Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore navrhovateľa X.. N. K., R.. XX.X.XXXX, D. J.X., S. X, proti COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Landererova 12, 811 09 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu -23 zo dňa 2.12.2021 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 2.12.2021 a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením návrh nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorým sa navrhovateľ pred začatím sporu vo veci samej domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania nekalej povahy smerujúceho k žalobcovi a upierať mu práva na ochranu jeho ekonomických záujmov, zakázal žalovanému používanie agresívnych obchodných praktík pri vymáhaní splátok úveru, ako aj vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ukladanie pokút a pristúpiť k zrážkam zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej alebo poskytnutia poistného plnenia poisťovateľom podľa toho, čo nastane skôr.

3. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. , , a , a (ďalej len „“), , , , , , o ochrane spotrebiteľa, , o spotrebiteľských úveroch a po vyhodnotení argumentácie obsiahnutej v návrhu na nariadenie NO v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil relevantné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z tvrdení navrhovateľa a pripojených listinných dokladov mohol súd ustáliť skutkový stav len v tom rozsahu, že medzi stranami bola uzavretá zmluva, ktorú strany označili vo svojej korešpondencii ako úverovú zmluvu č. 50189983, na základe ktorej boli navrhovateľovi zrejme poskytnuté finančné prostriedky pre účely financovania kúpy motorového vozidla oproti jeho povinnosti ich vrátiť veriteľovi v dohodnutých splátkach, navrhovateľa však predmetnú úverovú zmluvu nepredložil a teda súd nemohol právne posúdiť, o aký typ, resp. charakter záväzkovo-právneho vzťahu sa jedná. Súd nepozná dátum uzavretia zmluvy, zmluvné strany, predmet zmluvy, ani jej obsah, dobu trvania úveru a výšku poskytnutého úveru (pokiaľ sa jedná o úver), výšku, počet a splatnosť splátok, nemohol sa

oboznámiť ani s prípadnými ďalšími zmluvnými dojednaniami týkajúcimi sa napr. spôsobu ukončenia zmluvy, podmienok vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a pod. a posúdiť platnosť zmluvy a ani ju podrobiť kontrole z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Pre nedostatok dôkazov súd nevedel posúdiť, či medzi stranami bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, v akej forme a s akým obsahom, a teda či boli splnené podmienky podľa o ochrane spotrebiteľa. K rovnakému záveru dospel aj vo vzťahu k návrhu, aby súd zakázal odporcovi ukladať navrhovateľovi pokuty. Petit návrhu na uloženie povinnosti zakázať používanie agresívnych obchodných praktík pri vymáhaní splátok úveru a zdržať sa akéhokoľvek konania nekalej povahy, súd považoval za neurčitý a nevykonateľný petit, pričom akcentoval, že uvedená povinnosť je všeobecnou povinnosťou, ktorú zákon ukladá všetkým dodávateľom vo vzťahu k spotrebiteľom ( v spojení s ust. , , o ochrane spotrebiteľa). Dodal, že tvrdenie navrhovateľa o používaní nekalých a agresívnych obchodných praktík zo strany odporcu sa v podstate odvíja od jediného aktu (úkonu), ktorým je výzva veriteľa zo dňa 15.10.2021 na zaplatenie dlhu na omeškaných splátkach úveru vo výške 698,16 €, ktorú samu osebe nemožno považovať za nekalú alebo agresívnu obchodnú praktiku, naopak takýto akt predstavuje splnenie povinnosti, ktorú zákon ukladá veriteľovi. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže neodkladným opatrením zakázať veriteľovi, aby učinil hmotnoprávny úkon (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru), na ktorý ho za splnenia zákonom stanovených podmienok oprávňuje zákonná, resp. zmluvná úprava. Záverom súd konštatoval, že navrhovateľ v návrhu neuviedol, aký má vzťah navrhované NO k žalobe vo veci samej, resp. čoho sa mieni domáhať voči odporcovi vo veci samej žalobou. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie NO ako nedôvodný zamietol. O nároku strán na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. a .

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ a navrhol, aby ho odvolací súd po preskúmaní veci zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Mal za to, že napadnutým uznesením ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli porušené jeho práva a zákonné ustanovenia obsiahnuté v , o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ale aj celý súbor právnych noriem zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Napadnuté uznesenie považoval za jednostranné, neurčité, zmätočné, nezákonne a arbitrárne a jeho skutkové a právne závery podľa navrhovateľa nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Súčasne zásadným spôsobom boli porušené jeho ľudské práva a základné slobody, najmä právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces a zaručené čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd vrátane parciálneho práva na riadne odôvodnenie výrokov súdneho rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytkol chyby v napadnutých výrokoch, najmú pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, ako aj preto, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a .

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne pre vadu spočívajúcu v nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Z tohto dôvodu napadnuté uznesenie podľa ust. zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. v spojení s zastavil.

6. Podľa ust. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku, ktorou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby sú vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita ( ) predstavuje takú procesnú podmienku konania, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Na nedostatok procesnej subjektivity musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou už v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, následkom ktorej je obligatórne zastavenie konania ( , pozri tiež Števček, M. a kol.: . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 223 - 225).

12. Podľa ustálenej právnej praxe odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Ak je v žalobe pri označení úplného obchodného názvu podniku uvedená aj organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie konania (R 57/1996).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 1.11.2004 konštatoval, že ust. (pozn. odvolacieho súdu: v súčasnosti ust. účinného od 1.7.2016) ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené všetky zákonom ustanovené procesné podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Jednou zo základných procesných podmienok konania, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti (t.j. aj bez návrhu), je splnenie podmienky civilnoprávnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom civilného procesu v zmysle (pozn. odvolacieho súdu: v súčasnosti prevzatá úprava v ust. ). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania podľa prvej vety ; nemožno ho odstrániť ani opravou podľa (od 1.7.2016 ), pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. V sporových konaniach, ktoré možno začať iba na základe žaloby, je žalovaným ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka konania takto v zmysle označil.

14. V rozsudku sp. zn. zo dňa 23.7.2003 Najvyšší súd SR konštatoval, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom svojho vzniku, ktorým je deň ich zápisu do uvedeného registra, a strácajú túto subjektivitu dňom výmazu z obchodného registra. Posudzovanie otázky právnej subjektivity účastníka konania v občianskom súdnom konaní predpokladá jeho riadne označenie. I keď v prípade právnických osôb sú ich základnými pojmovými znakmi názov a sídlo, nie sú tieto údaje jedinými identifikačnými znakmi, ktoré právnickú osobu identifikujú. Takýmto identifikačným údajom je aj identifikačné číslo právnickej osoby, ktoré sa povinne zapisuje do obchodného registra. V závere tohto rozhodnutia najvyšší súd dospel k záveru, že účastníkovi konania (žalovanému) bola odňatá možnosť konať pred súdom práve z dôvodu nesprávneho posúdenia otázky jeho spôsobilosti byť účastníkom konania.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že formou podnikania zahraničnej právnickej osoby na území Slovenskej republiky v zmysle ust. je podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri ( ). Z cit. ustanovení vyplýva, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu, t.j. nemôže vo vlastnom

mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony a nič na tom nemení ani skutočnosť, že organizačná zložka je zapísaná v príslušnom obchodnom registri.

16. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Nedostatok procesnej subjektivity strany sporu, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania, je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Túto vadu konania nemožno napraviť žiadnym spôsobom, doplnením ani opravou podania, lebo nejde o nesprávnosť alebo neúplnosť podania, ktoré nemožno zamieňať s nedostatkom v podmienkach konania. Nedostatok procesnej subjektivity nemožno odstrániť ani tak, že súd akceptuje „opravu“ či „upresnenie“ označenia procesne nespôsobilého subjektu (strany sporu). Ak súd zistí nedostatok procesnej subjektivity v návrhu (žalobe) označeného žalovaného (ktorý tu je už v čase začatia konania), nemôže v konaní pokračovať, ale konanie musí byť v každom štádiu obligatórne zastavené.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci nezohľadnil uvedené východiská ustálené v právnej praxi, nezaoberal sa otázkou procesnej subjektivity subjektu označeného na žalovanej strane a neprihliadol na vadu spôsobenú (neodstrániteľným) nedostatkom podmienky konania, ktorá tu existovala už v čase začatia konania a postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ dospel k záveru o potrebe podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vecne prejednať. Z označenia žalovanej strany v návrhu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie NO proti subjektu nespôsobilému byť stranou sporu (konania) o nariadenie neodkladného opatrenia - COFIDIS SA pobočke zahraničnej banky, o čom svedčí aj v návrhu uvedené sídlo pobočky: Landererova 12, Bratislava, ktoré tento subjekt riadne identifikujú (výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, vložka č. 3657/B). Pobočka zahraničnej banky ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby COFIDIS, akciová spoločnosť s predstavenstvom a dozornou radou so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d' Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, nemá hmotnoprávnu spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti a ani procesnú subjektivitu v zmysle ust. . Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto muselo byť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 2.12.2021 postupom podľa ust. zrušené a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. v spojení s bolo odvolacím súdom zastavené.

18. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s ust. , v súlade s ktorými navrhovateľ, ktorý podaním návrhu na nariadenie NO proti procesne nespôsobilému subjektu, zastavenie konania procesne zavinil, nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému subjektu bez procesnej subjektivity (pobočke zahraničnej banky) právo na náhradu trov nevzniklo, keďže je vylúčené, aby vo vzťahu k takému subjektu vznikli akékoľvek práva a povinnosti, právo na náhradu trov konania nevynímajúc. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov neodkladného opatrenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .