Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-1-2022.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Subarea
24C/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobkyne: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. K. XXX/XX, U. T., proti žalovanému: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. K. XXX/XX, U. T., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva č. XXX, evidovaných Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres J., obec Hrubá Borša, katastrálne územie: U. T., a to:
- Stavba- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku reg. C KN parc.č. XXX/XXX,
- Pozemok reg. C KN parc.č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 308 m2,
- Pozemok reg. C KN parc.č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je vlastníkom.
II. Súd ukladá žalobkyni, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu, ktorej predmetom bude určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.01.2022 podala žalobkyňa na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva č. XXX, evidovaných Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec Hrubá Borša, katastrálne územie: U. T., a to Stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku reg. C KN parc.č. XXX/XXX, Pozemok reg. C KN parc.č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 308 m2, Pozemok reg. C KN parc.č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je vlastníkom a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.“
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 24.08.2013, na tunajšom súde aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 63Pc/5/2021. Počas trvania manželstva spoločne hospodárili, manželia dohodou nerozšírili ani nezúžili zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri kúpe pozemku reg. C KN parc. č. XXX/XXX a výstavbe rodinného domu žalobkyňa mala za to, že konajú v úmysle stavať spoločne a nerozdielne pre ich spoločné bývanie a že sporná nehnuteľnosť je spoločná. Žalovaný sa stal vlastníkom predmetného pozemku na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 16.12.2013
(V-XXXX/XX). Na kúpu pozemku boli použité finančné prostriedky z hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., v rámci ktorého nevystupovala ako spoludlžník. Žalovaný hypotekárny úver viackrát navyšoval a refinancoval. Rozostavaná stavba domu bola skolaudovaná vydaním rozhodnutia o povolení užívania stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2014 a bolo jej pridelené súpisné číslo za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nadobudnutie nehnuteľností nastalo počas trvania manželstva, na kúpu žalovaný použil prostriedky z hypotekárneho úveru, ktorého splátky splácal z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosti užívali ako spoločnú vec a obaja svojpomocne pomáhali pri výstavbe rodinného domu. Na základe vyššie uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a nie do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalovaný výslovne vlastnícke práva žalobkyne popiera a neuznáva ho.
3. Žalobkyňa odôvodnila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov s ohľadom na to, že z konania žalovaného vyplýva dôvodná obava, že mieni previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, o čom svedčí aj to, že oslovil realitnú maklérku, vysťahoval žalobkyňu a dal jej na podpis dokumenty vyjadrujúce jej súhlas s nekonfliktným ukončením manželstva a uznaním jeho výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie do rozhodnutia vo veci samej, ktorým by sa odstránila spornosť vlastníckych práv a zabránilo sa prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Podľa žalobkyne nebude žalovaný na svojich právach v užívaní nehnuteľnosti obmedzený, nevznikne mu neprimeraná ujma a nebude porušené žiadne mu ústavou zaručené právo alebo sloboda.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila nasledovné listiny: sobášny list, výpis z LV č. XXX z roku 2013, znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 18.09.2013 vo veci zistenia všeobecnej hodnoty pozemku parc.č. XXX/XXX, rozhodnutie č. j.:Výst.XXX-XX/HB, Om zo dňa 06.04.2016 o povolení užívania stavby, oznámenie o určení súpisného čísla č. XXX/XXXX zo dňa 08.06.2016, výpis z LV č. XXX z roku 2019 a záznam zo stretnutia účastníkov zo dňa 18.02.2021.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. V prípade neodkladného opatrenia sa nevyžaduje a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného práva zisťovať úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch navrhovateľa. Navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Súd je povinný vyhodnotiť, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a dospel k nasledovnému:
14. Z výpisu z LV č. XXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie U. T., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V-XXXX/XX zo dňa 16.12.22013, stavebné povolenie (Výst. XX-XX-U.,Om) zo dňa 13.03.2014 (V-XXXX/XX).
15. Z rozhodnutia č.j.: Výst.XXX-XXXHB,Om zo dňa 06.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2016 vyplýva, že stavebníkom bol žalovaný.
16. V zázname zo stretnutia účastníkov zo dňa 18.02.2021 je uvedené, že účastníci stretnutia (žalobkyňa a žalovaný) majú záujem riešiť ich narušené vzťahy rozvodom. Ohľadne spoločného majetku konštatovali, že v BSM manželov výslovne definovaný majetok je minimálny (zväčša hnuteľné veci) a že nehnuteľnosť - rodinný dom, vrátane pozemku v k. ú. U. T., v ktorom žijú, je vlastnícky evidovaný len na žalovaného a úver je takisto viazaný len na osobu žalovaného. Žalobkyňa vykonáva podnikateľskú činnosť kozmetičky v kozmetickom salóne, a investície vynaložené na prevádzky-schopnosť podniku pochádzajú z finančných prostriedkov žalovaného. Ďalej v zázname uviedli, že k otázke potencionálneho budúceho vyporiadania BSM sú obaja pripravený prezentovať ich spoločné stanovisko tak, že do masy BSM nehodlajú zahrnúť ani investície týkajúce sa kozmetického salóna, ako ani náklady, ktoré boli potrebné k nadobudnutiu a zveľadeniu nehnuteľnosti. Uvedené majetkové hodnoty, a tiež záväzok voči ČSOB a.s., nezahrnú do masy BSM, ale vyhlasujú, že tieto patria do ich výlučného vlastníctva nasledovne: I. P. - rodinný dom a zostatok nesplateného úveru v ČSOB, E. P. - investície do kozmetického salónu Elite Salon v J.. Na záver I. P. vyhlásil, že v prípade bezproblémového rozdelenia ich majetku vo výlučnom vlastníctve a v prípade bezproblémového vyporiadania ich spoločného majetku patriaceho do masy BSM vyplatí bezodkladne k rukám E. P. peňažnú sumu vo výške 3.000,- eur.
17. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
18. Podľa § 143a ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
20. Súd o neodkladnom opatrení, vzhľadom na to, že ide o konanie zrýchlené a pre účely preukazovania dôvodnosti neodkladného opatrenia zjednodušené, nevykonal pojednávanie, vychádzal z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila a mala osvedčiť spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí opísať rozhodujúce skutočnosti a presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, pričom tieto okolnosti musia byť osvedčené a z návrhu musí vyplývať potreba ich úpravy, ktorá je bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná.
21. Po dôkladnom vyhodnotení tvrdení žalobkyne v nadväznosti na zistený skutkový stav, mal súd za to, že v danom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné.
22. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, teda súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré predložila žalobkyňa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, pričom súd z takýchto osvedčených skutočností vychádza. Až v prípade, pokiaľ sa osvedčené skutočnosti blížia k miere pravdepodobnosti so skutočnosťami, ktoré by inak sa preukazovali dôkazmi, z hľadiska procesného aj hmotného, súd môže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalobkyňa je povinná dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností.
23. V danej veci žalobkyňa opisom skutkových okolností a predloženými listinami osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov. Súd mal za to že je potrebné priznať žalobkyni právnu ochranu jej práv a právom chránených záujmov a dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania súdneho sporu, ktorý by mal po nariadení tohto neodkladného opatrenia nasledovať, vlastnícky režim k predmetným nehnuteľnostiam nezmenil a aby sa nezaťažili ďalšími právami tretích osôb. Žalovanému by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu totiž nič nebránilo scudziť nehnuteľnosti, čím by mohol sťažiť alebo znemožniť možnosť spravodlivo vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je vyriešenie sporu vo veci samej (v ktorom žalobkyňa môže, ale nemusí byť úspešná), medzi pôvodnými účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu a zabránenie prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na ďalšie tretie osoby, alebo iným faktickým alebo právnym zaťaženiam týchto nehnuteľností. V prípade, že by došlo k takejto okolnosti, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale aj faktického) postavenia žalobkyne v konaní vo veci samej alebo k nezvrátiteľnému následku, či k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi.
24. Súd poznamenáva, že zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno čakať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmou, pretože neodkladným opatrením by jej už nebolo nemožné zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva a právom chránené záujmy žalobkyne zmariť alebo významne sťažiť.
25. Okrem toho mal súd za to, že aj spísanie záznamu zo stretnutia účastníkov, ktorého účelom malo byť prezentovať ich spoločné stanovisko k splneniu podmienok na rozvod manželstva a k budúcemu vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Svedčí o tom, že žalovaný popiera a neuznáva práva žalobkyne vo vzťahu k nehnuteľnosti a že mohol využiť dôveru žalobkyne, ktorá v tom čase nepoznala svoje práva, a nakoniec donútil žalobkyňu odísť z rodinného domu.
26. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce navrhla úpravu pomerov medzi stranami do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak súd lustráciou zistil, že na tunajšom súde konanie vo veci samej neprebieha. Z toho dôvodu súd súčasne uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu, ktorej predmetom bude určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia patria, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, ak v stanovenej lehote takáto žaloba nebude podaná, súd podľa § 336 ods. 3 CSP, aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Inak bude neodkladné opatrenie trvať do času jeho zrušenia súdom v súvislosti s odpadnutím dôvodu, pre ktorý bolo nariadené alebo v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej v prípade podania žaloby, na podanie ktorej bola žalobkyňa odkázaná.
27. Súd záverom opätovne zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobkyne vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal súd za preukázané. Súd konštatuje, že
uložením povinnosti alebo obmedzení žalovanému zrejmej z výrokovej časti tohto uznesenia, možno dosiahnuť ochranu žalobkyne, čím je naplnená podmienka efektívnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Rovnako nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu a obmedzeniu žalovaného neprimeraným spôsobom a súčasne sa neodkladným opatrením neprimerane nezasiahne do práv žalovaného, nakoľko je časovo ohraničené do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. v prípade nepodania tejto žaloby zo strany žalobkyne v súdom stanovenej lehote, do času zrušenia tohto neodkladného opatrenia v zmysle § 336 ods. 3 CSP.
28. Súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenia v znení zrejmom z výrokovej časti tohto uznesenia.
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.