Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 682/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s. r. o., Framborská 253/21, Žilina, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. z 31. januára 2019 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 29. apríla 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. novembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. z 31. januára 2019 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 29. apríla 2020. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Zároveň žiada o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých rozsudkov všeobecných súdov a ďalších príloh sťažnosti vyplýva:

3. V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sťažovateľ vystupoval v postavení žalobcu v 1. rade. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti uznesení č. 1 až 6. zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru

ktoré sa konalo 24. februára 2015, a zmluvy vlastníkov spoločného poľovného

revíru o jeho užívaní podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z 24. februára 2015. Okresný súd rozsudkom z 9. marca 2018 vyhovel žalobe v časti určenia uznesení č. 3, 4, 5 a 6 za neplatné a v časti určenia neplatnosti zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd určil uznesenia č. 3, 4, 5 a 6, ako aj zmluvu za neplatné, podali žalovaní odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. z 31. januára 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom č. k. z 29. apríla 2020 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) dovolanie zamietol. Konštatoval, že výklad ustanovení , ktorý učinil krajský súd v súvislosti so spôsobom rozhodovania vlastníkov spoločného poľovného revíru podľa predmetného zákona, zodpovedá nielen všetkým metódam interpretácie právnej normy, ale zabezpečuje aj spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným/verejným záujmom a ochranou základného práva jednotlivca. Žalobcovia neopodstatnene v dovolaní namietali, že rozsudok krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že napadnutý rozsudok krajského súdu a rozsudok najvyššieho súdu sú arbitrárne a svojvoľné. Otázka, či v prípade podľa má rozhodovať nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov alebo o užívaní majú rozhodnúť všetci vlastníci poľovných pozemkov, bola krajským súdom a najvyšším súdom zodpovedaná nesprávne. Podľa sťažovateľa krajský súd a najvyšší súd nereagovali na všetky podstatné námietky sťažovateľa. Sťažovateľ je názoru, že výklad učinený najvyšším súdom a krajským súdom je ústavne neakceptovateľný, najvyšší súd a krajský súd interpretáciu predmetného ustanovenia založili na predchádzajúcich rozhodnutiach všeobecných súdov a ústavného súdu, aj keď právne a skutkovo tieto veci nesúvisia s vecou sťažovateľa. Užívanie poľovného revíru podľa musia schváliť všetci vlastníci poľovných pozemkov.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie konania je neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

8. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je neprípustný.

10. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane (ďalej len „“).

11. Podľa prvej vety pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (spravidla v čase predbežného prerokovania neskôr podaného návrhu) [Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 331].

14. Ústavný súd konštatuje, že z už uvedeného v spojení s vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

15. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. augusta 2020 (vedená na ústavnom súde pod sp. zn. ) domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa a podľa listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa dodatkového protokolu rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. z 31. januára 2019 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 29. apríla 2020. O predmetnej ústavnej sťažnosti rozhodol ústavný súd uznesením č. k. -17 z 22. októbra 2020, právoplatným 2. decembra 2020, tak, že sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv rozsudkom krajského súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa , v časti namietaného porušenia označených práv rozsudkom najvyššieho súdu ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

16. Sťažovateľ sa neskoršou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. novembra 2020, vedenou na ústavnom súde pod sp. zn. , ktorá je predmetom tohto predbežného prerokovania, domáha porušenia tých istých základných práv podľa a listiny, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu ako v ústavnej sťažnosti sp. zn. .

Argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v ústavných sťažnostiach je rovnaká, vychádza z totožných skutkových a právnych okolností, v oboch prípadoch sťažovateľ za porušovateľov označuje krajský súd a najvyšší súd, ústavné sťažnosti smerujú proti tým istým rozhodnutiam všeobecných súdov.

17. Vychádzajúc z , a a odbornej literatúry, ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sp. zn. vychádzal pri posudzovaní existencie prekážok konania zo stavu v čase predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti. Pri rozhodovaní preto zohľadnil skutočnosť, že v skoršej veci () je konanie pred ústavným súdom právoplatne skončené, keď uznesenie ústavného súdu č. k. -17 z 22. októbra 2020 nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2020 (aj keď v čase podania ústavnej sťažnosti sp. zn. ešte právoplatné nebolo, pozn.). Prejednaniu neskoršej sťažnosti sp. zn. tak bráni prekážka rei iudicatae. Predmetnú prekážku založilo predošlé právoplatné uznesenie ústavného súdu vo veci sťažovateľa (č. k. -17 z 22. októbra 2020), keďže týmto ústavný súd rozhodol o sťažovateľom namietanom porušení jeho základného práva vlastniť majetok podľa a podľa listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu. V predmetných prípadoch ide o totožnosť namietaného porušenia základných práv a práv, totožnosť účastníkov konania, tvrdených skutkových okolností, totožnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch, ústavná sťažnosť je neprípustná podľa , preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2021

Robert Šorl

predseda senátu