Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 293/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Ladislava Duditša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , , zastúpených advokátkou JUDr. Annou Kašparovou, Malinovského 43, Nové Mesto nad Váhom, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 23. septembra 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. februára 2021 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovatelia navrhujú napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -306 z 15. februára 2018 zamietol žalobu žalobkyne Prima banka a. s. proti sťažovateľom v postavení žalovaných o zaplatenie sumy 50 000 eur. Žalobkyňa sa proti sťažovateľom domáhala zaplatenia pohľadávky z titulu zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a spoločnosťou Myjavská obchodná agentúra, a. s. Sťažovatelia podpísali ručiteľské vyhlásenia, ktorými garantovali splácanie úveru. Okresný súd sa zaoberal otázkou platnosti ručiteľských vyhlásení z dôvodu, že manželky sťažovateľov sa dovolali ich relatívnej neplatnosti z dôvodu, že sťažovatelia nemali súhlas manželiek na prevzatie ručiteľského záväzku. Vzhľadom na to, že okresný súd prejudiciálne

konštatoval, že ručiteľské vyhlásenia sťažovateľov sú neplatné, žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. z 26. februára 2019 rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa z dôvodu, že odvolací súd sa odchýlil od publikovaných záverov najvyššieho súdu v rozhodnutiach R 61/1973, R 1/1998 pri posúdení otázky, či na platné prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov je potrebný súhlas druhého manžela.

5. Najvyšší súd uznesením č. k. z 23. septembra 2020 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli dôkladne odôvodnené a presvedčivé tak, ako to vyžadujú zákonné ustanovenia vo vzťahu k odklonu od doterajšej judikatúry. Dovolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

II.

Argumentácia sťažovateľov

6. Proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovatelia podali túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú: a) Najvyšší súd vec nesprávne právne posúdil. b) Najvyšší súd zotrval na judikatúre R 61/1973 a R 1/1998. c) Dovolací súd pri výklade a pri jeho aplikácii vychádzal len z bezprostredného (priameho) vzťahu bezpodielových spoluvlastníkov k spoločným veciam, nezohľadnil možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „“). d) Dovolací súd nezohľadnil, že

- veriteľ požiadavku poskytnutého osobného ručenia proti sťažovateľom uplatnil až v deň podpisu dodatku č. 20 k úverovej zmluve, a teda sťažovatelia prakticky nemali možnosť podpis ručiteľského vyhlásenia odmietnuť a zabezpečiť pre obchodnú spoločnosť úver v inej banke,

- výška rámca úveru 550 000 eur vysoko presahuje majetkové možnosti ručiteľov a ich rodín a pri výkone exekúcie z pohľadávok priznaných súdom veriteľovi povedie k likvidácii ich a existenčne ich ohrozuje do takej miery, že ohrozuje uspokojenie ich základných životných potrieb a potrieb ich rodín vrátane potreby bývania,

- sťažovatelia mimo nevlastnia majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom uspokojenia veriteľa v rámci exekučného konania,

- manželky sťažovateľov sa o existencii ručiteľských vyhlásení dozvedeli až na základe súdneho konania o zaplatenie sumy 50 000 eur s príslušenstvom po doručení platobného rozkazu vydaného súdom,

- v prípade sťažovateľa 2 a jeho manželky vzhľadom na ich vysoký vek (takmer 80 rokov) nie je predpoklad a už ani možnosť, že by si ďalšou prácou mohli svoje základné životné potreby zabezpečiť po vykonaní exekúcie na ich majetok patriaci do ,

- formálny prístup dovolacieho súdu pri výklade bez zohľadnenia možných právnych účinkov posudzovaného právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do vytvára extrémnu nespravodlivosť.

7. Z tohto hľadiska ide podľa sťažovateľov o zjavnú arbitrárnosť, zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť uznesenia dovolacieho súdu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Napadnuté uznesenie sťažovatelia považujú za arbitrárne a nepreskúmateľné v otázke výkladu v súvislosti s platnosťou ručiteľského vyhlásenia urobeného bez súhlasu druhého manžela, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základných práv sťažovateľov označených v 1. bode odôvodnenia tohto uznesenia.

9. Pri prejednaní ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa . Toto citované ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

10. Ústavný súd zistil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu bol rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušený z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k odklonu od doterajšej judikatúry a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nejde o rozhodnutie konečné. Napriek viazanosti nižších súdov právnym názorom dovolacieho súdu nemožno s určitosťou zatiaľ predvídať konečný výsledok konania.

11. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v nemá právomoc preskúmať postup a namietané uznesenie najvyššieho súdu, pretože o veci koná súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. , , , ).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa už ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľov uvedenými v ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2021

Libor DUĽA

predseda senátu