Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 482/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1/ , , a 2/ , , , zastúpených Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s. r. o., Hlavná 6, Šaľa, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. z 29. apríla 2022 takto

rozhodol:

1. Konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa 1 z a s t a v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky 2 o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júla 2022 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) uznesením všeobecného súdu v civilnom spore, ktoré žiadajú zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

2. Sťažovateľ 1 s ďalšími 1 171 žalobcami sa žalobou zo 14. júla 2021 na okresnom súde domáhal určenia v reštrukturalizačnom konaní popretej pohľadávky. Okresný súd vylúčil konanie o jeho žalobe na samostatné konanie a uznesením z 8. decembra 2021 konanie o nej vzhľadom na jeho smrť 6. januára 2021 podľa v spojení s zastavil. Sťažovateľom 1 splnomocnený advokát proti tomu podal odvolanie, čo odôvodnil tým, že podľa bol povinný urobiť po smrti sťažovateľa 1 všetko, čo neznieslo odklad, tak aby dedičia sťažovateľa 1 neutrpeli ujmu.

3. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou, keďže plnomocenstvo sťažovateľa 1 advokátovi zaniklo jeho smrťou. Stotožnil sa s okresným súdom, že smrťou sťažovateľa 1 zanikla jeho procesná subjektivita, a preto

okresný súd správne konanie zastavil, keď nebola daná procesná subjektivita sťažovateľa 1 pri podaní žaloby. K povinnosti vykonať neodkladné úkony po zániku plnomocenstva uviedol, že podanie žaloby šesť mesiacov po smrti splnomocniteľa nie je neodkladný úkon.

III.

4. Sťažovateľka 2, ktorá je dedičkou sťažovateľa 1, tvrdí, že nevedela o pohľadávke sťažovateľa 1, keďže nebola zahrnutá do súpisu majetku v dedičskom konaní. Podanie ústavnej sťažnosti odôvodňuje nesprávnym postupom súdov, ktoré viedlo k odopretiu práva na súdnu ochranu. Podľa sťažovateľky 2 bude potrebné, aby bolo o prihlásenej pohľadávke rozhodnuté v dodatočnom dedičskom konaní. Podanie žaloby advokátom sťažovateľa 1 po jeho smrti s ohľadom na považuje za neodkladný úkon, a preto malo byť rozhodnuté tak, že v konaní bude pokračovať s ňou ako s dedičkou sťažovateľa 1.

IV.

5. Sťažovateľ zomrel 6. januára 2021 a jeho ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu všeobecného súdu z 29. apríla 2022 bola podaná 29. júla 2022. Sťažovateľ stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred ústavným súdom pred podaním ústavnej sťažnosti. Preto vo vzťahu k sťažovateľovi 1 bolo konanie podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s zastavené, keďže k porušeniu jeho základných práv nemohlo dôjsť uznesením všeobecného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktoré bolo vydané na základe jeho žaloby podanej po jeho smrti.

6. To však nevylučuje záver o tom, že mohlo dôjsť k porušeniu základných práv jeho dedičov, teda aj sťažovateľky, ktorá sa však domáha vyslovenia porušenia len svojho základného práva na súdnu ochranu. Základné právo na súdnu ochranu zaručuje ochranu prostredníctvom orgánu súdnej moci vo všetkých fázach súdneho konania. K porušeniu tohto základného práva by došlo vtedy, ak by sťažovateľke 2 bola odmietnutá možnosť domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde, teda ak všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o jej návrhu alebo o jej opravných prostriedkoch bez toho, aby vec preskúmal a rozhodol o nej (, ).

7. Sťažovateľka nebola a ani sa nedomáhala toho, aby bola stranou v konaní o žalobe podanej v mene, v tom čase už mŕtveho sťažovateľa 1. Nedožadovala sa ochrany svojich subjektívnych dedičských práv v namietanom konaní na všeobecných súdoch. Ako sama tvrdí, svoje právo na súdnu ochranu si uplatnila priamo na ústavnom súde. Ústavný súd však nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, ale preskúmava, či bola táto ochrana všeobecnými súdmi poskytnutá ústavne konformným spôsobom. V okolnostiach veci sťažovateľky namietané uznesenie krajského súdu nemohlo zasiahnuť a porušiť jej ústavné právo na súdnu ochranu, keďže v tomto konaní sa žiadnej súdnej ochrany či už žalobou alebo návrhom na vstup do tohto konania nedomáhala. Jej tvrdenie, že pohľadávka sťažovateľa 1 nebola predmetom dedičského konania a bude potrebné, aby bolo o nej rozhodnuté v dodatočnom dedičskom konaní, je vo vzťahu k ňou tvrdenému porušeniu základného práva podľa namietaným rozhodnutím krajského súdu nedôvodná. Z tohto argumentu nevyplýva, že by sťažovateľke bolo znemožnené domáhať sa určenia zdedenej pohľadávky nesprávnosťou namietaného rozhodnutia krajského súdu. Preto v rozsahu ústavnej

sťažnosti sťažovateľky 2 je ústavná sťažnosť podľa zjavne neopodstatnená a ako taká bola odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2022

Peter Straka

predseda senátu