Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Cb-7-2021.pdf
PDF · 195.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci žalobkyne: Mgr. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX K., zastúpená: JUDr. MILKO Alexander, advokát, IČO: 36 715 352, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému v 1) rade: H.X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U..H.. Š. XXXX/X, XXX XX R. X. Y. a žalovanému v 2) rade: Ing. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.Á. XXXX/XX, XXX XX R. X. Y., právne zastúpení: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s. r. o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 v konaní o určenie, že žalovaný v 1) rade je spoločníkom spoločnosti J. L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom B. P. X/XX, R. X. Y., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný v I. a II. rade majú voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.08.2020 bola Okresnému súdu Rožňava doručená prostredníctvom právneho zástupcu žaloba žalobkyne, ktorou sa táto domáhala, aby súd určil, že žalovaný H.X. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, J. XXX XX, občan SR, je spoločníkom obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č.XXXXX/Y., obchodné meno J. L. s.r.o., sídlo B. P. X/XX, R. X. Y., J. XXXXX, IČO XXXXXXXX s výškou vkladu 2324 eur.
2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila nasledovne:
Žalobkyňa je spoločníčkou obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č. XXXXX/Y., obchodné meno J. L. s.r.o., sídlo B. P. X/XX, R. X. Y., J. XXXXX, IČO XXXXXXXX ( ďalej len „Spoločnosť“) od 20.04.2007, s výškou vkladu 2324 eur.
Spoločníkmi obchodnej spoločnosti okrem žalobkyne sú A. F., O. M. X/XX, R. X. Y., J. od 20.04.2007 s výškou vkladu 2324 eur, žalovaný 1) od 20.04.2007 do 25.03.2020 s výškou vkladu 2324 eur a žalovaný 2) od 26.03.2020 s výškou vkladu 2324 eur.
Na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaný 1) previedol svoj obchodný podiel na žalovaného 2) odplatne za sumu 15.000 eur. K prevodu obchodného dalo súhlas valné zhromaždenie spoločnosti na valnej hromade konanej dňa 03.03.2020 o 13.00 hod., v sídle Advokátskej kancelárie Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves.
Žalovaný 1) vedome pri prevode obchodného podielu porušoval spoločenskú zmluvu o založení Spoločnosti a porušil závažnou intenzitou dobré mravy najmä vo vzťahu k žalobkyni ako spoločníčky Spoločnosti a následkom ktoré jej takýmto konaním boli spôsobené.
V zmysle Článku 15 odsek 1 Spoločenskej zmluvy o založený spoločnosti s ručením obmedzeným J. L. s.r.o., (ďalej len SZ) „Previesť obchodný podiel možno len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia a to ak na spoločníka tak na tretie osoby.“
V zmysle Článku 16 odsek 1, SZ „Ak zamýšľa niektorý zo spoločníkov previesť svoj obchodný podiel na inú osobu než spoločníka majú ostatný spoločníci predkupné právo, a to aj v prípade, že valné zhromaždenie už rozhodlo o udelení súhlasu s takýmto prevodom.“
V zmysle Článku 16 odsek 2, SZ „O svojom zámere je spoločník povinný informovať písomne konateľa spoločnosti a uviesť čiastku za akú cenu chce svoj obchodný podiel predá. Konateľ je povinný písomne informovať do 30 dní ostatných spoločníkov o tom, že im vzniklo predkupné právo a o kúpnej cene.
V zmysle Článku 16 odsek 3, SZ „Predkupné právo musí spoločník uplatniť písomne u prevádzajúceho najneskôr do 15 dní od oznámenia konateľa, že prevádzajúci valné zhromaždenie o udelenie súhlasu s prevodom. Do uplynutia tejto lehoty nesmie prevádzajúci spoločník vykonať prevod obchodného podielu.“
Žalovaný 1) v spolupráci s konateľom Spoločnosti Mgr. J. K., bytom R. X. Y., J. XXXXX, V. X.H. XXXX/ XX, a žalovaným 2), predložili žalobkyni v mesiaci január 2019, listiny zápisnica z valného zhromaždenia Spoločnosti konaného dňa 25.01.2018, bez toho aby sa takéto valné zhromaždenie konalo, prílohou zápisnice je vyhlásenie žalovaného 1), 2) zo dňa 25.01.2019, nové úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 25.01.2019, ktoré listiny mala žalobkyňa podpísať. Z uvedených listín je zrejmé, sa malo uskutočniť valné zhromaždenie za účelom súhlasu s prevodom obchodného podielu žalovaného 1) na žalovaného 2) a to bezodplatne. Žalobkyňa s takýmto protizákonným konaním a konaním, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nesúhlasila a požadovala, aby bol vykonaný riadny zákonný postup.
Žalovaný 1) 2) v spolupráci s konateľom Spoločnosti opäť doručili žalovanej nové listiny a to zápisnicu z valného zhromaždenia Spoločnosti konaného dňa 19.06.2019, obsahom ktorej mal byť súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu žalovaného 1) na žalovaného 2) bezodplatne, listinu - Súhlas s prevodom obchodného podielu zo dňa 14.06.2019, predmetom ktorého malo byť prehlásenie žalobkyne, že si neuplatňuje predkupné právo pri prevode obchodného podielu a súhlasí s prevodom obchodného podielu žalovaného 1) na žalovaného 2) a listinu zo dňa 19.06.2019 v ktorej žalobkyňa mala prehlásiť, že jej bol ponúknutý, v zmysle čl. 16 SZ, na prevod obchodný podiel spoločníka žalovaného 1). Žalobkyňa nesúhlasila s podpísaním listín, pretože tieto nezodpovedali postupu v zmysle zákona a spoločenskej zmluvy. Žalovaný 1) a konateľ spoločnosti robili nátlak na žalobkyňu, aby dosiahli nimi sledovaný účel a to prevod obchodného podielu na žalovaného 2) bezodplatne, bez toho aby boli naplnené zákonom a spoločenskou zmluvou predpokladané náležitosti na platný a zákonný prevod obchodného podielu.
Žalobkyňa nesúhlasila s prevodom obchodného podielu na tretiu osobu, pretože mala záujem o nadobudnutie obchodného podielu spoločníka v prípade jeho prevodu.
Dňa 24.06.2019 bola žalobkyni doručená Pozvánka na valné zhromaždenie Spoločnosti na deň 12.07.2019 o 9.00 hod., predmetom ktorého malo byť udelenie súhlasu s prevodom obchodného podielu žalovaného 1) a zmena spoločenskej zmluvy.
Žalobkyňa listom zo dňa 01.07.2019 oznámila spoločnosti ako aj žalovanému 1), že nesúhlasí s konaním valného zhromaždenia určeného na deň 12.07.2019 a s programom, ktorý je uvedený v Pozvánke, s odôvodnením, že namieta celý postup zámeru previesť obchodný podiel žalovaného 1), a zároveň si pre právnu istotu uplatnila predkupné právo v zmysle článku 16 ods. 3 SZ, na odkúpenie podielu žalovaného 1) a žiadala dodržať postup týkajúci sa prevodu obchodného podielu, ktorý je upravený v článku 15,16 SZ.
Listom zo dňa 26.06.2019 konateľ spoločnosti oznámil žalobkyni, že mu bola doručená ponuka na uplatnenie predkupného práva zo strany spoločníka spoločnosti žalovaného 1) na prevod obchodného podielu za cenu 2342 eur. Listom zo dňa 09.07.2019 si žalobkyňa uplatnila predkupné právo a zároveň požiadala konateľa spoločnosti o súčinnosť, aby jej poskytol číslo účtu spoločníka žalovaného 1) na ktorý má uhradiť sumu 2324 eur ako cenu za prevod obchodného podielu. Zároveň listom zo dňa 11.10.2019 požiadala o súčinnosť a oznámenie čísla účtu spoločníka - žalovaného 1) spoločníčku spoločnosti A. F., žalovaného 1) a konateľa spoločnosti.
Na listy žalobkyňa účelovo nedostala odpovede, nebolo jej oznámené číslo účtu a ani miesto pobytu žalovaného 1), hoci ho niekoľkokrát osobne hľadala v mieste jeho bydliska, kde jej bolo oznámené, že žalovaný 1) sa tam nezdržiava a adresu miesta pobytu jej odmietli oznámiť, a takto bolo žalobkyni znemožnené cenu za prevod obchodného podielu žalovanému 1) zaplatiť.
Dňa 02.10.2019 bola žalobkyni doručená Pozvánka na valné zhromaždenie spoločníkov na deň 14.10.2019, s programom - súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu žalovaného 1) na tretiu osobu, zároveň konateľ spoločnosti informuje o možnosti realizácii predkupného práva na obchodný podiel žalovaného 1) za cenu 15.000 eur. Žalobkyňa nesúhlasila s valným zhromaždením z dôvodu, že si uplatnila predkupné právo za cenu 2324 eur v zmysle ponuky žalovaného 1) a znovu požiadala o súčinnosť s oznámením čísla účtu žalovaného 1), resp. oznámenie kde sa zdržiava, pretože sa s ním nevie skontaktovať.
Dňa 27.01.2020 žalobkyni bolo doručené oznámenie o ponuke na odkúpenie obchodného podielu zo strany konateľa spoločnosti, kde konateľ uvádza, že na základe oznámenia spoločníka, zo dňa 20.01.2020, informuje spoločníkov o tom, že spoločník H. Z. - žalovaný 1) ponúkol svoj obchodný podiel za cenu 15.000 eur. Konateľ spoločnosti si opäť nesplnil svoju povinnosť, keď účelovo zavádza, pretože o ponuke podľa znenia SZ v zmysle článku 16 ods. 2, je povinný písomne informovať do 30 dní ostatných spoločníkov o tom, že ich vzniklo predkupné právo a o kúpnej cene.
Konateľ spoločnosti o zámere predaja obchodného podielu žalovaného 1) vedel už v roku 2018 a o výške odkupnej hodnoty podielu vedel už v septembri 2019, keď o tom informoval v pozvánke na valné zhromaždenie na deň 14.10.2019 a nie ako to uvádza v oznámení zo dňa 22.01.2020, že vtedy mal žalovaný 1) ponúknuť svoj obchodný podiel za cenu 15.000 eur a účelovo zamlčal uplatnenie predkupného práva žalobkyňou na pôvodnú ponuku žalovaného 1) prevod obchodného podielu za cenu 2324 eur.
Tento postup konateľa bol účelový s vedomím žalovaného 1), ako povinného spoločníka viazaného predkupným právom pri prevode obchodného podielu a žalovaného 2) ako tretej osoby pre nadobudnutie obchodného podielu.
Žalovaný 1) i napriek vedomosti o tom, že žalobkyňa si uplatnila v zmysle článku 16 odsek 3 SZ predkupné právo na odkúpenie jeho podielu v spoločnosti za cenu 2324 eur odpredal svoj podiel so súhlasom valného zhromaždenia konaného dňa 03.03.2020 na tretiu osobu žalovaného 2). Žalobkyňa sa o prevode obchodného podielu žalovaného 1) dozvedela z obchodného registra Okresného súdu Košice I..
Je nepochybné to, že žalovaný 1) previedol svoj obchodný podiel po lehote v ktorej si uplatnila predkupné právo žalobkyňa ako oprávnená t.j. spoločník spoločnosti.
Podľa § 39 Obč. zák., právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom je neplatný.
Vyššie uvedené dôvody vedú k tzv. absolútnej neplatnosti daného úkonu. To prakticky znamená, že na takýto úkon musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. na napr. aj bez toho, aby ten, ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe došlo už k zápisu do obchodného registra. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu
neplatnosť úkonu uzná alebo neuzná, resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadať a to aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Prevod obchodného podielu žalovaného 1) ako spoločníka spoločnosti na žalovaného 2) ako tretej osoby na základe vyššie uvedených skutočností sa svojim účelom odporuje zákonu, obchádza ho a najmä sa prieči dobrým mravom. Je nepochybné, že motívom konania konajúcich osôb a miery zavinenia žalovaného 1) 2) bolo obísť predkupné právo spoločníka t.j. žalobkyne, ktoré si zákonnou formou uplatnila. Celý proces a konanie žalovaného 1), konateľa spoločnosti, žalovaného 2), ktorý mal vedomosť o celom procese bol účelový a svojim účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom najmä vo vzťahu k oprávnenej osobe t.j. žalobkyni ako spoločníčky spoločnosti, ktorej patrí predkupné právo. Konanie žalovaného 1), 2) je možné kvalifikovať aj ako rozporné so zásadami poctivého obchodného styku.
Žalobkyňa je toho názoru, že prevod obchodného podielu žalovaného 1) na žalovaného 2) na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu, na ktorú dalo súhlas valné zhromaždenie dňa 03.03.2020 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka.
Na základe tohto absolútne neplatného právneho úkonu došlo v obchodnom registri k zápisu žalovaného 2) ako spoločníka spoločnosti J. L. s.r.o..
Žalobkyňa má preto naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 1) je spoločníkom obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č. XXXXX/ Y., obchodné meno J. L. s.r.o., sídlo B. P. X/XX, R. X. Y., J. XXXXX, IČO XXXXXXXX s výškou vkladu 2324 eur, pretože týmto určením bude eliminovaný stav ohrozenia práva a neistoty v právnom vzťahu žalobkyne ako spoločníčky spoločnosti a vylúčenie zásahu tretích osôb do práv spoločníkov obchodnej spoločnosti. Predmetná určovacia žaloba, účinnejšie ako iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu tak, že jej prostredníctvom sa dosiahne úprava, ktorá odstráni prípadné spory medzi jeho účastníkmi. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem aj z dôvodu zosúladenia údajov zapísaných v obchodnom registri a skutočným právnym stavom.
3. Spolu s podanou žalobou doručila žalobkyňa súdu písomné listiny, na podporu svojich skutkových tvrdení:
§ výpis z obchodného registra spoločnosti, § spoločenská zmluva zo dňa 23.03.2007, § zápisnica z VZ zo dňa 25.01.2018, § nove znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 25.01.2019, § vyhlásenie zo dňa 25.01.2019, § zápisnica z VZ zo dňa 19.06.2019, § prehlásenie o neuplatnení predkupného práva zo dňa 19.06.2019, § súhlas s prevodom obchodného podielu zo dňa 14.06.2019, § pozvánka na VZ zo dňa 21.06.2019, § uplatnenie predkupného práva zo dňa 26.06.2019, § list žalobkyne zo dňa 01.07.2019 a podacie lístky 2ks, § žiadosť o súčinnosť a uplatnenie predkupného práva zo dňa 09.07.2019 a podacie lístky 2 ks, § pozvánka na VZ zo dňa 23.09.2019, § odpoveď na VZ zo dňa 11.10.2019 podacie lístky 3ks, § oznámenie o ponuke na odkúpenie obch. podielu zo dňa 22.01.2020, § odpoveď na odkúpenie obchodného podielu zo dňa 05.02.2020, § pozvánka na VZ zo dňa 22.01.2020, § odpoveď na VZ zo dňa 07.02.2020, § zápisnica z VZ zo dňa 03.03.2020.
4. K podanej žalobe sa v zastúpení právnym zástupcom vyjadrili žalovaný a to podaním zo dňa 12.11.2020, pričom súčasne tiež vzniesli námietku miestnej príslušnosti súdu. Žalovaný v podanom vyjadrení uviedli tieto skutočnosti:
Pre žalobu v znení uvedenom žalobkyňou neexistuje naliehavý právny záujem. Zo žaloby nie je zrejmé, v čom má spočívať existencia naliehavého právneho záujmu. V jednoduchosti možno konštatovať, že
to či je spoločníkom žalovaný v 1/ rade alebo žalovaný v 2/ rade nemá vplyv na postavenie žalobkyne, na jej právach a povinnostiach v spoločnosti.
Naliehavý právny záujem absentuje aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu v Obchodnom zákonníku, konkrétne § 131. Žalobkyňa právo napadnúť uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 03.03.2020, ktorým bol udelený súhlas na prevod obchodného podielu, nevyužila.
K samotnému predkupnému právu. Ak žalobkyňa tvrdí, že si uplatnila predkupné právo listom zo dňa 09.07.2019 a zároveň požiadala konateľa spoločnosti o súčinnosť, aby jej poskytol číslo účtu spoločníka, žalovaného v 1/ rade, tak potom sama priznáva, že realizáciu svojho predkupného práva nerealizovala včas a riadne. Absencia čísla účtu nemôže byť prekážkou zaplatenia sumy 2.342 €.
Keďže máme uplynula lehota na realizáciu predkupného práva, a žalovaný v 1/ rade našiel iného záujemcu na svoj obchodný podiel za cenu výrazne vyššiu ( 15.000 €), začal sa celý proces ponuky a predaja obchodného podielu, opätovne, s tým, že žalobkyňa opäť mala právo reagovať na ponuku. Neurobila tak a nezúčastnila sa ani valného zhromaždenia, ktoré bolo riadne a včas zvolané na deň 03.03.2020.
Žalobkyňa listom zo dňa 07.02.2020 žiadala o preročenie termínu valného zhromaždenia, teda preukázateľne vedela o jeho konaní.
Žalobkyňa bola informovaná o zámere previesť obchodný podiel. O čom svedčí jej list zo dňa 05.02.2020 ,, Odpoveď na odkúpenie obchodného podielu“.
Je teda zrejmé, že žalobkyňa vo svojej žalobe opisuje stav pred riadnym zvolaním VZ na deň 03.03.2020 a stav kedy účinne nerealizovala predkupné právo.
Nemožno od žalovaného v 1/ rade spravodlivo očakávať, aby vyčkával na zaplatenie ceny, keď žalobkyňa síce deklaruje svoj záujem ale nič viac neuskutoční.
Aj z vyššie uvedených krokov vyplýva, že u žalobkyne absentuje naliehavý právny záujem na takto podanej žalobe.
5. Na podporu svojich skutkových tvrdení predložili žalovaný súdu:
§ list zo dňa 05.02.2020- Odpoveď na odkúpenie obchodného podielu § list zo dňa 07.02.2020- Odpoveď na valné zhromaždenie
6. Podaním zo dňa 30.11.2020 sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá k predmetu prejednávaného sporu ako reakciu na vyjadrenie žalovaných uviedla:
Žalovaní uvádzajú v svojom vyjadrení, že zo žaloby nie je zrejmé v čom má spočívať existencia naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodnila v žalobe a nie je preto dôvodná ani táto námietka žalovaných. Žalobkyňa trvá v celom rozsahu na podanej žalobe a jej dôvodoch.
7. K vyjadreniu žalobkyne sa v zastúpení právnym zástupcom vyjadrili žalovaný a to podaním zo dňa 22.12.2020, v ktorom uviedli:
Žalobkyňa sa nemôže domáhať „absolútnej neplatnosti právneho úkonu“, na základe ktorého došlo v obchodnom registri k zápisu žalovaného v 2. rade, okrem iného aj preto, lebo sama nerealizovala svoje predkupné právo, ktoré deklaruje a je viac než zrejmé, že sumu 2 342,- €, na ktorú sa odvoláva titulom ceny obchodného podielu, včas a riadne žalovanému v 1. rade nezaplatila.
8. Dňa 20.01.2021 bola vec postúpená Okresným súdom Rožňava tunajšiemu súdu.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.07.2021, pričom na tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 29Cdo/2811/1999 ako aj na tie skutočnosti,
že prevod obchodného podielu mal byť len fingovaný, nakoľko malo byť podľa právneho zástupcu snahou spoločníka previesť obchodný podiel bez rozhodnutia valného zhromaždenia, keď mal doniesť konateľ spoločnosti pán K. spoločníčke na podpis už vyhotovené zmluvy, rozhodnutia, zápisnicu z valnej hromady a podobne. Podľa právneho zástupcu súčasťou spisu sú všetky listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že valná hromada sa vôbec nekonala. Neboli splnené žiadne zákonné a iné podmienky. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že spoločník spoločnosti, ktorý chcel previesť podiel, urobil cez konateľa ponuku, kde požadoval za prevod obchodného podielu sumu 2.324,- eur. Žalobkyňa túto ponuku akceptovala v lehote v zmysle spoločenskej zmluvy ako aj Obchodného zákonníka a uplatnila svoje predkupné právo, avšak ani konateľ, ani spoločník neposkytol na viaceré urgencie a doporučené listy miesto, kde má plniť odplatu za prevod obchodného podielu.
10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní poukázal na to, že žalobkyňa sa podľa jeho názoru domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Nedomáha sa v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka neplatnosti valného zhromaždenia, resp. uznesenia valného zhromaždenia. Právny zástupca ďalej uviedol, že má za to, že nárok žalobkyne je nedôvodný, nakoľko žalobkyňa v zmysle ustanovení spoločenskej zmluvy čl. 16 zároveň Občianskeho zákonníka upravujúceho predkupné právo a subsidiárne Obchodného zákonníka nesplnila si svoju povinnosť v prípade, že mala záujem uplatniť si svoje predkupné právo, zaplatiť kúpnu cenu tak, ako jej bola prezentovaná v lehote podľa § 605 Občianskeho zákonníka, kedy v lehote 8 dní nezaplatila spoločníkovi - žalovanému v 1. rade, kúpnu cenu za prevádzaný obchodný podiel. Právny zástupca tiež poukázal na to, že žalobkyňa tak pri prvom raze, ako aj pri druhom raze pri prevode obchodného podielu bola v zmysle čl. 16 spoločenskej zmluvy konateľom spoločnosti a v rámci jeho povinností, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, upovedomená o tom, že žalovaný v 1. rade má záujem previesť obchodný podiel a zároveň, v akej lehote má právo si uplatniť svoj nárok na predkupné právo na tento obchodný podiel a preto má za to, že takýmto oznámením v zmysle spoločenskej zmluvy konateľovi skončili všetky oprávnenia a všetky povinnosti vo vzťahu k dojednávaniu sa spoločníkov pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobkyňa nekontaktovala spoločníka pána Z. a zároveň nezaplatila prezentovanú kúpnu cenu, a to tak pri prvom, ako aj pri druhom zámere pána Z. predať obchodný podiel. Právny zástupca poukázal na ust. § 568 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje dlžníkovi alebo zmluvnej strane, ktorá má povinnosť plniť, v prípade, že nemá vedomosť, kde sa veriteľ zdržiava, splniť svoju povinnosť, alebo záväzok do notárskej úschovy. Žalobkyňa nezložila sumu, ktorá sa požadovala za prevod obchodného podielu tak prevodcovi a ani do notárskej úschovy. Tým došlo k zániku jej práva na predkupné právo a prevodca pán Z. bol oprávnený previesť svoj obchodný podiel na akúkoľvek inú osobu, čo aj uskutočnil. K uskutočnenou valných zhromaždení právny zástupca poukázal na to, že sama žalobkyňa k žalobe predložila odpoveď na valné zhromaždenie zo dňa 7. 2. 2020, kedy žiadala o preloženie termínu valného zhromaždenia zvolaného na deň 3. 3. 2020, teda je nesporné, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že valné zhromaždenie sa bude konať, čo bude jeho predmetom a zároveň pozvánka, alebo oznámenie o tomto valnom zhromaždení jej boli zaslané v dostatočnom predstihu, jednak v zmysle spoločenskej zmluvy a jednak v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Na toto valné zhromaždenie sa žalobkyňa nedostavila a zároveň napriek tomu, že jej to Obchodný zákonník umožňuje, nesplnomocnila žiadnu inú osobu, aby sa takéhoto valného zhromaždenia zúčastnila za ňu.
11. Súd na tomto pojednávaní postupom v zmysle ust. § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”) určil, že nespornou skutočnosťou je okolnosť, že žalobkyňa v zmysle výpisu z Obchodného registra je spoločníčkou obchodnej spoločnosti J. L., s. r. o. Zároveň nespornou skutočnosťou je aj že ďalšou spoločníčkou je A. F.. Spornou skutočnosťou v tomto konaní je otázka jednak uplatnenia predkupného práva ešte v roku 2019 a možnosť, či povinnosť uhradiť kúpnu cenu za prevod obchodného podielu 2.324,- eur, resp. spornou okolnosťou je aj tá skutočnosť, či ďalšie valné zhromaždenie, ktoré bolo zvolané na 3. 3. 2020 a právne akty, či úkony smerujúce k opätovnému scudzeniu obchodného podielu mohli byť platné a účinné vzhľadom na to, či úspešné uplatnenie predkupného práva alebo nie v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv, ako sám má a ďalšou spornou skutočnosťou otázkou v tomto konaní je vysporiadanie so spornou otázkou, či je možné domáhať sa určenia vlastníctva obchodného podielu po márnom uplynutí 3-mesačnej lehoty na uplatnenie neplatnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
12. Súd na pojednávaní tiež vypočul žalobkyňu, ktorá v rámci svojej výpovede uviedla:
„Prvá zápisnica z valného zhromaždenia, ktoré sa vôbec ani nekonalo mi bola doručená v januári 2019, konkrétne sa jedná o zhromaždenie, kde bolo vypracované aj nové znenie spoločenskej zmluvy z 29. 1. 2019. Toto som ja nepodpísala. Z listiny bolo zrejmé, že sa malo konať o prevode obchodného podielu bezodplatne. Druhýkrát sa mi pokúsili opätovne doručiť listiny, ako ďalší pokus, jednalo sa o zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 19. 6. 2019, ktorého obsahom mal byť súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu bezodplatne a taktiež mi bol predložený súhlas zo dňa 14. 6. 2019, kde som mala prehlásiť, že si neuplatňujem predkupné právo a súhlasím s prevodom obchodného podielu. Ďalej mi bola predložená listina, kde som mala prehlásiť, že mi bol ponúknutý na prevod obchodný podiel spoločníka. Samozrejme nepodpísala som. Dňa 24. 6. 2019 mi bola doručená pozvánka na valné zhromaždenie na deň 12. 7. 2019, kde predmetom malo byť udelenie súhlasu s prevodom obchodného podielu. Listom z 1. 7. 2019 som oznámila spoločnosti, ako aj pánovi žalovanému v 1. rade, t. j. pánovi Z., že nesúhlasím s konaním valného zhromaždenia určeného na 12. 7. 2019 a s programom uvedeným v pozvánke a namietala som postup zámeru previesť obchodný podiel a zároveň som si v zmysle čl. 16 ods. 3 spoločenskej zmluvy uplatnila predkupné právo. Listom z 26. 6. 2019 mi konateľ oznámil, že mu bola doručená ponuka od žalovaného v 1. rade pána Z., na uplatnenie predkupného práva za cenu 2.324,- eur. Listom zo dňa 9. 7. 2019 som si uplatnila predkupné právo a zároveň som požiadala konateľa spoločnosti o súčinnosť a aby mi oznámil aj číslo účtu žalovaného v 1. rade, pretože som sa nevedela so žalovaným v 1. rade skontaktovať. Hľadali sme ho na G., hľadali sme ho na Š. J., kde nám bolo povedané, že má pracovať v P. O.. Nedostala som žiadnu odpoveď, zo žiadnej strany. Opätovne 11. 10. 2019 som žiadala o súčinnosť konateľa a žiadala som o súčinnosť aj spoločníčku pani A. F., ako aj žiadosť som zasielala žalovanému v 1. rade. Taktiež som nedostala žiadnu odpoveď. Všetky tri osoby, ktorým som doručovala zásielky museli to prevziať, lebo som doručovala zásielky doporučene s doručenkou a keďže sa mi zásielka nevrátila, museli to prevziať. Nedávala som žiadnu reklamáciu, stav zásielky som nezisťovala na poštovom úrade. Dňa 2. 10. 2019 mi bola doručená pozvánka na valné zhromaždenie na deň 14. 10. 2019 s programom - súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu na tretiu osobu a zároveň konateľ spoločnosti informoval o možnosti realizácie predkupného práva na obchodný podiel za cenu 15.000,- eur. S tým som nesúhlasila, pretože som si uplatnila predtým predkupné právo za cenu 2.324,- eur v zmysle prvej ponuky spoločníka. Dňa 27. 1. 2020 mi bolo doručené oznámenie o ponuke odkúpenia obchodného podielu zo strany konateľa, že na základe oznámenia spoločníka žalovaného v 1. rade zo dňa 20. 1. 2020 informuje spoločníkov, že žalovaný v 1. rade ponúkol obchodný podiel za cenu 15.000,- eur. Tu som žiadala o preloženie termínu valného zhromaždenia, aby sa valné zhromaždenie konalo v termíne od 11. 3. 2020 do 6. 4. 2020, nakoľko som nebola v tom čase na SR. Následne sa konalo valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 3. 3. 2020. Odpoveď som nedostalo, valné zhromaždenie sa konalo. Už som sa len o tom dozvedela, keď som sledovala Obchodný register, keďže je verejný a kedy nastane zmena.“
Na otázku súdu, kedy sa dozvedela o prevode obchodného podielu a o zápise zmeny v obchodnom registri, žalobkyňa uviedla:
„Niekedy v marci. Bolo to koncom marca, presný dátum teraz neviem, mám to doma vytlačené.“
Na otázku súdu, akým spôsobom sa domáhala, snažila uhradiť kúpnu cenu po uplatnení predkupného práva na sumu 2.324,- eur, žalobkyňa uviedla:
„Žiadala som konateľa o súčinnosť. Listom zo dňa 11. 10. 2019 som žiadala žalovaného na oznámenie čísla účtu, aby som mohla uhradiť sumu. Od júla 2019 do októbra 2019 som žiadnou písomnou výzvou nežiadala žalovaného v 1. rade o súčinnosť. Hľadala som ho. 9. 7. 2019 som však žiadala konateľa o súčinnosť, ktorý výzvu neprevzal. Uvedenú výzvu z 9. 7. 2019 som adresovala aj konateľovi, aj spoločnosti. Ani jeden z adresátov zásielku neprevzal.“
Na otázku súdu, koľko verejných zhromaždení sa reálne uskutočnilo v súvislosti so súhlasom na prevod obchodného podielu od roku 2018, žalobkyňa uviedla:
„Jedno - 3. 3. 2020. Listiny, ktoré som pripojila k žalobnému návrhu a tieto nie sú podpísané, mi predložil konateľ spoločnosti Mgr. K.. Nedomáhala som sa nahradenia prejavu vôle na súde.“
Na otázke súdu, o možnosti splniť úhradu formou notárskej úschovy žalobkyňa uviedla:
„O možnosti splniť formou notárskej úschovy som nemala vedomosť. Vo vzťahu k možnosti zaslať peňažné prostriedky poštou, o takej možnosti som mala vedomosť. Prostriedky som takto neposlala, nakoľko som predpokladala, že tak isto sa mi vrátia, ako sa mi vrátili listiny.“
Na otázku súdu, z akého dôvodu nezaslala žalobkyňa finančné prostriedky žalovanému v 1. rade za prevod obchodného podielu potom, čo jej výzvu z 11. 10. 2019 žalovaný v 1. rade prevzal, žalobkyňa uviedla:
„Finančné prostriedky som neposlala poštou, pretože som vedela, že zásielku prevzal a čakala som, že sa niekto so mnou skontaktuje. Pôvodnú sumu 2.324,- eur som do dnešného dňa za prevod obchodného podielu neuhradila a neviem, prečo som ju neuhrádzala minimálne do času, kým mi bol ponúknutý podiel za 15.000,- eur. Nemala som peňažné prostriedky kde uhradiť.“
13. K výpovedí žalobkyne sa písomne vyjadrili v zastúpení právnym zástupcom žalovaný a to podaním zo dňa 16.07.2021, v ktorom uviedli, že poukazujú na ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka, podľa ktorého každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so Stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa žalovaných žalobkyňa svoje právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v prekluzívnej lehoty nevyužila. Žalovaní sú preto toho názoru, že toto ustanovenie Obchodného zákonníka nemožno obchádzať tým, že žalobkyňa podá určovaciu žalobu tak, ako to uskutočnila v tomto prípade, keď samotné uznesenie valného zhromaždenia o súhlase s prevodom obchodného podielu žalobkyňa v lehote nenapadla. Žalovaní tiež opakovane poukázali na to, že žalobkyňa nerealizovala v minulosti predkupné právo, a neuskutočnila žiadne relevantné kroky k tomu, aby v minulosti predkupné právo realizovala, a dnešné tvrdenia majú len deklaratómu povahu, ktoré však nemajú žiadnu relevanciu k tomu, aby sme mohli konštatovať, že realizovala predkupné právo platne a účinne.
14. Súd na pojednávaní dňa 13.09.2021 vypočul svedka Mgr. J. K., ktorý v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol:
„Nie som ku nikomu v príbuzenskom vzťahu. Jedine A. F. je mojou švagrinou, ktorá je zároveň spoločníčkou v tejto firme. Viem, čo je predmet tohto konania. Nemám dôvod odoprieť vypovedať. Pred týmito zmenami, ktoré nastali v spoločnosti výmenou pána Z. namiesto H.. V obchodnom registri boli 3 spoločníci A. F., J. B. a H. Z.. Takto to bolo od založenia spoločnosti od roku 2007. H. Z. nechcel z nejakých súkromných dôvodov vo firme fungovať, nechcel byť na výpise z obch. registra. Mal iné aktívne záležitosti iného charakteru. Požiadal spoločníkov, že už nechce byť spoločníkom a chce predať podiel v spoločnosti. Ako konateľ som bol povinný podľa spoločenskej zmluvy ponúknuť tento jeho podiel ostatným 2 spoločníkom, keďže mali predkupné právo. Napísal som im listy, že H. Z. predáva svoj podiel v spoločnosti. Myslím, že to bolo v lete 2019. S pani B. sa dosť ťažko komunikovalo. Nevidel som ju asi 6 rokov. Fungovali sme len na základe písomných listín. V to leto mi odpísala pani B., že sme nedodržali stanovenú lehotu a preto som tento návrh považoval za neplatný. Potom na jeseň nasledovala ešte jedna písomnosť ako od konateľa firmy, že cena za ponúkaný podiel pána Z. bude 15.000 eur. Prejavila záujem skôr, ale na pôvodnú sumu, že ona akceptuje tú prvú sumu, nie žiadnych 15.000 eur. Vraj máme zvolať valné zhromaždenie, ale neprišla, lebo bola niekde v zahraničí. Prebehlo toto odkúpenie pánom H. od pána Z. a prebehol zápis do obch. registra. Takto to bol zákonný postup a to zápis do obchodného registra. Žiadne listiny som nevypracoval, ani som osobne s ňou nebol. Nevidel som ju určite 5 rokov. Raz ročne sme spolu komunikovali emailom. Telefóny nezdvíhala. Žiadne písomnosti som jej do ruky nedával. Neviem o tom, žeby boli nejaké listiny antidátované. Žiadne listiny nemala žalobkyňa doručované. Bol som účastný valného zhromaždenia, kde bol prítomný aj pán Z. a A. F.. Poskytol nám JUDr. Hovan svoju kanceláriu. Nemohol som už zasahovať do vzťahov spoločníkov. Nemohol som ani korigovať ani usmerňovať konanie spoločníkov. Ďalej o tom už nič neviem. Poslala mi žalobkyňa raz email, v ktorom ma žiadala o spolusúčinnosť s fyzickým nájdením H. Z.. On býval na G. a ja som vedel, že je tam. Aj podľa obch. registra má tam uvedený trvalý pobyt. Nekomunikoval som ani s ňou ani s ním potom. Nie je to moja vec, aby som pre ňu niekoho hľadal. To bola ich osobná vec. JUDr. Hovan
zastupuje Z. a cez neho som vedel, že sa ide riešiť zastupovanie. Raz sme mali stretnutie ja, H. a Z.. Dozvedel som sa tam o nejakej pôžičke medzi nimi. Z. dlhoval asi 15.000 eur pánovi H.. V lete 2019 ma kontaktoval Z. písomne a aj cez Ing. H.. Pani B. nedvíha telefóny. Mal tam aj nejaké podmienky. Prvá ponuka išla k ostatným dvom spoločníkom. Nepamätám si nejaké iné podmienky. Išlo o tretinový podiel, všetci mali rovnaký podiel. Všetci mali asi 33,3 %. Následne po tom, čo som oznámil, že sme nesplnili časom stanovenú lehotu tej mojej ponuky, na jeseň sme komunikovali s tým, že sa nepredá podiel za 2.324 eur, ale už sa predá za tých 15.000 eur. Následne som poslal žalobkyni list v zákonom stanovenej lehote a tam už bolo všetko dodržané. Okrem tohto listu som ju nijako už nekontaktoval. Zmluvu medzi H. a Z. som videl, ale neviem kedy to bolo. Neviem, prečo sa dnes nedostavila A. F.. Boli sme naposledy na rodinnej oslave, ale nič mi nespomenula. Žije na adrese V. X. H. XX, R. X. Y.. Na ulici O. M. už nebýva cca 1 rok.“
15. Súd na pojednávaní vypočul tiež svedka C. F., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol nasledujúce skutočnosti:
„So žalobkyňou som druh a družka. Žijeme spolu 20 rokov. Od začiatku som mal plnú moc ku všetkým veciam, ktoré sa tam konajú ohľadne majetku aj pozemku. Najprv to bola plná moc od pána H. a od pána K.. Potom som mal plnú moc od pani B., keď sa stala ona konateľkou spoločnosti. Pána Z. som stretol v čase, keď sa zakladala firma. Ani som ho nepoznal, keď som ho stretol. S pánom H. sme sa stretávali pracovne. Nemám dôvod odoprieť vypovedať. Pani žalobkyňa dostala od pána Z. ponuku, že chce predať svoj podiel. Reagovala na to a pýtala pána K., aby jej dal kontakt alebo číslo účtu, aby sme vedeli uhradiť túto ponuku. Odozva nebola žiadna. Nedali nám číslo telefónu ani číslo účtu. Preto sme sa rozhodli, že ideme za ním na miesto jeho trvalého pobytu. Došli sme na G.. Našli sme tam jeho mamku, kde sme klopali a ona vyšla vonku. Rozprávali sme spolu. Ona nám povedala, že má zákaz dávať kontakt na syna. Poprosil som, aby zavolala synovi, kde sa nachádza, že ho tam navštívime. Mama vošla do domu a keď vyšla vonku povedala nám, aby som jej nezabíjal syna, že ja som mafián a pán H. zakázal dať kontakt na jej syna. Ostali sme obarení, čo to má znamenať. My sme prišli za ním v dobrom. Matka povedala, že pán H. zakázal dávať kontakt na jej syna. V dedine sme sa informovali o ňom. Povedali, že robí kdesi v V. na recepcii. Navštívili sme asi 3 hotely, ale nevedeli, kde by mohol robiť. Volali sme aj pánovi K. a písali aj email. Žiadna odozva neprišla. Dovolal som sa pánovi K. a on povedal, že on nechce mať s tým nič. Vraj to spískal pán H. aj s tým jeho debilným právnikom. Toto mi povedal pán K.. Ešte skôr mi zavolal pán H., že čo si dovoľujem hľadať a oslovovať pána Z.. Volal mi ešte predtým, než som sa spojil s pánom K.. Vraj mamička pána Z. nám povedala, že sa chce syn zbaviť majetku len preto, že má s tým oštaru a tak málo zarába na recepcii, že on s tým nesúhlasí. Preto sa vraj zbavil svojho podielu. Nemám vedomosť o tom, žeby žalobkyňa vypracovala návrh. Pán K. a pán H. boli niekoľkokrát v K., prípadne na pozemku, či v F. a dávali mi do ruky zmluvu o prevode podielu. Možno to bolo 2-krát alebo 5-krát, kedy mi dávali papiere o tom, že sa konalo valné zhromaždenie v F. a prevedie sa podiel na pána H.. Listiny som nečítal a zobral som ich vždy za pánom advokátom H.. Listiny som nechal u pána doktora s tým, že naše stanovisko bolo nesúhlasné, pretože pán doktor ich odporúčal nepodpísať. Listiny boli prázdne, neboli podpísané osobami.“ 16. Na pojednávaní dňa 07.10.2021 súd vypočul svedkyňu Bc. A. F., ktorá v rámci svojej výpovede uviedla nasledujúce skutočnosti:
„Som si vedomá, že asi 3.3. sa konalo valné zhromaždenie, kde sme mali byť všetci traja spoločníci a konateľ spoločnosti. Pani B. tam nebola, bola som tam ja, pán Z. a konateľ spoločnosti. Predmetom tohto valného zhromaždenia bola ponuka zo strany pána Z., ktorý chcel svoj podiel ponúknuť za 15.000 eur. Ja som túto ponuku odmietla. Potom prišla ponuka od pána Z., že tento podiel by mohol byť ponúknutý tretej osobe pánovi H.. Z troch spoločníkov sme boli prítomní dvaja, teda nadpolovičná väčšina. Súhlasila som s týmto prevodom, s ktorým súhlasil aj pán Z.. Niekedy v októbri malo byť zhromaždenie, ale toto sa nekonalo. Bolo až toho 3.3. valné zhromaždenie. Vraj sa nekonalo, lebo má pani B. nejaký dôvod. Bola ponuka asi v januári na odkúpenie tohto podielu, ja som nemala o neho záujem.“
Na otázku právneho zástupcu žalobkyňa uviedla:
„Okrem ponuky na odkúpenie podielu za 15.000 eur som nedostala inú ponuku. Spomínam si, že som dostala ponuku za 2.324 eur na odkúpenie podielu. Bolo to v roku 2019, ale odmietla som ju. Nemám záujem odkúpiť tento podiel ani za sumu 2.324 eur, ani za 15.000 eur. Viem o tom, že v súvislosti s predajom podielu v sume 2.324 eur sa valné zhromaždenie nikdy nekonalo. Bola mi taká možnosť
ponúknutá, ale ja som ju odmietla. Nikdy mi neboli predložené žiadne listiny pred valným zhromaždením na podpis za odpredanie podielu v sume 2.324 eur.“
17. Na pojednávaní dňa 07.10.2021 predložil právny zástupca žalovaných Dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 06.03.2020, ktorú medzi sebou zatvorili žalovaní. Z obsahu predloženej zmluvy súd zistil, že žalovaní sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, pričom na strane žalovaného v 1. rade šlo o pohľadávku vo výške 15.000,- Eur z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti J. L., s.r.o. splatnej dňa 06.03.2020 a na strane žalovaného v 2. rade o pohľadávku vo výške 15.000,- Eur z titulu pôžičky poskytnutej dňa 10.01.2018, splatnej dňa 30.10.2019.
18. Dňa 14.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k predloženej dohode o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, ktorá v zastúpení svojim právnym zástupcom uviedla:
Predložený dôkaz len potvrdzuje skutočnosti uvádzané v žalobe, že právny úkon - prevod obchodného podielu žalovaného 1/ ako spoločníka spoločnosti na žalovaného 2/ ako tretiu osobu svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a najmä sa prieči dobrým mravom. Motívom konania žalovaných bolo obísť predkupné právo spoločníka, t.j. žalobkyne. Predložená Dohoda pre účely dokazovania v prejednávanej veci je zavŕšením konania žalovaných 1/, 2/ v celom procese prevodu obchodného podielu, ktorú považuje žalobkyňa za absolútne neplatný právny úkon.
Podľa ustálenej súdnej praxe, predkupné právo je porušené vždy, keď nie sú splnené všetky podmienky a postupy jeho realizácie, ktoré si účastníci v prípade zmluvného predkupného práva dohodli.
V Spoločenskej zmluve o založení spoločnosti J. L. s.r.o., B. P. X/XX, XXX XX R. X. Y., sú uvedené všetky podmienky, ako aj postupy realizácie prevodu obchodného podielu, a to v Tretej časti- Nakladanie s obchodným podielom, čl.15, čl. 16. V posudzovanom prípade, podľa názoru žalobkyne, došlo s prihliadnutím aj na predložený dôkaz - Dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok uzavretú dňa 06.03.2020, k porušeniu predkupného práva spoločníčky pri postupe jeho realizácie, porušením čl.16 Spoločenskej zmluvy.
19. K vyjadreniu žalobkyne sa v zastúpení právnym zástupcom vyjadrili žalovaný a to podaním zo dňa 29.10.2021, v ktorom uviedli:
Z písomného podania žalobcu vyplýva to, že predložením dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov malo dôjsť k zavŕšeniu konania prevodu obchodného podielu, o ktorom je žalobkyňa presvedčená, že je absolútne neplatným právnym úkonom.
Následne žalobca v krátkosti uvádza, že došlo k porušeniu článku 15 a článku 16 spoločenskej zmluvy.
Sme toho názoru, že ide o nepodložené tvrdenia, pretože predložená Dohoda len preukazuje spôsob splatenia ceny obchodného podielu. Nič viac a nič menej, a tento úkon nemá vplyv na postup, ktorý predchádzal uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu. Dohodnutým spôsobom splatenia ceny obchodného podielu nedošlo v žiadnom prípade k porušeniu spoločenskej zmluvy. Táto v skutočnosti žiadnym spôsobom nerieši spôsob platenia kúpnej ceny obchodného podielu.
20. Vzhľadom na návrh žalobkyne súd na pojednávaní dňa 15.11.2021 vypočul žalovaného v 1. rade, t.j. H. Z., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol tieto skutočnosti:
„Ako došlo k celému nápadu, že dôjde k prepisu spoločníka chcem k tomu uviesť, že ja som dlhé roky žil v zahraničí. Pred 4 rokmi som sa vrátil. Chcel som si kúpiť byt ako investíciu. Potreboval som preto peniaze a preto som sa obrátil na môjho uja žalovaného v II. rade, ktorý mi požičal 15.000 eur. Došlo k tomu, že som sa rozhodol, že so spoločnosťou, kde sa nič nedeje, chcel som, aby došlo k prepisu alebo k odovzdaniu môjho podielu na iného člena. Preto som kontaktoval pána K., aby došlo k valnému zhromaždeniu. Rozoslal listy pre členov spoločnosti a to pani B. a pani F., či nechce niekto z nich odkúpiť môj podiel. Na to ma kontaktoval pán K., že neboli tam splnené nejaké podmienky, že musíme to začať odznova. Urobil som to. Neboli však na predaj žiadne reakcie. Konalo sa valné zhromaždenie 20.3.2020, kde som bol ja, K. a F.. Bolo to v kancelárii JUDr. Hovana. Žalobkyňa sa tohto nezúčastnila. Tak prešlo to k posunutiu na pána H.. To je asi to najdôležitejšie. Prvý pokus na predaj za sumu 2.224 eur
nebol úspešný. Druhá ponuka bola na sumu 15.000 eur. Týmito peniazmi som chcel splatiť dlh môjmu ujovi, ktorý mi požičal peniaze na rekonštrukciu bytu. Medzi prvou a druhou sumou bol asi 2 týždňový odstup. Tretia ponuka medzi druhou a treťou bolo asi pol roka cca. Informáciu mi podal pán K., ktorý bol konateľom spoločnosti. Tiež mi povedal, že ak nemajú záujem o kúpu, že mám to ponúknuť niekomu inému. Dostupný som bol aj na G. aj v V.. Nemám sa prečo skrývať. Mňa kontaktovala iba pani F., pani B. nie. Ja som osobne neponúkal žalobkyni predaj obchodného podielu, ani som jej nepredložil žiadnu zmluvu k podpisu. Rozhodol som sa, že zabijem dve muchy jednou ranou, keďže som mal dlh voči môjmu ujovi, teda žalovanému v II. rade. Peniaze som vybral a dal som mu ich do ruky. Išlo o peniaze, ktoré som mal k dispozícii. Obchodný podiel bol predaný za 15.000 eur. Preto som peniaze 15.000 eur za predaj obchodného podielu vrátil ujovi ako dlh vo výške 15.000 eur. Fyzicky som peniaze odovzdal a tak som vrátil svoj dlh ujovi z peňazí za odpredaný obchodný podiel. Neviem o tom, žeby sa žalobkyňa vyjadrila, že tento podiel odkupuje. Mne takýto jej prejav nebol doručený. Neviem sa vyjadriť k imaniu spoločnosti, ktorej podiel som prevádzal.“
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne žalovaný v 1. rade uviedol:
„Urobili sme zápis, kde bol aj dátum. Išlo o riadnu zmluvu. Peniaze som dal ujovi z ruky do ruky. Aj on mne dal peniaze z ruky do ruky. Dňa 20.3. bolo valné zhromaždenie. Ja si myslím, že vtedy, keď bol daný súhlas. Neviem o legislatíve, ale asi vtedy, neviem to povedať teraz s istotou. Určite to bolo po valnom zhromaždení. Určite existuje nejaká listina, že došlo k zániku povinnosti voči mne za tú čiastku 15.000 eur a zmazanie mojej podlžnosti.“
Na otázku právneho zástupcu žalovaných žalovaný v 1. rade uviedol:
„Nikto ma nekontaktoval ani osobne, ani telefonicky. Žalobkyňou mi nebola vyplatená žiadna finančná čiastka, ani spoločníčkou.“
21. Súd vzhľadom na návrh žalobkyne vypočul na pojednávaní tiež žalovaného v 2. rade, t.j. Ing. H. H., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol tieto skutočnosti:
„Pán Z. ponúkal svoj obchodný podiel. Bolo vyhlásené valné zhromaždenie. Po valnom zhromaždení som ho od neho kúpil. Vzájomne sme si to poriešili, on mi bol dlžný peniaze a tieto peniaze sme si vyrovnali kúpou za tento obchodný podiel. Vedel som o tom, veď sme blízka rodina, že predáva svoj obchodný podiel. Nikto sa mu neprihlásil a preto sa rozhodol, keďže peniaze minul a má dlh, že podiel predá a môže takto svoj dlh vyrovnať voči mne. Vedel som, v akej hodnote bol obchodný podiel ponúkaný vo výške cca 2.400 eur. Ja som ho odkúpil za 15.000 eur. Potvrdzujem, že takto došlo k predaju obchodného podielu a takto k vyrovnaniu dlhu voči mne z jeho strany. On mal záujem kúpiť byt v A.. Nevedelo sa, kedy toto bude k predaju. Bolo povedané, že dovtedy alebo dovtedy by bolo dobre vrátiť tieto peniaze. Striktný dátum nebol daný. Pôžička bola poskytnutá bezodplatne. Preto som akceptoval túto sumu 15.000 eur, lebo túto sumu mi bol aj on dlžný. Ak by niekto kúpil tento podiel za 15.000 eur, tak by mal peniaze a tieto by mi vrátil a ja by som to odpísal. Taká bola dohoda medzi nami. Po tom, čo sa spoločníci zišli a odsúhlasili predaj podielu cca po 2-3 dňoch došlo k uzavretiu dohody o započítaní. Nebol som prítomný na tomto valnom zhromaždení. O výsledku ma informoval synovec pán Z.. Nemal som vedomosť o požiadavke žalobkyne na odkúpenie podielu. Nedostal som žiadnu výhradu, žiadny list, že nie sú splnené nejaké podmienky. Oslovil ma synovec, či odkúpim jeho obchodný podiel. Neprišiel som do kontaktu s pánom K. pri odkupovaní podielu.“
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne žalovaný v 2. rade uviedol:
„Som sa ho pýtal po valnom zhromaždení ako to prebehlo. Povedal, že odsúhlasili. Tak som sa to dozvedel. Svoj záujem som prejavil až po valnom zhromaždení.“
22. Dňa 23.11.2020 predložil právny zástupca žalovaných na základe výzvy súdu Zápisnicu z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti J. L. s.r.o. konaného dňa 03.03.2020 o 13:00 hod. v sídle Advokátskej kancelárie Hovan a Hospůdka, s. r. o..
23. Dňa 23.11.2020 predložil právny zástupca žalovaných na základe výzvy súdu originál Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03.03.2020.
24. Na pojednávaní dňa 3.2.2022 právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať znalecké dokazovanie a to za účelom zistenia pravosti podpisov žalovaných v I. a II. rade na dohode o započítaní pohľadávok z 6.3.2020 a na zápisnici z valného zhromaždenia. Súd tento návrh uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol ako nedôvodný.
25. V rámci záverečného prednesu právny zástupca žalobkyne uviedol:
„Všetky skutočnosti uvedené žalobkyňou v žalobe žalobkyňa aj preukázala jednak listinnými dôkazmi, ktoré pripojila k žalobe a následne výsledkami dokazovania na pojednávaní. Chcem poukázať na to, že listiny predložené na dnešnom pojednávaní boli predložené za účelom toho, že žalovaný v I. rade a hlavne žalovaný v II. rade vo svojich výpovediach nehovorili pravdu. Pokiaľ tvrdí PZ žalovaných, že nemajú tieto listiny súvis s touto vecou uvádzam, že tieto listiny potvrdzujú nepravdivé tvrdenia žalovaného v II. rade, keď uvádza, že on bol v K. za pani žalobkyňou len v jednom prípade, aj to ho žalobkyňa nevypočula a poslala ich preč. Chcem poukázať na to, čo je motív hlavný tejto žaloby, že spoločnosť fungovala takým spôsobom, že valné porady sa neuskutočňovali, zápisnice a podpisy boli vyhotovené dodatočne. Hlavne obdobie, keď boli tieto zápisnice vyhotovené účelovo, aby podiel pána Z. nadobudol pán H.. I keď konateľ i žalovaní tieto veci popreli, že tieto veci vyhotovovali oni, chcem poukázať na to, že je nepochybné, že tieto listiny boli a boli doručené žalobkyni, aby došlo k prevodu obchodného podielu na pána H.. Ak by bola pravda to, že pán H. nemá záujem, z akého dôvodu všetky listiny hovoria o tom, že aj vyhotovená spoločenská zmluva aj pri zmene je taká, že ten podiel pána Z. nadobúda pán H.. Čo mala podpísať aj žalobkyňa, ktorá to odmietla. Nemá význam tvrdenie, že tieto listiny si vyhotovila sama, keď pán H. uvádzal, že on mal záujem až po valnej porade po 20.3.2020 o tento obchodný podiel. Neviem, z akého dôvodu by tieto listiny vyhotovovala pani žalobkyňa, keď tento podiel chcela nadobudnúť práve ona. Celý proces prevodu obchodného podielu bol vo forme obchádzania zákona, keď neboli dodržané základné predpoklady preto, aby bol zákonnou formou prevedený obchodný podiel pána Z. na pána H.. Po tom, čo si žalobkyňa uplatnila predkupné právo jej bolo znemožnené to, aby v zmysle spoločenskej zmluvy uhradila poplatok, resp. odplatu za obchodný podiel pre pána Z. aj napriek tomu, že to dodala do spisu. Žiadala o poskytnutie informácií o pobyte pána Z., resp. aj číslo účtu, na ktorý chcela zaplatiť odplatu za prevedený obchodný podiel. Pán Z. zvýšil sumu z 2.340 eur na sumu 15.000 eur a takto došlo podľa názoru žalobkyne k dodatočnej konvalidácii, resp. prevodu obchodného podielu nie v súlade so zákonom ani spoločenskou zmluvou. Chcem poukázať na to, že náhla zvýšená cena obchodného podielu je v rozpore aj so skutočnosťou, že vo všetkých listinách, ktoré boli súdu predložené bola cena obchodného podielu 2.340 eur a túto cenu pán H. akceptoval. Preto, aby nedošlo k naplneniu záujmu žalobkyne nadobudnúť obchodný podiel bola účelovo zvýšená cena za prevod obchodného podielu na 15.000 eur, ktorá podľa žalobkyne uhradená nebola, ale bola uhradená formou vzájomného zápočtu. Pritom žalobkyňa tvrdí, že podpis na tejto dohode nie je podpisom žalovaného v I. rade. Zápisnica z valnej porady z 3.3. je podpísaná niekým iným a nie pánom Z., ktorý nebol na nej prítomný. Sám uviedol, že valná porada sa konala 20.3. Nie je možné sa cez to preniesť tou formou, že sa pomýlil alebo podobne. Ak by si nepamätal tento dátum, tak by to netvrdil na pojednávaní, že to bolo 20.3. a nie 3.3., ako je to uvedené v zápisnici. Pán H. sám tvrdil, že to bolo 20.3. Listiny sú vyhotovené v iné dátumy, valná porada 20.3.. Tvrdenie žalovaného v I. rade uviedol, že nešlo o žiadny zápočet, ale on vybral peniaze, ktoré mal k dispozícii v sume 15.000 eur a dal ich do ruky žalovanému v II. rade pánovi H. a nie tak ako je to uvedené v listine o vzájomnom započítaní. To sú tvrdenia priamo žalovaných a tieto nepochybne vzbudzujú to, že celý prevod obchodného podielu je bezplatným prevodom podielu na pána H. a zakryté listinami, ktoré pán Z. nepodpisoval. Je na škodu veci, že súd nevyhovel návrhu na preukázanie tvrdení žalobkyne a takto odňal možnosť konať žalobkyni pri preukazovaní konania žalovaných, ktoré sú proti poctivému obchodnému styku a v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o predbežný právny názor súdu, ktorý pán sudca predniesol na prvom pojednávaní, kde uviedol, že spornou skutočnosťou je to, či je možné žalovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keď nebolo napadnuté uznesenie valnej porady. Poukazujem na množstvo rozhodnutí SR a ČR, ktoré takúto žalobu pripúšťajú, dokonca ju prejednávajú. Teda táto otázka je vyriešená. Právny názor PZ žalovaných, že nejde o naliehavý právny záujem, s tým sa nestotožňujem. Naliehavý právny záujem je tým, že do spoločnosti vstúpila tretia osoba, v spoločnosti, kde figuruje určitý okruh spoločníkov a tretia osoba nadobudla obchodný podiel. Žalobkyňa využila predkupné právo, ktoré jej bolo odňaté spoločníkmi. Tieto skutočnosti sú dostatočné na to, aby naliehavý právny záujem tam bol, a aby spoločníkom bol ten, kto bol spoločníkom od začiatku. Mení sa to, že spoločníkom bude ten,
kto bol spoločníkom. Navrhujeme, aby žalobe bolo vyhovené a priznané právo na náhradu trov konania žalobkyni v plnom rozsahu.“
26. V rámci záverečného prednesu právny zástupca žalovaných uviedol:
„My navrhujeme žalobu zamietnuť a v prípade úspechu žiadame, aby súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Trváme na našich doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach. Opätovne poukazujeme na to, že podľa nášho názoru táto žaloba je takou žalobou, kde absentuje naliehavý právny záujem, pretože postavenie žalobkyne sa či už v prípade úspechu alebo neúspechu, v žiadnom prípade nemení. V nadväznosti na to, čo bolo dnes odprezentované PZ žalobkyne a predložených listín na dnešnom pojednávaní, mám tento názor ešte viac. Listinami, ktoré boli predkladané chcel žalobca povedať, že pán H. vystupoval za pána Z. už v minulosti. Potom, prečo taká obrana. Vzhľadom na argumentáciu PZ žalobcu. Uvádzame, že valné zhromaždenie sa konalo riadne, nie fiktívne, malo svoj čas, termín a riadny program. Je zaujímavé, že žalobkyňa napadá toto valné zhromaždenie niekoľko mesiacov po ňom. Celý proces nenapadala, len sa ospravedlnila a žiadala presunúť tento termín. Vieme, že žiadosť je jedna vec a povinnosti sú vec druhá. Z vlastnej vôle sa tohto zhromaždenia nezúčastnila. Do momentu zvolania nemala pochybnosti o tom, že sa toto konanie bude konať. Nespochybňovala ho, len žiadala o nový termín. Čo sa týka znemožnenia odplaty ako to uvádza žalobca. Právnym problémom je tá skutočnosť, či nejaké uplatnenie predkupného práva platí donekonečna. Nie je tomu tak. Žalobkyňa mala viacero možnosti ako toto predkupné právo realizovať. Vraj jej bola znemožnená odplata. Veď existuje aj notárska úschova, čo však žalobkyňa nevyužila. Následne žalovaní zdôvodnili spôsob, akým došlo k uhradeniu ceny obchodného podielu. Pán Z. si našiel spôsob ako takým spôsobom uhradiť svoj záväzok voči svojmu strýkovi a takýmto spôsobom ľudovo povedané „zabil dve muchy jednou ranou“. Zbavil sa obchodného podielu, ktorý neprináša prosperitu tejto spoločnosti. Z. si uhradil svoj záväzok voči H.. Ak vnímame situáciu v reálnom čase správanie žalovaných bolo logické. Žalobkyňa vedela o tomto valnom zhromaždení. Žaloba nie je dôvodná a preto navrhujeme, aby súd žalobu zamietol.“
27. Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
28. Podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže spoločník previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ručí však za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
29. Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a nadobúdateľ v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám. Podpisy musia byť úradne overené.
30. Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode.
31. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
32. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
33. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
34. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
35. Podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka, také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.
36. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
37. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
38. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
39. Podľa § 604 Občianskeho zákonníka, predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu.
40. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
41. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
42. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
43. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
44. Podľa § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
45. Podľa § 43a ods. 4 Občianskeho zákonníka, návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
46. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
47. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
48. Podľa § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
49. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
50. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle (§ 49a).
51. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
52. Pokiaľ ide o úpravu predkupného práva Obchodný zákonník síce používa pojem „prednostné prá- vo“, ale priamo inak predkupné právo neupravuje. Prevody obchodného podielu reguluje ust. § 115 Obchodného zákonníka a hoci možnosť dojednania predkupného práva zákon explicitne neupravuje, toto právo obdobné predkupnému právu nepriamo vyplýva zo záverečnej vety ods. 2 citovaného usta- novenia. U prevodov obchodného podielu na tretie osoby môže spoločenská zmluva, ak tieto prevody pripúšťa, ustanoviť ich ďalšie podmienky, do ktorých môžeme zahrnúť i predkupné právo. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že predkupné právo spoločníkov je osobitne dohodnuté v Článku 16 Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti J. L. s.r.o..
53. S ohľadom na úpravu predkupného práva v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka ako aj predloženej spoločenskej zmluvy poukazuje súd na tú skutočnosť, že predkupné právo je porušené vždy, keď nie sú splnené všetky podmienky a postupy jeho realizácie, ktoré si účastníci v prípade zmluvného predkupného práva dohodli a preto sa súd zameral na preskúmanie toho, či došlo k splneniu všetkých podmienok pri uplatnení si predkupného práva zo strany žalobkyne.
54. Spoločník viazaný predkupným právom v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktorý chce previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, musí ostatným spoločníkom uskutočniť tzv. ponuku k odpredaju svojho podielu. Ponuka je jednostranný právny úkon, ktorý okrem požiadaviek kladených všeobecne na právne úkony (§ 37 a nasl. OZ) a náležitostí návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a a nasl. OZ) musí obsahovať všetky podstatné podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu (t.j. najmä predmet kúpy a kúpna cena), ktorých splnením môže oprávnený svoje predkupné právo vykonať. V tejto súvislosti sa súd zaoberal najmä formou ponuky a spôsobom prijatia ponuky.
55. Pokiaľ ide o samotnú formu ponuky, pre túto zákon žiadnu formu neustanovuje, z predložených listín má súd za preukázané, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k ponuke prevodu jeho obchodného podielu, pričom žalobkyňa mala o tomto jeho zámere preukázateľne vedomosť, nakoľko na tento zámer reagovala.
56. Súd sa teda ďalej zaoberal nielen spôsobom prijatia ponuky zo strany žalobkyne, ale aj otázkami účinného uplatnenia ponúknutej možnosti uplatnenia predkupného práva k obchodnému podielu, pričom súd poukazuje na to, že je potrebné dôsledne odlíšiť okamih vyhlásenia o prijatí ponuky aj bez vyplatenia ceny podielu v zákonom stanovenej lehote od momentu, kedy dochádza k skutočnému zavŕšeniu procesu nadobudnutia obchodného podielu spoločníkom spoločnosti, ako aj vyplateniu podielu oprávnenou osobou so záverom, že až zaplatením ceny podielu oprávnenou osobou a uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu dochádza k účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie obchodného podielu. Skutočnosť, že by zo strany žalobkyne došlo k skutočnému vyplateniu podielu súd v tomto konaní osvedčenú nemal, naopak jednoznačne bolo preukázané aj výpoveďou samotnej žalobkyne, že teda cenu za odpredávaný obchodný podiel ustupujúcemu spoločníkovi neuhradila. Súd pritom v tejto súvislosti nepovažoval za právne významné a spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu tvrdenie žalobkyne, ktorého pravdivosť aj v konaní žalobkyňa preukazovala výsluchom svedka C. F., že táto sa pokúšala nájsť žalovaného v I. rade za účelom zistenia potrebných údajov pre realizáciu platby. Pre úplnosť súd dodáva, že podľa právneho názoru súdu, ak by žalobkyňa po obdržaní oznámenia o ponuke nadobudnutia prevádzaného podielu na túto reflektovala zákonom predpísaným spôsobom, t.j. žeby žalovanému v I. rade doručila riadny návrh na uzavretie zmluvy, resp. by sa tento návrh dostal do dispozičnej sféry moci žalovanému v I. rade, napr. na adresu evidovaného trvalého bydliska a bez súčinnosti žalovaného v I. rade až následne by mala možnosť pristupovať k následnému úkonu, t.j. úhrade ceny za odpredaj obchodného podielu, ktorý rad postupných úkonov žalobkyňa nerealizovala.
57. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä predložené písomné listiny, výpovede strán sporu ako aj predvolaných svedkov dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne tak, ako bola podaná pôvodne na Okresnom súde Rožňava je žalobou nedôvodnou a preto ju súd výrokom I tohto rozsudku zamietol.
58. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy tie skutočnosti, že žalovaná je spoločníčkou obchodnej spoločnosti J. L. s.r.o. a ako spoločníčke jej bola ponúknutá možnosť odkúpiť obchodný podiel v tom čase patriaci žalovanému v 1. rade. Súd sa preto pri svojom rozhodovaní zameral na to, či v zmysle platnej právnej úpravy mohlo dôjsť k prevodu obchodného podielu žalovaného v 1. rade na osobu žalobkyne, teda súd skúmal, či boli splnené všetky zákonné predpoklady takéhoto prevodu. Súd sa preto nezaoberal ďalšími skutočnosťami, ktoré žalobkyňa, resp. jej právny zástupca v konaní prezentovali, t.j. najmä okolnosti nariadenia znaleckého dokazovania za účelom skúmania pravosti podpisu žalovaného v I. rade na zápisnici z valného zhromaždenia s argumentáciou, že na tomto nemal byť osobne prítomný žalovaný, pričom však súd v rámci vykonaného dokazovania aj napriek právnemu názoru súdu vyslovenému hneď v úvode prvého pojednávania v súlade s postupom podľa § 181 ods. Civilného sporového poriadku, súd vykonal aj ďalšie dokazovanie za účelom skúmania prípadnej absolútnej neplatnosti právnych úkonov so záverom, že súd nezistil okolnosti svedčiacich o neplatnosti, na ktorú by mal súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Navrhované ďalšie dokazovanie, ktoré súd zamietol by jednak znamenalo potrebu ďalšieho odročenia pojednávania, ustanovenia znalca, vykonanie ďalších procesných úkonov, s čím by bolo spojené nielen časové predĺženie sporu, ale aj výdavky, čo by taktiež nebolo v záujme strán sporu, ako aj v súlade so zásadou, aby sa súd pokúšal konať bez zbytočných prieťahov, ako aj v kontexte obsahu výpovede žalovaného v I. rade, ktorý súc si vedomý obsahu zákonného poučenia uvedeného v § 150 Civilného sporového poriadku o tom, že má vypovedať pravdivo a úplne, vypovedal, že sa valného zhromaždenia zúčastnil, ako aj podpis na zápisnici osvedčil, že je jeho vlastným. Aj s prihliadnutím na uvedené preto súd nepovažoval ďalej za podstatné zaoberať sa otázkou prevodu obchodného podielu medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, nakoľko k tomuto prevodu došlo na základe inej ponuky, akceptácie inej odplaty, za reálneho uskutočnenia valného zhromaždenia a podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu, čo potvrdzujú nie len predložené písomné listiny, ale aj samotní žalovaní a vypočutí svedkovia, potom podľa názoru súdu žalobkyňa neúčinne uplatnila svoje predkupné právo a teda žalovaný v I. a II. rade nič nebránilo k následným úkonom pristúpiť, tieto zrealizovať a účinne a platne podiel spoločnosti previesť, keďže aj z výpovede samotnej žalobkyni bolo osvedčené, že o ponúkaný podiel v rámci prevodu medzi žalovaným v I. a II. rade už záujem nemala. Uvedenú platnosť prevodu tiež potvrdzuje zápis do Obchodného registra Slovenskej republiky, ktorý vykonal Okresný súd Košice I. Podľa názoru súdu tak prevodu obchodného podielu medzi žalovanými nebránila žiadna prekážka, nakoľko k prevodu medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou nemohlo platne dôjsť.
59. Súd teda pri svojom postupe skúmal, či žalobkyňa využila platne svoje predkupné právo, a či došlo k zavŕšeniu kontraktačného mechanizmu v súlade s predpísanými podmienkami na prejav vôle uvedenými v Občianskom zákonníku, pričom súd dospel k záveru, že v tomto smere nie je správne právne posúdenie žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu o tom, že účinne uplatnila svoje predkupné právo, nakoľko zo strany žalobkyne po tom čo bola vyrozumená o úmysle žalovaného v 1. rade previesť svoj obchodný podiel nedošlo z jej strany k takým úkonom, ktoré by bez akejkoľvek možnosti spochybnenia viedli k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa chce tento obchodný podiel skutočne za daných podmienok nadobudnúť. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ust. § 45 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí aj voči neprítomnej osobe, ale až od okamihu, keď jej dôjde, ako aj na znenie § 44 v spojení s § 46 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú okamih uzavretia zmluvy, ako aj zachovanie písomnej formy.
60. Súd preto poukazuje na to, že žalobkyňa nepostupovala pri uplatnení svojho predkupného práva správne, keďže žalovanému v 1. rade nezaslala návrh zmluvy o prevode obchodného podielu, dokonca ani reálne nepreukázala svoju snahu uhradiť mu cenu za tento podiel. Súd preto ďalej poukazuje na to, že pokiaľ by žalobkyňa sa pokúsila dospieť k reálnemu uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu, nebolo by možné jej návrhu nevyhovieť, avšak žalobkyňa nepreukázala, že by odplatu za prevod obchodného podielu zložila do notárskej úschovy, resp. že by sa domáhala na súde nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade, ktorý sa mal po akceptácii z jej strany údajne skrývať a mariť tak výkon jej predkupného práva.
61. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nedošlo k platnému prevodu obchodného podielu, nemá žalobkyňa možnosť odvodzovať svoje práva z tohto podielu proti žalovanému v 2. rade a teda akékoľvek jej tvrdenia o fingovanom prevode, navyšovaní jeho hodnoty, či dokonca neplatnosti valného zhromaždenia či falšovania podpisov sú v tomto konaní tvrdeniami nepodstatnými, bez akejkoľvek váhy
a možnosti ovplyvniť ustálený skutkový stav veci. Z uvedeného dôvodu preto aj súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý navrhol právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 3.2.2022.
62. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by sa osvedčilo, že žalobkyňa uplatnila svoje predkupné právo na obchodný podiel platne, bol by povinný vykonať uvedené dokazovanie a to aj s ohľadom na zákonnú povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t.j. prevodu obchodného podielu medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade, avšak súd s prihliadnutím na skutočnosť, že nebola podaná žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ale bola podaná fakticky žaloba o neplatnosť prevodu obchodného podielu cez určenie kto je spoločníkom obchodnej spoločnosti, súd teda dospel k záveru, že nebolo potrebné ďalej vykonávať dokazovania, a to najmä za účelom dokazovania neplatnosti ďalších úkonov.
63. Na záver súd na podporu správnosti svojej právnej argumentácie poukazuje aj na tú skutočnosť, že v čase, keď žalobkyňa obdržala písomné oznámenie konateľa spoločnosti o tom, že žalovaný v 1. rade ako spoločník spoločnosti hodlá previesť svoj obchodný podiel na spoločnosti boli v rozhodnom čase v spoločnosti traja spoločníci, t.j. okrem žalovaného v 1. rade a žalobkyni ešte Bc. Ingrid Kratochvílová, pričom žalobkyňa v čase obdržania oznámenia, resp. výzvy, či upovedomenia o možnosti realizovať predkupné právo nemala možnosť mať vedomosť, či aj táto osoba nebude hodlať taktiež využiť svoje právo a v takom prípade by boli oprávnené vykúpiť podiel podľa rozsahu veľkosti svojich podielov.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovaným právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože bola žalobkyňa v tomto konaní neúspešná, nakoľko súd zamietol jej žalobu v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.