Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-5-2022.pdf
PDF · 105.89 KB
Case nature
Subarea
40C/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: U.. A. F., A.. XX.X.XXXXX, W. F. XX, XXX XX O., prechodne bytom bez prihlásenia U. XX, O., právne zastúpenej advokátom JUDr. Marián Jusko, Račí potok 3, Košice proti žalovanému: I. Z., A.. XX.X.XXXX, W. H. XX, O. o nariadení neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Z a k a z u j e žalovanému vstup do bytu č. X, A. X. F. W. T. U. Č.. XX Q. O., N.É. A. D. Č.. XXXXX, X. Č.. XXXX, A. F. Č.. XXXX/X, E. O. G., E. O. - X. P., O.. Ú. X. P..
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu približovať sa k maloletému synovi žalobkyne na menej ako 20 m v y l u č u j e na samostatné konanie.
IV. P o u č u j e žalovaného o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej o určenie, že žalovaný má právo bývať v byte č. X, A. X. F. W. T. U. XX Q. O., X.F. Č.. XXXX, A. F. Č.. XXXX/X N. A. D. Č.. XXXXX F. E. O. G., E. O. - X. P., O.. Ú. X. P..
V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu elektronickým podaním dňa 1.2.2022 domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstup do bytu č. X, A. X. F. W. T. U. XX Q. O., X.É. Č.. XXXX, A. F. Č.. XXXX/X N. A. D. Č.. XXXXX F. E. O. G., E. O. - X. P., O.. Ú. X. P. a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni a jej maloletému synovi W. K. I., A.. X.X.XXXX na menej ako 20 metrov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným do 11.1.2021 žila v spoločnej domácnosti v byte na ulici Jesenského 22, Košice spolu s maloletou dcérou žalobkyni a žalovaného a maloletým synom z prvého manželstva W. K. I., A..: X.X.XXXX. Vo vzťahu so žalovaným bola 4 roky. Vzťah začal pod striktnou podmienkou, že žalovaný drogy nebude nikdy užívať, vzhľadom k tomu, že vedela o jeho minulosti, čo žalovaný sľúbil s odôvodnením, že drogy sú pre neho minulosťou, pretože si za prechovávanie a obchodovanie s drogami a ich užívanie odpykal nepodmienečný trest odňatia slobody piatich rokov, z ktorého sa poučil a v žalobkyni našiel konečne zmysel života. Podozrenie, že sa so žalovaným niečo deje nadobudla v priebehu mesiaca marec 2021. Až 22.4.2021 zistila, že žalovaný začal znova užívať tvrdé drogy, konkrétne pervitín - injekčne a to po niekoľkých rokoch abstinencie. Potom ako som dňa 22.4.2022 našla v byte drogy a k nemu dané príslušenstvo potrebné k užívaniu, žalovaného konfrontovala, pričom užívanie drog priznal. Požiadala ho, aby sa z bytu, nakoľko v spoločnej domácnosti žili dve maloleté deti, odsťahoval a z bezpečnostných dôvodov okamžite vymenila zámok. V čase odlúčenia mu však umožnila stýkať sa s dcérou. Žalovaného po
mesiaci a pol odlúčenia prijala naspäť a dala mu šancu viesť opäť normálny rodinný život. Podmienkou bolo, že sa začne liečiť. Liečba bola ambulantná (nevie uviesť koľkokrát tam žalovaný reálne aj bol), bola ale zjavne neúspešná, pretože správanie žalovaného sa voči nej, jej synovi a spoločnej dcére v letných mesiacoch opäť veľmi zmenilo v tom zmysle, že žalovaný začal byť čoraz častejšie veľmi náladový, výbušný a agresívny, pričom agresivita a strata kontroly sa u neho neustále stupňovala a naberala na intenzite. Stavy totálnej apatie sa snažil vyvažovať svetlými chvíľkami, kedy sa správal normálne - bolo ich však čoraz menej. V polovici augusta 2021 žalovaný žalobkyňu na spoločne strávenom víkende na chalupe zdrogoval, čo si potvrdila testom. Opätovne ho konfrontovala s touto skutočnosťou, pričom jej potvrdil, že s drogami ani popri liečbe neprestal, ba práve naopak, užívanie drog sa rapídne zvýšilo. Žalovaný dokonca začal kombinovať mäkké a tvrdé drogy, alebo lieky, predpisované lekárkou v centre pre liečbu drogových závislostí na ukľudnenie s ďalšími liekmi - opionidné analgetiká a alkoholom. Vtedy žalobkyňa na istý čas odišla aj s deťmi k rodičom. K recidíve došlo opätovne asi v mesiaci november, keď u odporcu sama našla opäť tvrdé drogy. Situáciu sa bála riešiť, pretože ju žalovaný najprv citovo vydieral, že ju k svojej abstinencii potrebuje a keď ho opustí, tak si ublíži resp. stratí akýkoľvek zmysel života. Po čase sa však jeho vydieranie a vyhrážky obrátili tvrdo voči žalobkyni a deťom. Žalovaný sa začal vyhrážať ublížením na zdraví, ale aj smrťou, kedy v amoku pobehoval s nožom v ruke po byte, pričom mala malú dcéru v tom čase na rukách. Neskôr v amoku otočil nôž proti sebe, že si ublíži. Niekoľko krát v strachu vybehla s dieťaťom na rukách von z bytu - lebo u žalovaného sa začali čoraz častejšie prejavovať násilne sklony. Stupňujúce sa vyhrážky o ublížení smerovali čoraz častejšie nielen voči žalobkyni, ale aj voči synovi. Žalovaný vytrvalo odmietal ústavnú liečbu. Dňa 11.1.2022 podala trestné oznámenie po incidente, kedy, žalovaný chcel havarovať s motorovým vozidlom, v ktorom s ním sedela, len aby ju vystrašil. Následne sa žalobkyňa z dôvodu obáv dočasne spolu s deťmi odsťahovala z bytu, ktorý má v nájme a v ktorom spolu so žalovaným bývali.
3. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 11.1.2022 súd zistil, že žalobkyňa podala trestné oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania.
4. Zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 11.12.2020 súd zistil, že prenajímateľ U. O. a nájomca U.. A. F. - žalobkyňa uzatvorili nájomnú zmluvu na základe ktorej prenajímateľ prenechal žalobkyni do užívania byt č. X A. X. F. W. T. U. XX Q. O., N. A. D. Č.. XXXXX, O.. Ú. X. P. (ďalej len byt) na dobu určitú od 11.12.2020 do 10.12.2021 s tým, že v prípade dohody je možné nájomnú zmluvu predlžiť v písomnej forme na ďalšie obdobie.
5. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, O. Ú. X. P. súd zistil, že prenajímateľ U. O. je vlastníkom predmetného bytu.
6. Z rodného listu maloletej N. A. Z. súd zistil, že otcom maloletej narodenej XX.X.XXXX je žalovaný a matkou žalobkyňa.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladné opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
19. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.
20. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.
21. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť charakteru psychického i fyzického.
22. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).
23. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Žalobkyňa sa v prvej časti návrhu domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz vstupovať do bytu, v ktorom strany spolu bývajú aj s maloletým dieťaťom žalobkyni a žalovaného N. A. Z., ako aj s maloletým synom žalobkyne.
24. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný bývali v byte na základe Zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzavretom na dobu určitú od 11.12.2020 do 10.12.2021, pričom z tvrdenia žalobkyne je zrejmé, že nájomná zmluva bola predĺžená a nájom predmetného bytu naďalej trvá. Zo zmluvy vyplýva, že v zmluvnom vzťahu s vlastníkom bytu je žalobkyňa ako výlučný nájomca predmetného bytu. Z tvrdenia žalobkyne ďalej vyplýva, že v predmetnom byte striedavo bývala aj so žalovaným.
25. Zo žalobkyňou predloženého potvrdenia o podaní trestného oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania, s poukazom na tvrdenie žalobkyne, že žalovaný užíva drogy, že žalobkyňu citovo vydiera (že ju potrebuje k svojej abstinencii a keď ho opustí tak si ublíži), že sa vyhráža ublížením na zdraví, smrťou, že ohrozoval žalobkyňu a deti s nožom v ruke, odmieta podstúpiť liečbu závislosti, mal súd za osvedčené dôvodné podozrenie páchania násilia žalovaným voči žalobkyni, a tým aj potrebu nevyhnutnosti zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému vstúpiť do bytu, v ktorom strany viedli spoločnú domácnosť. Aj keď žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila iba potvrdenie o podaní trestného oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania, súd poukazuje na osobitý charakter konaní súvisiacich s domácim násilím, z ktorého vyplýva obtiažnosť preukázania páchania takéhoto násilia medzi blízkymi osobami ako aj na potrebu zabezpečiť zdravé prostredie pre výchovu dvoch maloletých detí žalobkyni.
26. Súd taktiež poukazuje na to, že nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade so zásadou proporcionality, keďže právo na ochranu života a zdravia žalobkyne a jej dvoch maloletých detí má prednosť pred právom žalovaného bývať v prenajatom byte, (ktorého nie vlastníkom, dokonca ani prenajímateľom), ktoré bude nariadením neodkladného opatrenia žalovanému odopreté.
27. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázanú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, čo do nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému vstupu do bytu, ktorý strany sporu spoločne užívali.
28. Odlišná situácia bola pri posudzovaní nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni a jej maloletému synovi na menej ako 20 metrov.
29. Pokiaľ ide o návrh v časti uloženia zákazu priblížiť sa k maloletému synovi, súd akcentuje, že návrh je v tejto časti neúplný, keďže žalobkyňa sa domáhala uloženia zákazu priblížiť sa k subjektu - svojmu synovi, ktorý nie je ako strana sporu označený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd návrh v tejto časti v súlade s ust. § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude žalobkyňa vyzvaná na doplnenie a opravu tohto podania.
30. Pokiaľ ide o základné predpoklady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa žalobkyňa domáhala uložiť zákaz žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, podľa posúdenia súdu žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existencie nároku na uloženie takejto povinnosti žalovanému.
31. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
32. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
33. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. h) CSP a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) do určitej miery prekrýva.
34. Žalobkyňa okrem svojho tvrdenia, že žalovaný má záujem zotrvať v partnerskom vzťahu a v spoločnej domácnosti (v tejto časti súd zabezpečil ochranu žalobkyni uložením zákazu žalovanému užívať byt, v ktorom býva žalobkyňa s maloletými deťmi), ani netvrdila, že by sa žalovaný snažil k nej priblížiť, že by ju kontaktoval v intenzite konania hraničiacej s trestným činom, prípadne by opakovane menej závažne zasahoval do jej osobnej integrity a ani netvrdila, že by ju obťažoval, prenasledoval spôsobom, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu uložením zákazu priblíženia sa.
35. Z týchto dôvodov mal súd za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými by súd uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni, a že uložením zákazu vstupu do bytu žalovanému, vzhľadom na charakter a intenzitu konania žalovaného, bude zabezpečená dostatočná ochrana žalobkyne a jej maloletých detí, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
36. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úpravy pomerov medzi stranami s odôvodnením, že nariadenie neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému užívať byt procesne konzumuje vec samú dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami, pokiaľ ide o užívanie predmetného bytu.
37. Strany sporu predmetný byt užívali na základe zmluvy o nájme, ktorú uzavrela ako nájomníčka výlučne žalobkyňa. Žalovaný nie je v zmluvnom vzťahu s prenajímateľom bytu a jeho právo užívať predmetný byt je odvodené od súhlasu žalobkyne ako nájomníčky, pričom nájom bytu bol uzavretý na dobu určitú do 10.12.2021. Keďže žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v predmetnom byte býva aj po 10.12.2021, je možné predpokladať, že došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy, pričom žalobkyni ako nájomníčke predmetného bytu nič nebráni takúto zmluvu ukončiť, resp. k zániku zmluvy dôjde uplynutím doby, pričom žalovaný nemá žiadne oprávnenie predmetný byt užívať. Preto mal súd za to, že uložením zákazu žalovanému predmetný byt užívať je dosiahnutá trvalá úprava užívania predmetného bytu žalovaným.
38. Súd v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP, keďže súd neuložil žalobkyni podať v určitej lehote žalobu, poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o určenie, že má právo v predmetnom byte bývať voči žalobkyni.
39. Uznesenie, ktorým súd rozhodol o neodkladnom opatrení, čo do uloženia zákazu žalovanému vstúpiť do bytu ako aj zákazu približovať sa k žalobkyni má povahu konečného rozhodnutia.
40. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách vyvolaných návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech, bola úspešná čo do uloženia zákazu užívať byt žalovaným a neúspešná čo do uloženia zákazu žalovanému približovať sa k nej na menej ako 20 metrov a rovnaký pomer úspechu, avšak v obrátenom rozsahu mal aj žalovaný. Keďže pomer úspechu žalobkyne a žalovaného bol čiastočný( každý v 1), súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti výroku tohto uznesenia, ktorým bol návrh žalobkyne vylúčený na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.
Proti ostatným výrokom tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Podľa ust. § 357 písm. d/ CSP toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.