Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 632/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpená ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s. r. o., Floriánska 19, Košice, proti postupu Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. , proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. a sp. zn. a proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len ,a“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a základného práva vlastniť majetok podľa postupom všeobecných súdov v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie 10 000 eur.

II.

2. Sťažovateľka podala na okresnom súde 24. októbra 2008 žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú 29. marca 2010 zmenila. Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 3. júna 2013 tak, že predmetom vyporiadania sú byt a Tento prvý rozsudok bol uznesením krajského súdu z 27. júna 2014 zrušený. Okresný súd druhým rozsudkom z 25. mája 2014 žalobu sťažovateľky zamietol. Na odvolanie sťažovateľky a žalovaného bol tento druhý rozsudok okresného súdu krajským súdom 19. októbra 2016 potvrdený, keďže v čase zániku

manželstva z dôvodu uzavretia dohody o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany nemali žiaden majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

3. Sťažovateľka podala dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súdu uznesením z 30. mája 2019 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže bol toho názoru, že byt a peniaze patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Krajský súd rozhodol v poradí tretím rozsudkom z 18. novembra 2020 v neprospech sťažovateľky. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka 22. januára 2021 dovolanie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté.

III.

4. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v tom, že považuje za celkom nesprávne a ústavne nekonformné hmotnoprávne posúdenie zisteného skutkového stavu tak, ako to vyplýva z rozsudkov okresného a krajského súdu. Podľa sťažovateľky k prieťahom došlo výlučne rozporným procesným postupom okresného súdu a krajského súdu. Zároveň poukazuje na to, že svojím konaním nespôsobila žiadne prekážky, ktorých následkom by bol dôvod na predĺženie súdneho konania. Dĺžku konania v rozsahu 13 rokov považuje za extrémne dlhú.

IV.

5. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva vlastniť majetok, ústavná sťažnosť v tejto časti nemá náležitosti ustanovené zákonom. Sťažovateľka žiadnym spôsobom nevymedzila, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu tohto práva. Preto bola ústavná sťažnosť v tejto časti podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) odmietnutá.

6. Čo sa týka námietky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného a krajského súdu, treba uviesť, že v čase podania ústavnej sťažnosti boli obe konania právoplatne skončené, keďže okresný súd ešte rozsudkom z roku 2014 žalobu sťažovateľky zamietol a tento rozsudok bol naposledy potvrdený rozsudkom krajského súdu z novembra 2020. Podstatou a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa listiny (). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009). Obe konania okresného a krajského súdu boli v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, čím bol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky. Preto je ústavná sťažnosť v rozsahu proti postupu okresného a krajského súdu zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa odmietnutá.

7. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom najvyššieho súdu, je zrejmé, že najvyšší súd o už prvom dovolaní sťažovateľky rozhodol ešte v máji 2019, čím došlo k právoplatnému skončeniu dovolacieho konania. V poradí druhé dovolanie sťažovateľky bolo podané v januári 2021 a ústavná sťažnosť bola podaná 6. apríla 2021. Z týchto skutočností rovnako nemožno vyvodiť namietané porušenie základných práv sťažovateľky. Preto je ústavná sťažnosť v rozsahu proti postupu najvyššieho súdu zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa odmietnutá.

8. Subjektívne vnímaná nesprávnosť rozhodnutí okresného a krajského súdu v civilnom spore, ktorá vedie k podaniu dovolania, nemá za následok nastolenie stavu právnej neistoty vo vzťahu k právu, ktoré bolo uplatnené alebo bránené v konaní pred okresným a krajským súdom. V priebehu dovolacieho konania možno hovoriť o stave právnej neistoty vo vzťahu k očakávaniu rozhodnutia dovolacieho súdu, predmetom prieskumu ktorého je už právoplatne skončené konanie pred okresným a krajským súdom. Preto v takomto prípade nemožno uvažovať o trvaní stavu právnej neistoty vo vzťahu k právu, o ktorom okresný a krajský súd už právoplatne rozhodli. To vedie k záveru o tom, že postupom týchto súdov už nedochádza k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru. To však nemení nič na tom, že v prípade úspechu dovolania, ktoré sa môže prejaviť aj v zrušení rozsudku krajského súdu, bude znova nastolený stav právnej neistoty vo vzťahu k právam uplatneným alebo bráneným v konaní pred okresným a krajským súdom s následnou možnosťou vyslovenia porušenia základných práv podľa a dohovoru s nevyhnutným zohľadnením celkovej dĺžky konania na týchto súdoch nižších inštancií.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2021

Robert Šorl

predseda senátu