Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 291/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a zo sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Paiček, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -82 z 12. mája 2020 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. O d k l a d á v y k o n a t e ľ n o s ť uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. -82 z 12. mája 2020.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojich práv podľa a (ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -82 z 12. mája 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Vo svojej ústavnej sťažnosti navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a domáha sa priznania primeraného zadosťučinenia 3 000 eur.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako oprávnený 1 v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. (ďalej len „exekučné konanie“), v ktorom pôvodne ako oprávnená vystupovala (ďalej len „pôvodná oprávnená“), ktorá zomrela . Okresný súd rozhodol uznesením č. k. -65 z 23. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie o zmene účastníka konania“) o tom, že na miesto pôvodnej oprávnenej nastúpili dedičia po pôvodnej oprávnenej, a to sťažovateľ a , , , ako oprávnená 2. V exekučnom konaní okresný súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že sťažovateľ a oprávnená 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdnej exekútorke

náhradu trov exekúcie vo výške 39 833 eur, pričom okresný súd v napadnutom uznesení poučil sťažovateľa, že proti tomuto výroku podľa (ďalej len „“) v spojení s CSP nie je prípustné odvolanie. Okresný súd odôvodnil uloženú povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie v bode 4 odôvodnenia napadnutého uznesenia takto: „Súdna exekútorka si dňa 27. 07. 2018 uplatnila trovy exekúcie. Zároveň súdna exekútorka oznámila, že dedičia oprávnenej v uvedenom exekučnom konaní sú povinní uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke z dôvodu, že pohľadávka oprávneného v uvedenom exekučnom konaní bola uspokojená v plnej výške vrátane trov exekúcie, a to tým spôsobom, že dedičia oprávnenej zdedili nehnuteľnosti, na ktorých v rámci exekučného konania EX 22/2008 bolo a do dňa vydania tohto rozhodnutia je zriadené exekučné záložné právo. Konkrétne ide o nebytové priestory a pozemky zapísané na Súd si vyžiadal osvedčenie o dedičstve č. k. -106 zo dňa 27.01.2016 (právoplatné rovnakým dňom) po poručiteľke , , . Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičmi po poručiteľke sa stali oprávnení 1./ a 2./ a že čistá hodnota dedičstva predstavuje sumu 3.245.135,94 Eur. Z dedičského rozhodnutia zároveň vyplýva, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností v prospech ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo sa stali oprávnení 1./ a 2./.“ Okresný súd v bode 12 odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej uvádza, že pohľadávka oprávneného v sume 331 939,19 eur bola uspokojená v plnom rozsahu, že pri priznávaní náhrady trov exekúcie vychádzal zo sumy čistej hodnoty dedičstva po pôvodnej oprávnenej 3 245 135,94 eur, a preto priznal odmenu exekútora v maximálnej možnej výške 33 193,92 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na podklade napadnutého uznesenia ako exekučného titulu , súdny exekútor, Exekútorský úrad Bratislava, upovedomila sťažovateľa upovedomením o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva z 30. júna 2020 (ďalej len „upovedomenie o začatí následného exekučného konania“) o začatí exekučného konania sp. zn. 261 EX 185/20 (ďalej len „následné exekučné konanie“), v ktorom povinným je sťažovateľ.

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv v tom, že v exekučnom konaní nedošlo k žiadnemu vymoženiu pohľadávky, a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie tak, ako je uvedené v napadnutom uznesení. Podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti „pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní, ktorým je aj sťažovateľ bola uspokojená v plnej výške tým spôsobom, že dedičia pôvodnej oprávnenej, ktorým je aj sťažovateľ, zdedili nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo“ spolu s časťou „Z dedičského rozhodnutia zároveň vyplýva, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností v prospech ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo sa stali oprávnení 1./ a 2./.“ predstavuje absurdnú a arbitrárnu právnu konštrukciu a nespĺňa kritériá jasného a zrozumiteľného (riadneho) odôvodnenia, a preto okresný súd napadnutým uznesením porušuje a dohovoru. Podľa sťažovateľa odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti „pohľadávka

oprávneného v exekučnom konaní, ktorým je aj sťažovateľ bola uspokojená v plnej výške tým spôsobom, že dedičia pôvodnej oprávnenej, ktorým je aj sťažovateľ, zdedili nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo“ nepredstavuje jeden zo spôsobov vykonania exekúcie uvedených v o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), osobitne nepredstavuje spôsob vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti podľa Exekučného poriadku. Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv aj v tom, že uznesenie o zmene účastníka konania mu nebolo riadne doručené, čo vyplýva aj z obálky s doručenkou, ktorá sa nachádza v spise k uzneseniu o zmene účastníka konania, na ktorej je uvedená nesprávna adresa sťažovateľa, čo je dôvod, pre ktorý sa zásielka vrátila okresnému súdu ako neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“, a preto okresný súd považoval sťažovateľa za účastníka exekučného konania v rozpore s právnym stavom.

5. Sťažovateľ navrhuje odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, keďže následné exekučné konanie už prebieha, pričom na základe upovedomenia o začatí následného exekučného konania došlo k zriadeniu exekučného záložného práva k majetku v rozsahu viac ako 785 000 eur, hoci domnelá pohľadávka je vo výške nepresahujúcej 50 270,85 eur.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

7. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, a preto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie ( ; bod 1 výroku tohto uznesenia).

8. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne posúdi argumentáciu sťažovateľa uvedenú v ústavnej sťažnosti so zameraním sa aj na otázku riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia, procesných postavení jednotlivých účastníkov exekučného konania, výsledku exekučného konania a rozhodne aj o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

III.2. K návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

9. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha aj odkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia (body 3 a 5 odôvodnenia tohto uznesenia).

10. Ústavný súd dospel k záveru, že realizáciou úkonov v začatom následnom exekučnom konaní, osobitne realizáciou už zriadeného exekučného záložného práva na základe upovedomenia o začatí následného exekučného konania by mohlo dôjsť k závažným a spätne ťažko napraviteľným zásahom do vlastníckeho práva sťažovateľa garantovaného , napr. aj predajom majetku sťažovateľa inej osobe, čo by mohlo spôsobiť závažnú ujmu na právach sťažovateľa a zároveň odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia ako exekučného titulu nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže predmetom následného exekučného konania je vymoženie peňažnej pohľadávky a odkladom vymoženia takejto pohľadávky nedôjde k zásahu do verejného záujmu chráneného osobitnou právnou úpravou.

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd podľa vyhovel návrhu sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave (detašované pracovisko) 19. mája 2022

Miloš Maďar

predseda senátu