Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1490/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SPRAVing s.r.o., IČO: 36 586 137, so sídlom Komenského 43, 040 01 Košice, právne zast.: LS Legal, s.r.o., IČO: 47 706 171, so sídlom Krivá 2995/21, 040 01 Košice, proti povinnému: Spoločenstvo vlastníkov bytov HVIEZDICA, Košice, IČO 35 545 429, so sídlom Českosl. Armády 1178/14, 040 01 Košice, právne zast.: JUDr. Zuzana Semanová, advokát, IČO: 45 006 431, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, o vymoženie 15.510,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 464/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 20.01.2021, takto

rozhodol:

I . Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 205,21 Eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.01.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s jeho návrhom nepriznal. V odôvodnení uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu nedobrovoľného a mylného aktivovania elektronickej schránky, do ktorej mu bol doručovaný exekučný titul voči ktorému by inak podal odpor a tvrdeniami o tom, že žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii, nevlastní. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, majúc za to, že exekučný súd, ani exekútor nie sú oprávnení skúmať hmotnoprávne skutočnosti tvrdené povinným a nie sú dané ani dôvody zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného.

2/ Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Tvrdenia povinného, že omylom došlo k aktivácii elektronickej schránky a tým pádom k jej nevyužívaniu, pričom však nenamietal nedoručenie exekučného titulu, považoval pre rozhodnutie vo veci za irelevantné. S ohľadom na tvrdenia povinného, ktorými popieral nárok oprávneného pre neplatnosť právnych úkonov medzi oprávneným a bývalým vedením SVB HVIEZDICA Košice, poukázal vyšší súdny úradník na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica. Povinným uvádzané skutočnosti sa týkajú pôvodného konania a mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Za žiadnych okolností nemožno exekučný súd považovať za odvolací súd alebo dovolací súd a návrh na zastavenie exekúcie za opravný prostriedok voči exekučnému titulu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa

vykonáva. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Ďalej poukázal, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku je v plnej kompetencii súdneho exekútora, ktorý môže po uplynutí zákonom stanovenej lehoty vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, vrátane vykonateľného (formálne aj materiálne) rozhodnutia a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul nebol zrušený. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto ho vyšší súdny úradník považoval za nedôvodný a podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie rozhodol podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku tak, že vzhľadom na procesný výsledok povinnému nárok na ich náhradu nepriznal a o trovách oprávneného nerozhodoval, nakoľko si ich neuplatnil.

3/ Proti uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej zopakoval dôvody zastavenia exekúcie. O doručení platobného rozkazu do elektronickej schránky nemal do 27.10.2020 vedomosť, preto voči nemu nepodal opravný prostriedok. K aktivácii jeho elektronickej schránky došlo nedobrovoľne a pravdepodobne iba uvedením do omylu, pri „posúvaní“ termínu povinnej aktivácie pre právnické osoby nezapísané v obchodnom registri, od júna 2019 až do novembra 2020. Povinný neúmyselne neprevzal aj všetky ďalšie úradné dokumenty, ktoré boli do tejto e- schránky doručované. K ich prevzatiu došlo až dňa 27.10.2020. Trval na tom, že Mandátna zmluva na výkon činností spojených so správou bytového domu a užívaním bytov a nebytových priestorov zo dňa 30.10.2017, a objednávka, ktoré uzatvoril oprávnený s bývalým vedením povinného, ako ďalšiu formu správy bytových domov (prvou formou správy je SVB Hviezdica), sú v rozpore s aktuálnou právnou úpravou a sú absolútne neplatné podľa a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ďalej tvrdil, že súd nesprávne uviedol, že povinný vyhlásil, že má viaceré účty v bankách (str. 5, bod 19 odôvodnenia). Povinný naopak zdôraznil, že nemá žiaden majetok a účty v bankách sú majetkom vlastníkov bytov v jednotlivých bytových domoch. Svoju nemajetnosť súdu preukazoval priloženým vyhlásením a potvrdeniami z VÚB a SLSP o majiteľoch účtov, ktoré exekútorka zablokovala, hoci patria osobám odlišným od povinného. Povinný má vo svojej správe 4 bytové domy, z ktorých každý bytový dom má svoj vlastný analytický účet, ktorý povinný iba spravuje. Súd však vôbec nevyhodnotil otázku týkajúcu sa toho, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Exekvovanie účtov tretích osôb, odlišných od povinného, je možné považovať za skutočnosti, brániace vymáhania exekučného titulu a tieto skutočnosti vyplývajú aj zo (). Povinný exekútorke oznámil čísla účtov, ktoré spravuje a iba z opatrnosti jej bola podaná dňa 5.11.2020 aj žiadosť o udelenie súhlasu nakladať so spravovanými účtami, pretože povinný musí pravidelne mesačne uhrádzať pre tieto ním spravované bytové domy opakujúce sa plnenia spojené s bežnými výdavkami pri správe a prevádzke bytových domov. Nestotožnil sa ani s odôvodnením súdu, že v prípade nemajetnosti mala konať súdna exekútorka. Povinnosťou súdnej exekútorky v súlade s Exekučného poriadku je vykonať všetky potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou. Nakoľko žiaden majetok nezistila, mala exekúciu zastaviť a priznať povinnému trovy konania podľa Exekučného poriadku. Na záver uviedol, že tretie osoby - vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých účty spravuje povinný, podali návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné, rozhodol, že exekučné konanie sa zastavuje a povinnému priznáva trovy konania v celom rozsahu. Ako prílohy k sťažnosti predložil list Slovenskej sporiteľne, a.s. Aktuálne údaje klienta 4x, Vyhlásenie o majetku, Potvrdenie VÚB, a.s. a Potvrdenie Slsp.

4/ Oprávnený považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú. Skutočnosti hmotnoprávneho charakteru nie je exekučný súd ani súdny exekútor oprávnený skúmať. V opačnom prípade by zasahoval do výlučnej právomoci civilných súdov rozhodovať o spornom práve a porušil zásadu ne bis in idem. Exekučný súd preto správne uvedené skutočnosti neposudzoval. K tvrdeniam povinného o neexistencii

exekvovateľného majetku poukázal na vyjadrenie povinného, podľa ktorého má viaceré účty v bankách, v ktorých hromadí finančné prostriedky vlastníkov bytov. Ide o realizáciu jeho povinnosti konať v mene a na účet vlastníkov stanovenej ust. . Z týchto peňažných prostriedkov sú tvorené účty SVB Hviezdica, povinného. Tie sú nielen zákonnou pohľadávkou, ktorú súdny exekútor má prikázať oprávnenému, ale aj zdrojom majetku nahromadeného na účtoch SVB Hviezdica v bankách, ktoré uvádza sám povinný. Argument, že povinný prostriedky iba spravuje nemôže obstáť, pretože by to znamenalo, že ustanovenie stanovuje za dlžníka a veriteľa tú istú osobu - vlastníka bytu. Preto by zákon zakladal neexistujúcu pohľadávku a dlžníkovi, spoločenstvu by garantoval absolútnu imunitu pred akoukoľvek exekúciou, alebo zodpovednosťou z pohľadávok. Na daný rozpor nepriamo poukazuje aj Komentár Wolters Kluwer k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k : „Ak záväzky, ktoré vznikli pri výkone správy, nie je možné uspokojiť z uvedených zdrojov spoločenstva, nesie zodpovednosť za úhradu týchto záväzkov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pri vymedzení záväzkov, za ktoré zodpovedajú vlastníci bytov a nebytových priestorov, zákon, na rozdiel od prvej vety, hovorí o zodpovednosti za záväzky voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve. Uvedené obmedzenie len na určitú skupinu veriteľov nemá ratio legis. Máme za to, že uvedené predstavuje len nezosúladenie pojmoslovia legislatívneho textu a zodpovednosť vlastníkov je daná vo vzťahu k akémukoľvek záväzku, ktorý vznikol pri výkone správy.“ Teda aj autori Komentára Wolters Kluwer k danému zákonu si uvedomujú absenciu ratio legis daného mechanizmu. Ak by teda súd pripustil povinným prezentovaný názor, pripustil by možnosť právnickej osoby stáť nad zákonom a ponúkol by jej absolútnu imunitu voči všetkým povinnostiam, a to aj vo fáze exekučného konania (ktoré je finálnou časťou výkonu súdnej moci, po právoplatnosti jej rozhodnutí). Povinný teda podľa koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, rovnako teda koná aj na ich účet. Ide pritom o zákonné zastúpenie vlastníkov bytov, a to z dôvodu, že tí sa pravidelne menia a je nevyhnutná jednota v zastupovaní ich záujmov. Z procesnoprávneho hľadiska zastavenie exekúcie možno aplikovať na prípad nedostatku majetku právnickej osoby iba v prípade uvedenom v Exekučného poriadku. Priamo v povinným prezentovaných dôkazoch o výpisoch z účtov je uvedené na mieste s názvom „korešpondenčná adresa“ jeho Spoločenstvo, SVB Hviezdica Košice. Napriek tomu, že banka klienta neformálne označila ako Bytový dom, domnieval sa, že na Zmluve o bežnom účte sa musí nevyhnutne nachádzať povinný, čo považoval aj za dôvod prečo pravdepodobne uprednostnil tento dôkaz pred riadnym predložením samotnej Zmluvy. Uznesenie súdu z vyššie uvedených dôvodov netrpí žiadnymi vadami, pre ktoré by bola sťažnosť povinného dôvodná. Navrhol preto, aby súd sťažnosť zamietol a priznal oprávnenému trovy sťažnostného konania v plnom rozsahu.

5/ Povinný podaním zo dňa 24.02.2021 doplnil sťažnosť o tvrdenia, že exekúciu na majetok vylučuje ust. . Zároveň upriamil pozornosť súdu na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 18.09.2013, podľa ktorého v prípade odpísania finančných prostriedkov z účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda odpísania finančných prostriedkov z majetku inej osoby než povinného, by predstavovalo neoprávnený zásah do vlastníckeho práva.

6/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

7/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10/ Podľa , o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie

odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

11/ Podľa platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

12/ Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon o e-Gov“) ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach až 6, , a 18 a v ustanoveniach o identifikácii ( a 20), autentifikácii (, 21 a 22), autorizácii (), elektronickom podaní (, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (, 27 a 28), elektronickom doručovaní ( až 16 a až 34), zaručenej konverzii ( až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch ( až 55) neustanovuje inak.

13/ Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Tvrdenia povinného, ktorými sa bránil voči začatej exekúcii možno zhrnúť do 3 okruhov: 1/ nevedomosť o doručení platobného rozkazu do jeho elektronickej schránky, ktorú si podľa vlastných tvrdení omylom aktivoval, 2/ neplatnosť Mandátnej zmluvy zo dňa 30.10.2017 a 3/ neexistencia exekvovateľného majetku.

15/ Vo vzťahu k prvému okruhu námietok povinného (o nevedomosti doručenia exekučného titulu do elektronickej schránky a tým pádom nemožnosti voči nemu podať odpor), nemožno také tvrdenia považovať v štádiu exekučného konania za relevantné. Aj keď exekučný súd skúma medzi inými formálnu vykonateľnosť exekučného titulu [(ktorá spočíva v preskúmaní splnenia procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia, vrátane riadnosti doručenia exekučného titulu (povinnému)], v uvedenej veci nemožno dospieť k záveru, že exekučný titul- platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 11.10.2019 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej i len „upomínací súd“) trpí nedostatkom formálnej vykonateľnosti. Platobný rozkaz bol vydaný v upomínacom konaní, ktoré má elektronický charakter a s poukazom na ustanovenie v ňom platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, na elektronické podania a elektronické úradné dokumenty podľa tohto zákona sa použije osobitný predpis. Z poznámky pod čiarou vyplýva, že ide o zákon o e-Gov. Z ustanovenia zákona o e-Gov vyplýva, že tento je lex specialis vo vzťahu k procesným predpisom aj čo sa týka ustanovení o elektronickom doručovaní ( až 16 a až 34). Rozhodujúcou skutočnosťou pri elektronickom doručovaní do elektronických schránok účastníkov konania je aktivácia takej schránky, pričom pre posúdenie riadnosti doručenia sú irelevantné dôvody, ktoré viedli účastníka (upomínacieho) konania k jej aktivácii (povinný mohol požiadať aj o jej deaktiváciu, ak v čase jej aktivovania mu takú povinnosť zákon neukladal). V konaní nebolo sporným, že povinný (v upomínacom konaní v postavení žalovaného) mal zriadenú elektronickú schránku, a preto bolo jeho povinnosťou (resp. v jeho záujme) prehliadať si svoju elektronickú schránku pravidelne. Pri doručovaní do elektronických schránok sú účinky doručenia takto zasielaných písomností rovnaké, ako keby k ich doručeniu došlo klasickou poštou, tzn. od doručenia plynú lehoty na uskutočnenie úkonov na podanie opravných prostriedkov, rozhodnutia doručené do elektronických schránok nadobúdajú právoplatnosť a vykonateľnosť. Právna úprava zákona o e-Gov s účinnosťou od 01.11.2017 umožnila doručiť platobný rozkaz (rovnako ako aj upovedomenie o začatí exekúcie) aj s využitím tzv. náhradného doručenia, resp. fikcie doručenia. Z údajov elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. bolo preukázané, že platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 30.10.2019 do elektronickej schránky. Pri doručení platobného rozkazu súdom bolo aplikované ustanovenie

písm. b/ zákona o e-Gov, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenie alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z doručenky nachádzajúcej sa v spise, sp. zn. vyplývalo, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo márne uplynutie úložnej lehoty, a ktorá nastala dňa 30.10.2019, čím v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov došlo k doručeniu platobného rozkazu povinnému. Potvrdenie doručenia elektronickej úradnej správy prijímateľom nie je podmienkou jej doručenia. Možnosť oboznámiť sa s obsahom platobného rozkazu nastala už uložením elektronickej úradnej správy, pričom uložením sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Z hľadiska práva sa zásielka dostala do jeho dispozičnej moci, a teda povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť už uložením do schránky a nie až jej prevzatím. Po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta (§ 32 ods. 8 zákona o e-Gov). Po márnom uplynutí úložnej lehoty funguje systém, tak, že táto správa sa automaticky preberie a jej obsah je prístupný v elektronickej schránke. Pokiaľ teda povinný nevenoval náležitú pozornosť svojim zákonným povinnostiam vo vzťahu k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci (najmä, že si priebežne nekontroloval obsah svojej elektronickej schránky), svojím nedbalým prístupom tak sám zapríčinil, že nepodal voči platobnému rozkazu odpor v zákonom stanovenej lehote. Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Podľa ustnaovenia platobný rozkaz, proti ktorému nebol (včas) podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Nevyužitie zákonom stanovenej obrany (včas) v podobe podania odporu voči platobnému rozkazu, malo za následok vznik exekučného titulu podľa Exekučného poriadku.

16/ Ani druhý okruh skutočnosti týkajúci sa tvrdení povinného o neplatnosti Mandátnej zmluvy nemôžu v štádiu exekúcie predstavovať dôvod jej zastavenia. Ako už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne poukázal, vo vykonávacom konaní súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Charakter exekučného konania a jeho účel nie je v riešení právnych sporov, ale vo vymožení judikovaných nárokov. Povinný mohol námietky týkajúce sa neplatnosti Mandátnej zmluvy zo dňa 30.10.2017 relevantne uplatňovať len v základnom (upomínacom) konaní, nakoľko exekučný súd sa nemôže zaoberať skutočnosťami, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu.

17/ Posledný okruh tvrdení povinného vo vzťahu k zastaveniu exekúcie sa týkal neexistencie exekvovateľného majetku, čo preukazoval čestným vyhlásením a výpismi z účtov. Tvrdenie povinného o jeho nemajetnosti, resp. neexistencia exekvovateľného majetku u povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu (podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku) ako to bolo podľa právnej úpravy účinnej do 31.03.2017. Neexistencia exekvovateľného majetku preto ani nemôže byť subsumovaná pod dôvod zastavenia exekúcie uvedený v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, kde mal zákonodarca na mysli také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to najmä premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Nemajetnosť, resp. neexistencia exekvovateľného majetku sa musí v exekučnom konaní preukázať postupom súdneho exekútora. Pri každej exekúcii súdny exekútor zisťuje možnosti exekúcie a predovšetkým existenciu exekvovateľného majetku. Ak takýto exekvovateľný majetok nezistí, tak postupuje podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom je v citovanom ustanovení zároveň uvedená lehota,

po uplynutí ktorej také upovedomenie súdny exekútor môže vydať (30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku). To platí i v danej exekúcii. V opačnom prípade, ak by súd návrhu povinného vyhovel a exekúciu by v tomto štádiu zastavil, priznal by tak povinnému v podstate absolútnu exekučnú imunitu a oprávnenému by odoprel možnosť viesť exekúciu na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ povinný tvrdil, že nemá majetok, resp. že účty, ktoré súdny exekútor zablokoval, patria tretím osobám, existuje možnosť obrany spočívajúca v podaní návrhu na vylúčenie veci z exekúcie, ktorú treba odlišovať od návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto vzhľadom na uvedené nemožno rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, že povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, považovať za nedostatočné, nakoľko sudca dospel k rovnakému záveru, že zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie exekvovateľného majetku by bolo predčasné, pretože je úlohou povereného súdneho exekútora zistiť, či povinný vlastní majetok, ktorý z exekúcie vylúčený nie je, t.j. či a v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať a pokiaľ taký majetok nezistí, môže exekúciu upovedomením zastaviť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Zákonom stanovená lehota však dosiaľ neuplynula (exekúcia začala v zmysle § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku dňa 07.10.2020 doručením poverenia súdnej exekútorke).

18/ V tomto štádiu exekúcie tak povinný neuviedol a nepreukázal súdu žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju podľa ustanovenia , nakoľko nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

19/ Na záver však treba dodať, že v uvedenej veci podali tretie osoby návrh na vylúčenie veci (účtov a finančných prostriedkov na nich) z exekúcie, v súvislosti s ktorým bude súd ďalej postupovať podľa § 44 Exekučného poriadku.

20/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23/ Právny zástupca oprávneného si v rámci vyjadrenia k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 15 510 Eur, priznal sudca oprávnenému podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 160,17 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 320,34 Eur), 10,87 Eur ako režijný paušál za rok 2021 a 34,17 Eur ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 205,21 Eur priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).