Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 261/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Mgr. Rastislavom Palovičom, advokátom, Radvanská 1, P. O. Box 196, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 25. februára 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 (ďalej len „“), svojho práva na slobodu a bezpečnosť podľa a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj porušenia uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 25. februára 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia vyplýva nasledujúci stav veci: Sťažovateľ je väzobne trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa , a a iné trestné činy.

3. Uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) č. k. z 11. februára 2021 (ďalej len „uznesenie špecializovaného súdu“) bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu. Proti uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažnosť prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“).

4. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie špecializovaného súdu v bodoch I a II, zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a zmenil dôvody väzby sťažovateľa tak, že dôvod väzby podľa sa vzťahuje aj na skutok, za ktorý bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie uznesením prokurátora č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 a ktorý bol 31. júla 2020 spojený na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/2000, právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa a v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa , a a , spáchané spolupáchateľstvom podľa v bode 1 písm. a) a písm. b), a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa , a spolupáchateľstvom podľa v bode 3.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a založené iba na domnienkach. Ak je potrebné vypočuť niektorých už vypočutých svedkov k novým skutkom, o ktoré bola rozšírená obžaloba, tak ide iba o zamestnancov hasičského a záchranárskeho zboru, Správy štátnych hmotných rezerv a , ktorých sťažovateľ ani nepozná a nie je medzi nimi vzťah, v rámci ktorého by ich mohol akokoľvek ovplyvňovať. Títo svedkovia boli k daným skutkom už vypočutí po vznesení obvinenia (1). Komunikácia s obvineným je iba domnienka, ktorá nebola potvrdená. Sťažovateľ sa pre časovú zaneprázdnenosť v daný deň s obvinenými a nestretol. Navyše, v tom čase nemali vedomosť, že budú trestne stíhaní, teda sa nemohli v tomto smere dohodovať (2). Pokiaľ ide o listiny zaistené pri domovej prehliadke 11. marca 2021, o týchto mali orgány činné v trestnom konaní vedomosť už od vznesenia prvého obvinenia sťažovateľovi, pričom ide o účelové konanie orgánov činných v trestnom konaní prinútiť sťažovateľa vypovedať proti osobám, ktoré sú v „záujmovom reťazci“ vyššie (3).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 , jeho práva na slobodu a bezpečnosť podľa a 4 dohovoru, ako aj jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj namietané porušenie napadnutým uznesením, ktorým bolo zrušené uznesenie špecializovaného súdu o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu.

7. Najvyšší súd v napadnutom uznesení k existencii väzobného dôvodu podľa uviedol (s. 20), že tento je stále daný a nemenný, pričom nejde o dôvod v rovine dôvodnej obavy, ale o dôvod v rovine konkrétnej skutočnosti. U sťažovateľa je označený väzobný dôvod naplnený obsahom jeho konania, keď pred vznesením obvinenia z 21. apríla 2020 došlo

k podpisu (25. marca 2020) zmluvy o pôžičke antidatovanej z 9. septembra 2016, čo vyplýva z výpovede , ktorej účelom malo byť „vyčistenie“ nezrovnalostí v majetkových prírastkoch, a to v čase, keď sťažovateľ čelil spoločenskému tlaku verejnosti a pertraktovaniu jeho osoby v médiách. Pokiaľ špecializovaný súd poukázal na to, že spoluobvinený , ktorý bol vo väzbe z rovnakého dôvodu ako sťažovateľ, bol prepustený z väzby na slobodu, najvyšší súd zdôraznil nevyhnutnosť diferenciácie trestne stíhaných osôb a uplatňovanie zásady individuálnej trestnej zodpovednosti.

8. V rámci uvedených záverov najvyššieho súdu, ktorý väzobný dôvod podľa založil na konkrétnom konaní sťažovateľa, ktorého cieľom malo byť „vyčistenie“ nezrovnalosti v jeho majetkových prírastkoch, možno námietky sťažovateľa (pozri bod 7 tohto uznesenia) už na prvý pohľad vyhodnotiť ako také, ktoré nemôžu právne závery najvyššieho súdu relevantným spôsobom spochybniť. Uvedené je zvýraznené skutočnosťou, že sťažovateľ sa k sťažnosti prokurátora proti uzneseniu špecializovaného súdu o jeho prepustení z väzby na slobodu nevyjadril a svoju argumentáciu v tejto ústavnej sťažnosti nesmeruje priamo proti už uvedeným záverom najvyššieho súdu obsiahnutým v napadnutom uznesení (bod 8 tohto uznesenia).

9. Ústavný súd k ústavnej sťažnosti sťažovateľa dopĺňa, že sťažovateľ neoznačil a ani nijak inak bližšie nekonkretizoval svoje právo podľa dohovoru, ktorého porušenie pred ústavným súdom namieta, a taktiež neuviedol žiadne argumenty v prospech namietaného porušenia jeho „práva“ podľa , čo by mohlo zakladať aj dôvod na odmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti podľa pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd pripomína, že ustanovenie tohto článku dohovoru je z vecného hľadiska (ratione materiae) v trestných veciach aplikovateľné v zásade len na rozhodovanie vo veci samej (rozhodovanie o vine a treste, t. j. o trestnom obvinení) a nevzťahuje sa v plnom rozsahu na rozhodovanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, z hľadiska väčšiny procesných záruk poskytnutých osobe nachádzajúcej sa vo väzbe prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na osobnú slobodu a bezpečnosť (m. m. , , , ). Tento právny názor vychádza z rešpektovania rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej sa osobná sloboda chráni v zásade prostredníctvom čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom (čl. 5 ods. 1 dohovoru), pričom súčasťou záruk vyvoditeľných z čl. 5 dohovoru je aj ochrana práva jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), ako aj ochrana práva jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene [(čl. 5 ods. 4 dohovoru); k uvedenému pozri napr. Khudoyorov v. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 – 125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115]. Uvedené síce nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch bolo možné aplikovať aj také procesné garancie,

ktoré svojou povahou sú podradené pod čl. 6 dohovoru, ich využitie však prichádza do úvahy iba primerane (mutatis mutandis) s prihliadnutím na osobitosti konania o pozbavení osobnej slobody (Trepashkin proti Rusku, č. 2, rozsudok, 16. 12. 2010, č. 14248/05, bod 148). O takéto okolnosti však v prejednávanej veci podľa názoru ústavného súdu nejde.

11. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu