Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Pu-12-2024.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/12/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, N., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
K prevzatiu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, N., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 20.5.2024 o 11:53 hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) zo dňa 20.5.2024 o 14:41 hod. že bez informovaného súhlasu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, N., bol tento prijatý do PN PP v Pezinku, pričom bol preložený z PO UNB V. v N., súd, v zmysle ust. § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 4Pu 12/2024-5 zo dňa 21.5.2024 začal ex offo konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, N. (ďalej ako „umiestnený“) do zdravotníckeho zariadenia podľa ust. § 253 ods. 1 C.m.p. Umiestnený bol prevzatý do zdravotníckeho zariadenia bez jeho písomného súhlasu dňa 20.5.2024 o 11:53 hod.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekára MUDr. Samuela Mandáka, ktorý uviedol, že ide o opakovanú /druhú v poradí/ hospitalizáciu umiestneného v PN PP Pezinok. Umiestnený je dlhodobo /od roku 2006/ liečený pre schizoafektívnu poruchu, v poslednom období bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v N. na V. ulici, naposledy v máji 2024, po intoxikácii benzodiazepínmi, pravdepodobne v suicidálnom úmysle. Aktuálne bol preložený z X. V. S. N., kde bol hospitalizovaný pre suicidálne ideácie /podľa informácií od manželky/, nespavosť, odmietanie stravy, mal pocity, že ho niekto prenasleduje. Pri príjme do PN PP bol umiestnený psychomotoricky spomalený, odpovedal stroho po výrazných pauzách, výrazne depresívny, nálada bludná. Hospitalizácia
je potrebná, nakoľko nie je možné vylúčiť pokračovanie v suicidálnych pokusoch, pričom má útekové tendencie /utiekol aj z nemocnice v N./, pričom by mohol byť pod vplyvom aktuálneho zdravotného stavu nebezpečný sebe, aj pre svoje okolie /rodine/.
6. Súd sa pokúsil vykonať dokazovanie aj výsluchom umiestneného, ktorý však na výzvu súdu /po dlhšej pauze/ uviedol len toľko, že nechce nič uviesť.
7. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestneného /ambulantnej psychiatrickej správy pri prijatí, denných dekurzov, ktorej súčasťou bolo aj uznesenie MS Bratislava II. č.k.: 9Pu/20/2024-10 zo dňa 21.5.2024/ súd zistil, že v prípade hospitalizácie umiestneného v X. D. Z.. Y. V. O. S. N. / X. V./ išlo taktiež o nedobrovoľnú hospitalizáciu /bez informovaného súhlasu pacienta/, vo veci o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia ex offo konal Mestský súd Bratislava II., ktorý uznesením č.k.: 9Pu/20/2024-10 zo dňa 21.5.2024: 1/ rozhodol o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia; 2/ konanie zastavil; 3/ rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Podľa ambulantnej psychiatrickej správy pri prijatí do PN PP a denných dekurzov bol kontakt s umiestneným možný, ale limitovaný psychotickým stavom, na niektoré otázky odpovedal s latenciou, na niektoré neodpovedal, nálada depresívna, neodkloniteľná, emotivita plochá, afektivita nevýrazná, myslenie v pomalšom tempe, koherentné, miestami imponuje ako autistické, vs paranoidné obsahy myslenia, bližšie neexplorovateľné, aktuálne anamnesticky suicidálne ideácie, intoxikácia BZD, aktuálne sa nedá vylúčiť ich pretrvávanie, dyssomnia, osobnosť psychoticky alterovaná. Pacient prijatý na hospitalizáciu vzhľadom na stav a anamnézu, počas hospitalizácie nekritický voči svojmu stavu, prítomná nervozita, roztržitosť, nutnosť usmerňovania.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 253 ods. 2 C.m.p., zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
15. Podľa § 253 ods. 2 C.m.p., ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
16. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
17. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
18. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, vrátane použitia obmedzujúcich prostriedkov v zmysle ostatnej novely zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z. úč. od 1.3.2023, začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu/použitiu obmedzujúcich prostriedkov došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia/ použitie obmedzujúcich prostriedkov, je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.
19. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
20. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a) osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b) táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu.
21. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára, výsluch umiestneného, oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného/ súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že umiestnený v čase prijatia do ústavnej zdravotnej starostlivosti PN PP v Pezinku v dôsledku dekompenzácie /zhoršenia/ už diagnostikovanej duševnej choroby ohrozoval seba / nekritický k nutnosti liečby, suicidálne ideácie/ a v dôsledku nekritickosti, roztržitosti a neusmerniteľnosti by mohol byť aj hrozbou pre svoje okolie; v dôsledku nenastavenia adekvátnej liečby tiež hrozí zhoršenie zdravotného stavu umiestneného. Z prijímacej správy, ani denných dekurzov súd nezistil takú podstatnú zmenu zdravotného stavu umiesteného /naopak pretrvávajú suicidálne ideácie aj na lôžkovom oddelené PN PP, nektitickosť k zdravotnému stavu a potrebe liečby/, od rozhodnutia MS Bratislava II., ktorým tamojší súd vyslovil prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia,
ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie. Preto súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 20.5.2024 o 11:53 hod. zo zákonných dôvodov. Pojem prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho informovaného súhlasu z procesného hľadiska v sebe zahŕňa aj použitie obmedzovacích prostriedkov /§ 253 ods. 2 C.s.p./.
22. Len pre úplnosť súd dodáva, že výlučne miestne príslušným súdom pre konanie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bol Mestský súd v Bratislave /§ 36 ods. 1,2, § 252 C.m.p./, ktorá príslušnosť bola založená podľa okolností v čase začatia konania /t. j. v čase prevzatia umiestneného do zdr. zariadenia v Bratislave, obvode MS Bratislava II. / a tento súd nemal konanie zastaviť z dôvodu, že umiestnený bol preložený /prevezený/, bez prerušenia obmedzenia jeho osobnej slobody, do PN PP v Pezinku, ale mal v zmysle § 365 C.m.p. pokračovať v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Nakoľko však tunajší súd, vzhľadom na krátkosť času /zákonná 5 dňová lehota od obmedzenia osobnej slobody umiestneného/, nemal informáciu o expedovaní a doručení uznesenia MS Bratislava II. účastníkom konania, prípadne o právoplatnom skončení toho konania, pričom existuje možnosť prekážky litispendencie /skôr začatej veci na inom súde/, vo veci rozhodol a to z dôvodu dodržania zákonného postupu v prípade obmedzenia osobnej slobody umiestneného, garantovanej Listinou základných práv a slobôd čl. 8 ods. 6/, ako aj Ústavou SR /čl. 17 ods. 1/ garantovaného základného ľudského práva na osobnú slobodu.
23. Na potvrdenie správnosti uvedených záverov súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú /dočasnú/ liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného pacienta, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy /napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 170/2019-29 zo dňa 30.10.2019/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f). Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.