Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 327/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Ivana Fiačana v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného advokátskou kanceláriou Steiner & Associates s. r. o., Plávková 2, Košice, IČO 36 864 081, za ktorú koná JUDr. Pavel Šteiner, advokát, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. z 18. novembra 2021, ako aj proti postupu a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. z 10. decembra 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. marca 2022 domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa , 2, 3 a 5 a (ďalej len „“) a svojich práv podľa , 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 18. novembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 10. decembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“). Navrhol obe napadnuté uznesenia zrušiť, prikázať jeho bezodkladné prepustenie z väzby na slobodu, priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur a taktiež trovy konania pred ústavným súdom.

2. V úvodnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ označil ako referenčnú normu aj chrániaci nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, v petite ústavnej sťažnosti sa však nedomáhal vyslovenia porušenia základného práva chráneného týmto ustanovením, preto ústavný súd ustálil predmet prieskumu tak, ako to je uvedené v bode 1 tohto uznesenia.

3. Sťažovateľ je uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície ČVS: KRP-84/2-VYS-KE-2021 zo 4. augusta 2021 trestne stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa a v znení neskorších predpisov, a to na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

4. Uznesením okresného súdu bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresný súd zároveň nenahradil väzbu sťažovateľa písomným sľubom ani dohľadom probačného a mediačného úradníka. Väzba sťažovateľa začala plynúť 4. augusta 2021.

5. Dňa 10. novembra 2021 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, alternatívne o nahradenie väzby zárukou dôveryhodných osôb – svojich rodičov a manželky a taktiež dohľadom probačného a mediačného úradníka.

6. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu vrátane alternatívnej žiadosti o nahradenie väzby, pričom o následných sťažnostiach oprávnených osôb rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ich podľa ako nedôvodné zamietol.

II.

Argumentácia sťažovateľa

7. Proti napadnutým uzneseniam okresného súdu a krajského súdu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej, súbežne namietajúc ich procesný postup, argumentuje takto:

a) V prípade rozhodnutia všeobecného súdu o jeho väzbe absentovala formálna podmienka väzby, keďže bol zadržaný ako práceneschopný, pričom nebol na polícii riadne poučený a vypočutý zo zdravotných dôvodov, a teda bez jeho poučenia a vypočutia nemal byť podaný ani návrh na vzatie do väzby. Podľa názoru sťažovateľa neboli splnené ani ďalšie formálne podmienky väzby vyplývajúce z prvej vety (sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nesprávne uvádza, že ide o prvú vetu , avšak s účinnosťou od 15. augusta 2021 ide práve o prvú vetu ). Všeobecné súdy sa pritom touto námietkou podľa názoru sťažovateľa nezaoberali.

b) Okresný súd ani krajský súd neprihliadali na jeho posttraumatickú stresovú poruchu a nevyhnutnosť liečby prostredníctvom sedení u klinického psychológa, ako aj úlohy jeho rodiny a domáceho prostredia v procese liečby, ktorá bola prerušená 4. augusta 2021 jeho zadržaním.

c) Pred rozhodnutím o jeho vzatí do väzby sa súdy vôbec nezaoberali tým, či je sťažovateľ vôbec spôsobilý vypovedať, a teda či jeho psychický stav podstatným spôsobom jeho výpoveď neovplyvnil. Rovnako sa nevysporiadali s otázkou, či je sťažovateľ v dôsledku svojho zdravotného stavu spôsobilý nastúpiť do väzby, ani s možnosťami nahradenia jeho väzby, ktorej subsidiarita mala byť aj vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľa uprednostnená, a to aj s ohľadom na výnimočné okolnosti prípadu, ktorými sa všeobecné súdy ani nezaoberali.

d) Všeobecné súdy nedostatočným spôsobom skúmali aj existenciu prvej materiálnej podmienky väzby, a teda dôvodnosti vedeného trestného stíhania, proti ktorému sťažovateľ argumentoval aj v rámci svojho informatívneho výsluchu o väzbe pred okresným súdom 18. novembra 2021.

Dôvodnosťou trestného stíhania sa okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia nezaoberal ani v kontexte trestného stíhania pre podozrenie z vydieračského únosu, ktorého mal byť práve sťažovateľ obeťou.

e) Riziko z pokračovania v trestnej činnosti zo strany sťažovateľa je v jeho veci formulované príliš všeobecne a abstraktne, keď on sám je v dôsledku svojho zdravotného stavu práceneschopný a taktiež mu bol pozastavený výkon notárskej činnosti. Navyše príslušnými orgánmi boli zablokované všetky účty notárskych úschov vo všetkých bankách.

f) Všeobecné súdy neprihliadali na jeho osobnosť a doterajší život, ako ani na potrebu starostlivosti o maloletú dcéru, ktorá trpí zdravotnými problémami a o ktorú sa s manželkou stará.

g) Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že druh, charakter, rozsah či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej väzby podľa , pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto právnej normy. Len tvrdenie všeobecných súdov o možnosti pokračovania v trestnej činnosti automaticky neznamená aj naplnenie predpokladu na trvanie väzby. Krajský súd rovnako nevysvetlil obavu z dokonania trestného činu, ktorým mal sťažovateľ hroziť.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ sa v tomto konaní domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa , 2, 3 a 5 , základného práva na ochranu zdravia podľa a taktiež práva na slobodu a bezpečnosť podľa , 3 a 4 dohovoru namietanými postupmi a napadnutými uzneseniami všeobecných súdov.

9. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a taktiež systém ochrany ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd ( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (, ).

10. Ústavný súd, vychádzajúc z princípu subsidiarity, konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok jeho právomoci vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu. zakotvujúci inštitút sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe poskytuje priestor na uplatnenie námietok týkajúcich sa procesných pochybení konajúceho súdu potenciálne predstavujúcich zásahy do základných práv a slobôd väzobne stíhanej osoby. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy súdu rozhodujúcemu o väzbe v druhom stupni. Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadných pochybeniach prvostupňového súdu prostredníctvom podanej sťažnosti, ktorú aj využil, keď proti namietanému postupu a napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol napadnutým uznesením krajský súd. Ochranu základným právam

a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám sťažovateľa tak bol v konkrétnom prípade oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd v rámci inštančného väzobného konania. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu v rámci tohto konania preskúmať (opätovne) námietky sťažovateľa uplatnené proti namietanému postupu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti ústavnej sťažnosti podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

11. Ústavný súd však disponuje právomocou rozhodnúť o namietanom postupe a napadnutom uznesení krajského súdu, keďže v tomto prípade neexistuje iný všeobecný súd (vyššej inštancie), ktorý by mal právomoc rozhodnúť o ústavnosti v tomto konaní namietanej väzby sťažovateľa.

12. Ústavnému súdu je z jeho činnosti známe, že nálezom ústavného súdu č. k. -39 z 12. mája 2022 bolo vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe sťažovateľa rozhodnuté, že uznesením krajského súdu č. k. z 24. augusta 2021 boli porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a jeho právo na slobodu a bezpečnosť podľa , ods. 3 a 4 dohovoru, uznesenie krajského súdu č. k. z 24. augusta 2021 bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zároveň bolo sťažovateľovi priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a taktiež náhrada trov konania pred ústavným súdom.

13. V konaní ukončenom uvedeným nálezom ústavného súdu o väzbe sťažovateľa bol vykonaný vecný (meritórny) prieskum inštančného rozhodovania o vzatí sťažovateľa do preventívnej väzby. Trestnoprocesnou konzekvenciou predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu bolo prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu, ku ktorému došlo uznesením krajského súdu č. k. , z 27. mája 2022.

14. Sťažovateľ tak v čase predbežného prerokovania aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti nie je stíhaný väzobne. Predmetom prieskumu v tomto konaní je totožná väzba sťažovateľa, avšak už nie z pohľadu rozhodovania o vzatí sťažovateľa do preventívnej väzby, ale z pohľadu rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z preventívnej väzby na slobodu, o ktorej rozhodli všeobecné súdy ešte v rámci trvania základnej sedemmesačnej lehoty väzby.

15. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že ak bolo v rozpore s označenými právami sťažovateľa samotné vzatie sťažovateľa do preventívnej väzby, potom esenciálne bolo nezákonné aj jej ďalšie trvanie prelínajúce sa až do času rozhodovania všeobecných súdov o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré je predmetom prieskumu ústavného súdu v tomto konaní.

16. Z pohľadu materiálneho významu rozhodovania o porušení základných práv je nevyhnutné vziať do úvahy, že v dôsledku rozhodnutia o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu vydaného v dôsledku kasačnej viazanosti krajského súdu právnym názorom ústavného súdu je potrebné ipso facto považovať za neústavné celé trvanie preventívnej väzby sťažovateľa, a to od 4. augusta 2021 (lehota väzby je vždy počítaná odo dňa zadržania obvineného) až do 27. mája 2022, keď bol sťažovateľ prepustený z väzby. To znamená, že neústavnosť väzby sťažovateľa pretrvávala aj pri

posudzovaní trvania dôvodu jeho preventívnej väzby 10. decembra 2021, keď krajský súd vydal uznesenie napadnuté ústavnou sťažnosťou, o ktorej bolo rozhodované v tomto konaní.

17. Zásah do základného práva na osobnú slobodu sťažovateľa, ako aj do práva na slobodu a osobnú bezpečnosť bol odstránený a sťažovateľ už v čase predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti disponuje príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými nárokmi vyplývajúcimi z neústavnosti svojho väzobného stíhania, a to vrátane možnosti domáhať sa príslušných nárokov vyplývajúcich zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na základe jeho , teda nie na základe označeného zákona, ktorý pokrýva odlišnú procesnú situáciu. To sa vzťahuje aj na prípadné nároky sťažovateľa vyplývajúce z ním namietaného zásahu do základného práva na ochranu zdravia podľa .

18. Na základe uvedeného ústavný súd pri zásadnej zmene skutkových okolností väzobného stíhania sťažovateľa v čase jeho rozhodovania v tomto konaní ústavnú sťažnosť smerujúcu proti namietanému postupu a napadnutému uzneseniu krajského súdu odmietol podľa už ako zjavne neopodstatnenú, rešpektujúc princíp zdržanlivosti zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a to najmä za situácie, keď by sa prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a taktiež potenciálne vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv v tomto konaní už žiadnym spôsobom neodrazilo na materiálnom postavení sťažovateľa pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky.

19. Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa už stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2022

Ladislav Duditš predseda senátu