Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-73-2019.pdf
PDF · 132.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-1Csp/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu E. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z. XX, XXX XX A., občan SR, zastúpený B.. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1 999,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 999,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.5.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Svidník dňa 2.8.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia 1 999,40 eura s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia, žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1 999,40 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodňuje nasledovne. Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 24.9.2010 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Okresný súd Svidník rozsudkom zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 2Csp/82/2017 určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.9.2010, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok Okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 11.10.2018, sp. zn. -2- 1Csp/73/2019
19Co/74/2018. Žalobca po doručení rozsudku Krajského súdu požiadal o právne posúdenie uvedeného rozsudku a následne listom zo dňa 21.5.2019 označeným ako posledný pokus o zmier vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 999,40 eura. Žalobca uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 4 999,40 eura, na dôkaz čoho predkladá výpis z účtu, posledná platba bola uhradená dňa 3.1.2018 vo výške 10,36 eura. Keďže istina poskytnutého úveru bola vo výške 3 000,- eur, suma vo výške 1 999,40 eura, ktorá bola uhradená nad istinu poskytnutého úveru predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl., ktorým sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Žalobca sa touto žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 1 999,40 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 999,40 eura od 28.5.2019, keďže posledný pokus o zmier žalovaný prevzal dňa 27.5.2019.
3. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/73/2019-77 zo dňa 5.2.2020 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 999,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.5.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9CoCsp/28/2020-113 zo dňa 21.1.2021 súd zrušil rozsudok vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť, zistiť a posúdiť skutkový stav a na základe zisteného skutkového stavu posúdiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť vznesenej námietky premlčania pre uplynutie tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby v tom zmysle, či táto námietka, alebo jedna z nich, je v úplnosti alebo z časti dôvodná. Pri posudzovaní plynutia objektívnej premlčacej doby sa bude zaoberať názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v jeho uznesení z 18.10.2018 sp.zn. 1Cdo/238/2017 a rovnako názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/227/2019 z 27.05.2020, v ktorom je odkaz na rozhodnutie 1Cdo/238/2017.
7. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 1 999,40 eura s príslušenstvom.
8. Na pojednávaní dňa 2.2.2022 súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu, podľa § 180 CSP.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
10. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.9.2010 súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3 000,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v 84 mesačných splátka vo výške 71,50 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,80 %, RPMN od 21,5 % po 22,2 %a priemernej hodnote RPMN vo výške 18,09 %.
11. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Csp/82/2017 zo dňa 22.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/74/2018 zo dňa 11.10.2018 súd zistil, že súd určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa -3- 1Csp/73/2019
24.9.2010, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahovala zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Žalobca na čl. 20 až 42 predložil výpisy z účtu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3 000,- eur a žalobca uhradil žalovanému sumu 4 999,40 eura.
13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 2.10.2019 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný ako účelovo uvádza právny zástupca žalovaného. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť od doručenia rozsudku Krajského súdu Prešov v októbri 2018 resp. od momentu, keď bolo žalobcovi právnym zástupcom vysvetlené, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je predsa nelogické, aby žalobca platil žalovanému mesačné splátky, a to aj napriek tomu, že vedel o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a preto treba aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru Krajského súdu Prešov prezentovanú napr. v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/108/2018 zo dňa 24.1.2019, ktorý k subjektívnej premlčacej dobe uviedol, že zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje
obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie" sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia. Pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami. Odvolací súd zástava názor, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Vyžaduje sa pritom skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže na čas, od kedy sa žalovaný dozvedieť mal a mohol s poukazom na to, že mal poznať právo ale na okamih, kedy sa žalovaný skutočne dozvedel, že na jeho úkor sa žalobca bezdôvodne obohatil, teda vtedy, kedy mal žalovaný k dispozícii údaje, ktoré mu umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď sa dozvedel, že právny dôvod na plnenie úrokov a -4- 1Csp/73/2019
poplatkov z jednotlivých zmlúv nebol od začiatku daný. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Žalobca vyhlásil, že o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil, sa dozvedel po doručení rozsudku Krajského súdu v októbri 2018, keď mu bolo právnym zástupcom vysvetlené, že má možnosť žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca zastáva názor, že v danom prípade pri vydaní bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z desaťročnej objektívne premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd vyhovel žalobnému návrhu v plnom rozsahu.
14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
-5- 1Csp/73/2019
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o -6- 1Csp/73/2019
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=18.2.2015> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=18.2.2015>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=18.2.2015>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=18.2.2015>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=18.2.2015> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=26.7.2012> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=26.7.2012>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=26.7.2012> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=26.7.2012> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=26.7.2012>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
23. Podľa § 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
-7- 1Csp/73/2019
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
28. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
30. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
31. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
33. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňal. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.
-8- 1Csp/73/2019
34. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
35. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 2Csp/82/2017 zo dňa 22. 11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 19Co/74/2018 zo dňa 11.10.2018 súd zistil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.9.2010 uzatvorenej medzi stranami sporu je bezúročná a bezpoplatkov. Z výpisov z účtu na č.l. 20 - 42 spisu súd zistil, že žalobca zaplatil na predmetný úver sumu 4 999,40 eura v časovom období od 15.10.2010 do 3.1.2018 a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetný úver medzi stranami sporu bol súdom právoplatne určený za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako mal za preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3 000,- eur a žalobca doposiaľ žalovanému vrátil sumu 4 999,40 eura.
37. Žalovaného súd zaviazal na zaplatenie sumy 1 999,40 (4 999,40 - 3 000,-) eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.5.2019 (odo dňa nasledujúceho po doručení pokusu o zmier) do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Suma 1 999,40 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré prijal od žalobcu bez právneho dôvodu.
38. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesol žalovaný, túto považuje súd za neodôvodnenú. Podľa názoru súdu na predmetnú vec je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaný ako nebankový subjekt ma dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako profesionál musel vedieť a poznať zákonnú požiadavku náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo strany súdu už bolo právoplatne judikované, že predmetná úverová zmluva nemala požadované náležitosti, preto súd určil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo strany žalovaného ide o konanie úmyselné (minimálne v rovine uzrozumenia) a nepoctivé vo vzťahu k spotrebiteľom.
39. Platby, ktoré prijal žalovaný od žalobcu nad rámec poskytnutej sumy 3 000 eur sú plnením bez právneho dôvodu, pretože predmetný úver bol bezúročný a bez poplatkov od jeho uzavretia dňa 24.9.2010.
40. Súd sa opätovne oboznámil v zmysle usmernenia odvolacieho súdu s výpismi z účtu na č.l. 20 až 42 spisu, z ktorých zistil, že k všetkým úhradám zo strany žalobcu na predmetný úver došlo v časovom období od 15.10.2010 až do 3.1.2018. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal listinnými dôkazmi, žalovaný ju nespochybňoval, a preto nebola sporná a v ďalšom konaní nebola predmetom dokazovania.
41. Keďže samotná úverová zmluva bola uzatvorená 24.9.2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 2.8.2019, teda pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá plynula najneskôr 24.9.2020. Logicky všetky plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému
-9- 1Csp/73/2019
z titulu tejto úverovej zmluvy boli poskytnuté po dátume 24.9.2010 (konkrétne od 15.10.2010 do 3.1.2018) a do podania žaloby 2.8.2019 objektívna premlčacia doba desať rokov neuplynula pri žiadnej splátke. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa výpisov na č.l. 20 až 42 spisu, žalobca poukázal všetky úhrady na predmetný úver v časovom období od 15.10.2010 do 3.1.2018 a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
42. Pokiaľ ide o právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018, tento bol vyvrátený rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-485/19 LH, proti Profi Credit Slovakia, s.r.o. zo dňa 22.4.2021 týkajúci sa objektívnej premlčacej doby. Podľa uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ, zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.
43. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 vyplýva, že spotrebiteľ odvolávajúci na objektívnu premlčaciu lehotu by mal preukazovať úmysel žalovaného získať majetkový prospech na jeho úkor. Realizácia uvedeného právneho názoru v praxi, by znamenala praktickú nemožnosť spotrebiteľa takéto skutočnosti preukázať, jednak z dôvodu, že nie je v dispozičnej sfére spotrebiteľa mať všetky informácie týkajúce sa konania veriteľa a jednak z dôvodu nejasností, vo vzťahu ku ktorej fyzickej osobe by mal spotrebiteľ dokazovať vedomosť o porušovaní jeho práv v prípade, ak je veriteľ právnická osoba.
44. Súdny dvor EÚ rozhodoval na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.6.2019 a poskytol jednoznačnú odpoveď v vzťahu k aplikácii ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej premlčacej dobe (počítanej odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu) na vrátenie súm neoprávnené zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok odporuje článku 47 Charty a princípu efektivity (Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces).
45. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe, pretože aplikácia trojročnej premlčacej doby je v rozpore s čl. 47 Charty a zásadou efektivity (Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces).
46. Aktuálne zaujal rovnaký právny názor Krajský súd Prešov v rozsudku zo dňa 21.9.2021 sp.zn. 10CoCsp/14/2021 s poukazom na vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ. Podľa uvedeného rozsudku, ak žalovaný subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez -10- 1Csp/73/2019
poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný ako banka nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia týchto náležitostí a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
47. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej doby, inak povedané, k subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o bezdôvodnom obohatení a osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila, môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.
48. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Ide o získanie vedomosti o tom, že spotrebiteľ nemal platiť, nie o tom, že platil. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 145/2004). Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Obdobne z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 21 Co/108/2018 zo dňa 24.1.2019 je zrejmé, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností bezdôvodného obohatenia, týkajúce sa jeho vzniku a výšky.
49. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najskôr z doručenia rozsudku krajského súdu v mesiaci október 2018, resp. od momentu kedy mu bolo právnym zástupcom vysvetlené, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Plnomocenstvo na zastupovanie podpísal dňa 6.5.2019. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, pričom je irelevantné, kedy sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o uvedených skutočnostiach.
50. Podľa žalovaného je pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať zo dňa, kedy splatil žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia.
51. S týmto názorom žalovaného sa súd nestotožňuje, pretože pre účely začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je relevantné to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela, že plniť nemala a nie že plnila.
52. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej dobe mohol súd vychádzať len zo skutkových tvrdení strán sporu. -11- 1Csp/73/2019
53. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný nevyvrátil súd zistil, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najskôr v októbri 2018 a do podania žaloby 2.8.2019 neuplynula subjektívna premlčacia doba dvoch rokov. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, podľa ktorých sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v mesiaci október 2018, a ktoré sa viažu na doručenie rozsudku krajského súdu a konzultácie s jeho právnym zástupcom. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu sa objektívne viažu k dokázaným skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu, a to k rozhodovaniu odvolacieho súdu v mesiaci október 2018, doručovaniu rozsudku a konzultáciám s právnym zástupcom, pričom plnomocenstvo na právne úkony v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia bolo podpísané dňa 6.5.2019 a žaloba bola podaná 2.8.2019.
54. Žalovaný neposkytol súdu relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých by súd mohol mať preukázanú skoršiu skutočnú vedomosť žalobcu o bezdôvodnom obohatení, to je pred 2.8.2017. Žalobca síce podal žalobu vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 2Csp/82/2017 dňa 15.6.2017, avšak z jej obsahu nie je možné zistiť skutočnú vedomosť žalobcu o všetkých hmotnoprávnych predpokladoch vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Žalobca podal žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ním a veriteľom a s poukazom na absenciu niektorých zákonných náležitostí úverovej zmluvy a neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností bezdôvodného obohatenia, a to okolností, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi porušením zákona a bezdôvodným obohatením. Z podanej žaloby vo veci sp.zn. 2Csp/82/2017 vyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu, že došlo k porušeniu zákona, keď úverová zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, avšak z obsahu žaloby nie je možné vyvodiť skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, ako ďalšej hmotnoprávnej podmienke vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Inými slovami, skutočná vedomosť žalobcu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil musí vyčerpávajúco pokrývať všetky vyššie uvedené hmotnoprávne predpoklady tohto nároku, nielen niektoré. Pritom nie je možné vychádzať z predpokladov, kedy sa žalobca mal alebo mohol dozvedieť.... Zákonná úprava §107 ods.1 Občianskeho zákonníka vyžaduje jednoznačne skutočnú vedomosť oprávnenej osoby slovami ... dozvie....
55. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel po konzultácii so svojim právnym zástupcom po tom, čo mu bol doručený rozsudok odvolacieho súdu a prvýkrát vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 21.5.2019 pred podaním tejto žaloby. Uvedené tvrdenia žalobcu boli zistené z vykonaného dokazovania, logicky si neodporujú a ich hodnovernosť posilňuje aj to, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník sp.zn. 2Csp/82/2017 nebol právne zastúpený, čo zvyšuje dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu, že o okolnostiach vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel po konzultácii s terajším zástupcom pred podaním tejto žaloby.
56. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd považoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a žalobe súd vyhovel v celom rozsahu, pretože žalobca preukázal všetky zákonné podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia.
-12- 1Csp/73/2019
57. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).