Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

doručenou ústavnému súdu 23. mája 2022 (vedenou na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 344/2022, pozn.) už v minulosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanienapadnutým konaním prokuratúry, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 344/2022-23 z 12. júla 2022 tak, že túto predchádzajúcu ústavnú sťažnosť sťažovateľaprokuratúry, ústavný súd v prvom rade konštatuje, že ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 344/2022-23 z 12. júla 2022 odmietol ako zjavne neopodstatnenú predchádzajúcu ústavnú

k. IV. ÚS 2404/21 z 22. februára 2022 a rozhodnutím ústavného súdu č. k. II. ÚS 344/2022-23 z 12. júla 2022 (bod 7), ako aj odkazom na judikatúru Európskeho súduústavnej sťažnosti. 10. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. ÚS 344/2022-23 z 12. júla 2022, no v tomto rozhodnutí (ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá

Sťažovateľka sa s odkazom na judikatúru súdnych autorít [napr. II. ÚS 518/2021, II. ÚS 344/2022, I. ÚS 19/2023, Ústavného súdu Českej republiky či Európskeho súdu pre ľudskékonanie. Exempli causa, podstatou konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 344/2022 (s. 4 bod 14 ústavnej sťažnosti, pozn.) bolo namietanie existencie zbytočných

súdu Českej republiky č. k. IV. ÚS 2404/21 a uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 344/2022. Poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)

sťažovateliek 5. Sťažovateľky sa s odkazom na judikatúru súdnych autorít [napr. II. ÚS 344/2022, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2404/21 z 22