. 161/2005 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konanie sa začína len na návrh.
22. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
23. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
24. Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
25. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
26. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
27. Pretože v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa, nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade po splnení tejto podmienky potvrdenej tým, že odporca v priebehu konania nepopieral svoje otcovstvo a považuje sa za otca maloletej H. G., J.. XX.X.XXXX. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že Q. J. je otcom maloletej H. G., J.. XX.X.XXXX. S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 110 CMP spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
28. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
29. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
30. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie viacerých plnení, ako napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.
40. Otcovstvo označeného muža, teda odporcu bolo určené a preto mu vznikla v zmysle ustanovenia § 62 a nasledovné Zákona o rodine vyživovacia povinnosť k maloletej H..
41. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Zákona o rodine umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, t. j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, je na mieste, aby o výkone rodičovských práv a povinnosti rozhodol súd.
42. Navrhovateľka a odporca ako rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, odporca od narodenia dieťaťa o neho javil iba sporadicky záujem a svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonáva, na výkone rodičovských práv a povinnosti sa rodičia nedohodli, preto rozhodol súd. Maloleté dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto zabezpečuje sama už od narodenia maloletej a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom k okolnostiam, predovšetkým na nezáujem otca o maloletú súd považuje za najvhodnejšie, aby maloletú v bežných veciach zastupovala a spravovala jej majetok matka. Vzhľadom k okolnostiam súd tiež nepovažoval za potrebné upraviť styk otca s maloletou.
43. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletej súd tento určil predovšetkým vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, za použitia všeobecných zásad pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a Zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ako aj z odseku 5 tohto ustanovenia, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov s tým, že súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd bral do úvahy možnosti a schopnosti odporcu zohľadňujúc jeho priemernú mesačnú mzdu za rozhodné obdobie a zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú odporca má voči dcére Laure. Súd taktiež zohľadnil možnosti a schopnosti navrhovateľky berúc zreteľ na to, že výlučne navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a odôvodnené výdavky na uspokojenie potrieb maloletej berúc do úvahy aj zdravotný stav maloletej, pričom súd považoval za primerané všetkým uvedeným okolnostiam priznanie výživného vo výške 120,- EUR mesačne.
44. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné od 24.7.2019 (od podania návrhu) do 31.1.2022 v sume 3.630,96 EUR, a to za 8 dní v júli 2019 30,96 EUR (8 x 3,87 EUR) a za 30 mesiacov, t. j. august 2019 až január
2022 3.600,- EUR (30 x 120,- EUR), spolu 3.630,96 EUR. Z vykonaného dokazovanie nevyplynulo, že by otec za uvedené obdobie na maloleté dieťa prispel akýmkoľvek výživným. Súd uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné v uvedenej sume k rukám matky v pravidelných splátkach vo výške 150,- EUR mesačne odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku poukazujúc na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšie ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému.
45. Navrhovateľka v konaní žiadala, aby súd priznal výživné pre maloleté dieťa od 18.7.2016 teda tri roky spätne (návrh vo veci samej podala dňa 24.7.2019). Z ustanovenia § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade navrhovateľka priznanie výživného spätne od 18.7.2016 odôvodnila tým, že odporca jej v čase narodenia dieťaťa finančne vôbec nepomáhal, pričom o narodení maloletej vedel a že odporca na výživu maloletej neprispieva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyššie citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyžaduje od oprávneného zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podal bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka pre priznanie výživného pre maloleté dieťa od 18.7.2016 súd nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže navrhovateľka dlhodobo mala vedomosti o tom, že odporca jej neprispieva na výživu maloletého dieťaťa a jej príjem v čase podania návrhu aj pred podaním návrhu pozostával z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa prípadne z minimálneho príjmu z brigádnickej činnosti. Preto súd je toho názoru, že navrhovateľke nebránili žiadne výnimočné okolnosti v tom, aby návrh vo veci samej podala bez zbytočného odkladu. Preto súd návrh navrhovateľky o priznanie výživného pre maloleté dieťa od 18.7.2016 do 23.7.2017 zamietol ako nedôvodný.
46. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, súd tento styk neupravoval, nakoľko navrhovateľka ho upraviť nežiadala, keďže tento sa nerealizuje.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže v mimosporovom konaní v zásade platí, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát (§ 49 ods. 1 CMP).
48. V danom prípade matka ako navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch, súd preto postupom podľa ustanovenia § 2 ods. 2 tohto zákona uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,- EUR (položka 9 Sadzobníka súdnych poplatkov) neúspešnému účastníkovi konania, teda odporcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.