Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Csp-59-2021.pdf
PDF · 122.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201, proti žalovanej T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 601,04 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 570,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,- EUR od 19.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 279,41 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 90 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.05.2021 bol na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu z titulu istiny vo výške 430,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,- EUR od 19.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 304,20 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 5,96 EUR od 19.01.2019 do zaplatenia, ako i uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 170,88 EUR a tiež nahradiť trovy súdneho konania. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu, s tým, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom 2689703302. Túto skutočnosť zároveň firma Slovak Telekom, a.s. oznámila v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanej. Medzi Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku (v prípade ak bol uzavretý), na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Uzavretím tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom na základe predmetnej uzavretej zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval faktúrami, ktoré v žalobnom návrhu špecifikoval dátumom vystavenia, variabilným symbolom a fakturovanou sumou, ako i lehotou splatnosti. Žalovaná si svoje zmluvne dohodnuté záväzky neplnil, keďže neuhradila Slovak Telekom vystavené faktúry, hoci bola upomienkami opakovane vyzývaná k úhrade týchto dlžných faktúr. Keďže žalovaná je s úhradou predmetných faktúr v omeškaní, uplatnil si žalobca aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr, s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. K výpočtu zmluvnej
pokuty uviedli vzorec pre jej výpočet, a to zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty bol dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka v písomnej forme jasne a zrozumiteľne pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, s tým, že bol dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška, v prípade, že by došlo k porušeniu zmluvy. Zároveň uviedli, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku vo vzťahu k spotrebiteľovi, neexistuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania a zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinností. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave za poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 04.06.2021 vydal platobný rozkaz sp.zn.38Up/706/2021, ktorým zaviazal žalovanú na úhradu žalovaných súm vrátane príslušenstva, ako i náhrady trov konania.
3. Keďže predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, postupoval súd v súlade s § 10 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, v zmysle ktorého upovedomil súd žalobcu o tejto skutočnosti a vyzval ju, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p.. Právny zástupca žalobcu svojim podaním navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p.. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 26.10.2021 postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie tohto sporu v súlade s § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, prípisom zo dňa 26.10.2021.
4. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
5. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Lustráciou v registri ZVJS bolo zistené, že žalovaná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden aktuálny zamestnávateľ, prostredníctvom ktorého by súd mohol žalovanej doručovať súdne zásielky. Zo správy OO PZ Krupina súd zistil, že vykonali šetrenie na adrese trvalého pobytu žalovanej, pričom bolo zistené, že dotyčná na uvedenej adrese nebýva už dlhšiu dobu, s tým, že šetrením sa nepodarilo zároveň zistiť jej presnú adresu aktuálneho pobytu, ale zdržiavať by sa mala v meste Zvolen. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 19.11.2021 považuje za doručenú žalovanej. Zároveň súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami vrátane poučenia o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 C.s.p. a uznesenie zo dňa 03.11.2021 sp.zn.10Csp/59/2021-88, ktorým vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, na adresu jej trvalého pobytu, pričom zásielka nebola žalovanej doručená
z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote (dátum zistenia dôvodu nedoručenia 29.11.2021).
6. Dňa 02.02.2022 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý v reakcii na výzvu súdu uviedol, že suma 120,- EUR fakturovaná vo faktúre č.2900970805 predstavuje nárok na úhradu fakturovanej sumy za služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za službu na základe čiastkovej faktúry v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia v zmysle časti III. článok 3 bod 1 písm. d) Všeobecných podmienok. Zároveň poukázali na skutočnosť, že následne bola predmetná suma odrátaná vo faktúre č.8222976945.
7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 02.02.2022, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili formou elektronického podania doručeného na tunajší súd dňa 26.01.2022, keď žiadali ospravedlniť tak svoju neúčasť, ako i neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní z dôvodu značnej pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania, a zároveň vyjadrili súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p.. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložil do súdneho spisu v priebehu konania žalobca a to: poštový podací hárok č.EPH233212017 z č.l.10-11, faktúry z č.l.11-15, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z č.l.15-16, oznámenie o postúpení pohľadávky z č.l.17, výzvu na zaplatenie - predžalobnú výzvu z č.l.31, zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 29.10.2018 z č.l.39-42, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v znení účinnom od 01.05.2018, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 29.10.2018 súd zistil, že bola uzavretá podľa zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb Televízie, služieb Internetového prístupu a Osobitné podmienky pre poskytovanie hlasových služieb v závislosti od služieb, ktoré boli na základe tejto zmluvy o balíku poskytované, prípadne ďalšie osobitné podmienky upravujúce podmienky pre poskytovanie služieb poskytovaných na základe tejto zmluvy o balíku a cenník pre poskytovanie služieb. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služby Telefonovanie vo zvolenom programe Doma Happy XL, pripojenie Fix GSM, názov služby Verejné telefónna služba, typ pripojenia telefónna prípojka - TP1, riadené telefónne číslo XXXXXXXXXX, Balík 1P-Akcia: TP, doba viazanosti 24 mesiacov. Zároveň bola uvedená akciová cena platná počas 1.-30.mesiaca za Balík Doma Happy XL 20,89 EUR mesačne, zľava „viac za menej“ platná počas 1.-3.mesiaca cena 5,- EUR mesačne a zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti - základ pre výpočet ZP - Balík 180,- EUR jednorázovo, s tým, že táto zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu firmou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 a žalovanou ako účastníkom. Účastník a právny predchodca žalobcu sa dohodli, že budú účastníkovi poskytovať verejnú telefónu službu v pevnom mieste pripojenia prostredníctvom SIM karty (pripojenie Fix GSM). V časti Zmluvná pokuta sa žalovaná zaviazala počas doby viazanosti v zmysle tejto zmluvy zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy, teda nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k jej ukončeniu, riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby, pričom porušením tohto záväzku viazanosti bola dojednaná výpoveď zmluvy účastníkom ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy o poskytovaní hlasovej služby počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne právo právnemu predchodcovi žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Taktiež sa zmluvné strany dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa tam uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet ZP
- (celé dni uplynuté z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet ZP).
Splatnosť zmluvnej pokuty bola dohodnutá tak, že bude určená v lehote uvedenej na faktúre, ktorou bude účastníkovi vyúčtovaná. Tiež bolo dojednané, že uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti vo vzťahu k tej službe alebo službám, ku ktorým bola zmluvná pokuta uhradená, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Zo Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v znení účinnom od 01.05.2018 súd okrem iného zistil, že v časti III. článok 3 bod 1 písm. d) je uvedené, že podnik má okrem ďalších práv podľa zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo: požadovať úhradu fakturovanej sumy za služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za službu na základe čiastkovej faktúry v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. Čiastková faktúra sa zasiela účastníkovi v listinnej forme. Podnik oznámi účastníkovi vystavenie čiastkovej faktúry v deň jej vystavenia aj prostredníctvom volania alebo sms správy, ak je to možné. K tomuto postupu má podnik právo pristúpiť v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak účastník je dlžníkom podniku, vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu služieb s dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy alebo nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, umožňuje tretej osobe zneužívanie služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu od takejto činnosti. Z Výzvy na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 17.03.2021 súd zistil, že ju adresoval právny zástupca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že aktuálny zostatok pohľadávky zo zmluvy č.2689703302 ku dňu 17.03.2021 predstavuje sumu 649,33 EUR, ktorú žiadali uhradiť do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na tam uvedený bankový účet, s tým, že v opačnom prípade si budú svoju pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Taktiež žiadali v rovnakej lehote uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 125,69 EUR na účet právneho zástupcu. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH233212017 súd zistil, že dňa 22.03.2021 bola žalovanej zasielaná poštová zásielka pod podacím číslom RF253206639SK. Z čiastkovej faktúry č.2900970805 zo dňa 11.11.2018, splatná 18.11.2018, z faktúry č.8225001565 zo dňa 01.01.2019, splatná 18.01.2019 a z faktúry č.8222976945 zo dňa 01.12.2018, splatná 18.12.2018, súd zistil, že nimi právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej cenu za mesačné poplatky a ďalšie poplatky za služby spolu v celkovej výške 430,16 EUR. Faktúrou č.2689703302 zo dňa 01.07.2019, splatná 18.07.2019, právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 170,88 EUR. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2020 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že postúpili pohľadávky, ktoré majú voči nej a boli vyúčtované v tam špecifikovaných faktúrach, v celkovej výške 601,04 EUR spolu s príslušenstvom na žalobcu, pričom postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. a BENCONT COLLECTION, a.s. dňa 30.11.2020, v dôsledku čoho všetky predmetné pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli k 03.12.2020 do vlastníctva spoločnosti žalobcu. Z Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.07.2019 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že odstupujú od predmetnej zmluvy s účinnosťou od 15.06.2019 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 11 písm. b) a § 44 ods. 15 zákona o č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj v súlade s ustanovením časti III. článku 6 bodu 8 písm. b) Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zároveň uviedli zoznam neuhradených faktúr s uvedením ich variabilného symbolu, dátumu vyhotovenia faktúry, dátumu splatnosti a neuhradenej čiastky tej ktorej faktúry, s tým, že celkový záväzok k tomuto dátumu predstavoval sumu 601,04 EUR. Taktiež žalovanú upozornili, že ak napriek písomnej výzve ich spoločnosti nepretržite dlhšie ako 90 dní je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môžu v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez jej súhlasu, ak tomu nebráni uzatvorená dohoda so zákazníkom.
9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) v znení účinnom od 01.01.2018, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2019, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2019, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd posúdil predmetný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah.
Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 601,04 EUR, pričom časť tejto žalovanej sumy vo výške 430,16 EUR predstavovala cenu za poskytnuté elektronické služby a ďalšie súvisiace služby, ktoré boli riadne vyúčtované a vyfakturované právnym predchodcom žalobcu žalovanej, avšak z jej strany neboli uhradené. Súd považoval nárok žalobcu na úhradu týchto služieb za nesporný, avšak len vo výške 399,41 EUR, a túto sumu žalobcovi voči žalovanej aj prisúdil, keďže nemal súd nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaná túto čiastku žalobcovi uhradila, resp. že by tento nárok žalobcu z titulu úhrady za poskytnuté služby akýmkoľvek spôsobom spochybnila, napr. z dôvodu, že by niektorá z týchto služieb v skutočnosti nebola žalovanej poskytovaná, pričom žalobu zamietol len v časti žalobcom uplatneného nároku vo výške 30,75 EUR, ktorá predstavovala nárok uplatnený žalobcom z titulu náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 EUR, vyúčtovaný faktúrou č.8222976945 a náklady vymáhania vo výške 19,80 EUR, vyúčtovaný tou istou faktúrou a tiež faktúrou č.8225001565 (odpočítaná len fakturovaná suma 5,96 EUR, keďže touto faktúrou bola poskytnutá zľava - 13,83 EUR), nakoľko žalobca spolu so žalobou ani následne do vyhlásenia rozsudku súdu v súdenej veci nepredložil žiaden doklad o zaslaní akejkoľvek upomienky žalovanej, čiže v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, čo sa rovnako týkalo aj jeho údajného nároku z titulu nákladov vymáhania, keď nijakým spôsobom nešpecifikoval žalobca, aký úkon vôbec bol pod predmetným označením fakturovaný, avšak aj v prípade, ak by žalobca toto nejakým spôsobom špecifikoval, teda, ak by aj takýto nejaký administratívny úkon bol preukázaný, a zároveň by bolo preukázané, že takéto zmluvné dojednanie bolo obsiahnuté aj v rámci uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, napríklad ako súčasť všeobecných obchodných podmienok vrátane cenníka pre poskytovanie služieb, ktoré mali tvoriť súčasť zmluvy o poskytovaní verejných služieb, súd musel konštatovať, že takáto zmluvná podmienka by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a zároveň nebolo ani preukázané, že by takáto podmienka bola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z charakteru zmluvného vzťahu, s tým, že žalobca toto v konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Nerovnováhu v zmluvnom vzťahu a v tej súvislosti aj neprijateľnosť takejto podmienky súd videl aj v tom, že žalovaná ako spotrebiteľ bola v postavení, že buď bez výhrad prijme zmluvné podmienky, ktoré navrhol žalobca resp. jeho právny predchodca alebo tento by neuzavrel s ňou predmetnú zmluvu. Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky súd vyvodzuje aj s ohľadom na to, že by sa takýmto zmluvným ustanovením v podstate požadovalo od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorá nesplnila svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku, čo vyššie citované zákonné ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka definuje priamo ako neprijateľnú podmienku, keďže podľa názoru súdu takýto poplatok by mal zodpovedať výške administratívnych nákladov súvisiacich s uskutočnením takýchto úkonov (napríklad pri upomienke s jej vyhotovením resp. doručením). Zvyšná časť žalovanej sumy vo výške 170,88 EUR predstavuje nárok, ktorý si žalobca uplatnil z titulu zmluvnej pokuty. Súd preto zameral pozornosť na skúmanie toho, či predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže dojednanie zmluvnej pokuty musí spĺňať všetky formálne aj obsahové náležitosti tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane primeranosti zmluvnej pokuty. Súd pritom dospel k záveru, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná platne, keď bola zachovaná písomná forma, zároveň bola dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne dojednaná zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej je účastník zmluvného vzťahu povinný túto zmluvnú pokutu zaplatiť, a taktiež výška predmetnej zmluvnej pokuty bola v zmluve takto dojednaná. Súd vychádzal z toho, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu jej zmluvnej povinnosti včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby s odkazom na predmetné faktúry, ktoré doposiaľ neboli uhradené, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú voči žalovanej v tomto konaní. Súd zároveň považoval výšku zmluvnej pokuty, tak ako bola dojednaná a následne touto žalobou uplatnená, za primeranú, keďže výška zmluvnej pokuty sa odvíjala od výšky zľavy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu žalovanej, vzhľadom na benefity, ktoré boli žalovanej poskytnuté na základe tejto zmluvy, ktorými sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za riadne poskytovanie služieb podľa cenníka, pričom zároveň bolo dojednané, že táto zmluvná pokuta sa bude postupne znižovať v závislosti od časového faktoru, ktorým je porušenie dojednanej zmluvnej povinnosti. Pritom žalovaná si bola vedomá toho, že jej boli poskytnuté zľavy zo štandardných poplatkov za dojednané služby, a to z dôvodu, že sa zaviazala užívať tieto služby po dobu viazanosti 24 mesiacov, s tým, že v zmysle zmluvy sa za porušenie záväzku viazanosti považuje aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45 dní po splatnosti, na základe čoho vzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy, s tým, že za porušenie záväzku viazanosti bola dojednaná predmetná zmluvná pokuta vo výške 180,- EUR. Súd preto považoval za logické a oprávnené očakávanie na strane žalobcu
resp. jeho právneho predchodcu pri uzatváraní predmetného zmluvného vzťahu, že počas dohodnutej doby viazanosti žalovaná v podstate splatí poskytnuté zľavy zo štandardných poplatkov za poskytované služby v rámci dojednaného mesačného paušálneho poplatku resp. ďalších poplatkov za poskytnuté služby, t.j. účelom dohodnutej doby viazanosti v trvaní 24 mesiacov bolo splácanie poskytnutých zliav zo štandardných poplatkov za poskytované služby, a keďže bola zmluvná pokuta uplatnená v tomto súdnom konaní už s prihliadnutím na dobu dokedy právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej mesačné paušálne poplatky, súd mal za to, že aj nárok na úhradu tejto zmluvnej pokuty je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaná v súdenej veci je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, pričom toto omeškanie stále trvá. Na základe toho súd žalobcovi prisúdil aj nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované poskytnuté elektronické služby a ďalšie s tým súvisiace služby, s tým, že žalobca si neuplatnil nárok na úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, pričom úrok z omeškania bol prisúdený vo výške tak, ako bol žalobcom uplatnený, t.j. 5 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnotil pomer úspechu strán sporu v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 90 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma 601,04 EUR, žalovaná bola zaviazaná na úhradu sumy 570,29 EUR, teda úspech žalobcu bol 95 %, úspech žalovanej 5 %, čiže rozdiel predstavuje 90 % v prospech žalobcu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.