Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-40-2021.pdf
PDF · 107.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9P/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., H.. XX.X.XXXX, toho času bytom O., Z. H. XXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: R. A., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. O. B. Q. A., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, o návrhu starých rodičov: P. D., H.. XX.X.XXXX B. S. D., H.. X.X.XXXX, obaja trvale bytom O., Z. H. XXX/XX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. A., H.. XX.X.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom P. D., H.. XX.X.XXXX a S. D., H.. X.X.XXXX, obaja trvale bytom O., Z. H. XXX/XX, ktorí sú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú o p r á v n e n í zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
IV. Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia P. D., H.. XX.X.XXXX B. S. D., H.. X.X.XXXX (starí rodičia) sa návrhom doručeným súdu dňa 28.9.2021 domáhajú zverenia maloletého dieťaťa A. A., H.. XX.X.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, a to od podania návrhu. Návrh odôvodnili tým, že starostlivosť o maloletého zabezpečujú od 4.11.2020, kedy im ho odovzdal ich syn A. D., ktorý sa považuje za biologického otca maloletého dieťaťa. Od uvedeného dátumu sa o maloletého spolu starajú výlučne oni, pričom si k nemu vytvorili silný citový vzťah a majú ho veľmi radi. Zároveň navrhli určiť na maloletého výživné v sume 50,- € mesačne.
2. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti rodičov maloletého dieťaťa, nakoľko matka sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, pričom otec súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Matke bolo síce predvolanie na pojednávanie doručené prostredníctvom fikcie doručenia, návrh spolu s prílohami a predvolaním na prvé pojednávanie jej bolo doručené do vlastných rúk a
bolo teda v jej záujme si riadne preberať zásielky. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom navrhovateľov, lekárskymi správami, písomným vyjadrením, správami o povesti účastníkov konania, správou sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme, rozpisom nákladov, faktúrami a potvrdeniami o platbách, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, odpismi z registra trestov a pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/X/XXXX. Súd na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:
3. Z rodného listu maloletého dieťaťa A. A. vyplýva, že sa narodil M. XX.X.XXXX N. R., pričom ako rodičia sú uvedení Q. A., H.. XX.X.XXXX B. R. A., H.. XX.X.XXXX. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. XP/X/XXXX-XX T. M. XX.X.XXXX rozvedené; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2019. Z uvedeného dôvodu sa na základe prvej domnienky otcovstva za otca maloletého dieťaťa považuje bývalý manžel matky, nakoľko od zániku manželstva do narodenia dieťaťa neuplynulo viac ako 300 dní.
4. Z lekárskej správy maloletého dieťaťa zo dňa 11.11.2021 MUDr. Z. K. mal súd preukázané, že maloleté dieťa je v starostlivosti starej matky pani D., ktorá s ním chodieva na pravidelné poradne, očkovania, o dieťa je vzorne postarané. Maloletý Juraj nebýva chorý, lieky trvale nemedikuje žiadne, iba vitamíny, pričom dieťa pekne prospieva. Z potvrdení ošetrujúceho lekára zo dňa 2.11.2021 MUDr. A. K. mal súd preukázané, že navrhovatelia sú zdravotne spôsobilí na výchovu maloletého dieťaťa.
5. Z odpisov z registra trestov zo dňa 1.2.2022 mal súd preukázané, že navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov. Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredia súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa ani navrhovatelia nie sú poberateľmi žiadnych dávok sociálneho poistenia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že na maloleté dieťa poberala rodinné prídavky matka do 31.8.2021, odkedy je výplata prídavku na dieťa dočasne pozastavená. Z potvrdenia o príjme matky mal súd preukázané, že za obdobie august 2021 až september 2021 mala u zamestnávateľa BILLA s.r.o. priemerný čistý mesačný príjem vo výške 17,32 €. Z rozpisu nákladov navrhovateľov vyplýva, že náklady na maloleté dieťa sú vo výške 265,- € mesačne.
6. Z výsluchu navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že na návrhu na zverenie maloletého Juraja do náhradnej osobnej starostlivosti trvá. O maloletého zabezpečuje starostlivosť spolu s manželom od mesiaca november 2020, t.j. od štyroch mesiacov veku maloletého, pričom s výchovou nemajú žiadne problémy. Jej syn A. D. ako aj matka maloletého jej potvrdili, že otcom maloletého nie je Q. A., ale práve syn A. D.. Zo začiatku maloletého syn navštevoval asi dvakrát, trikrát do týždňa, matka ho videla asi len osemkrát, naposledy v mesiaci november 2021. Otec Q. A. sa o maloletého nezaujíma vôbec. Rodičia na maloletého neplatia výživné. Navrhovateľka nemá výrazné zdravotné problémy, takisto starostlivosť o maloletého je bezproblémová. Maloletý sa u nich cíti dobre, je spokojný. Dodala, že na styku s maloletým dieťaťom sa vedia s rodičmi dohodnúť.
7. Z výsluchu navrhovateľa v 2. rade mal súdu preukázané, že takisto zotrváva na podanom návrhu. Uviedol, že podľa vyjadrenia jeho syna ako aj matky maloletého je otcom maloletého práve jeho syn A. D.. Syn by sa o maloletého aj chcel starať, ale nemá peniaze. Odmietol, že by synovi alebo matke bránil v stretávaní sa s maloletým. Rodičia na maloletého žiadnym spôsobom neprispievajú. Dodal, že s maloletým nie sú výchovné problémy.
8. Z písomného podania A. D. vyplýva, že s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí z dôvodu, že jeho matka (t.j. navrhovateľka) im (t.j. jemu a priateľke - matke maloletého R. A.E.) bránila v styku s maloletým Jurajom. Odmietol, že by matka maloletého pila alkohol alebo užívala drogy. Dodal, že o maloletého sa chcú starať oni, nakoľko mu nikdy neublížili.
9. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
14. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
15. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
16. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
17. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
18. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 46 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
20. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
24. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
25. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh starých rodičov maloletého dieťaťa na jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti je dôvodný. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na jeho citové väzby k účastníkom konania (t.j. rodičom a starým rodičom), vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého
dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
26. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloletého A. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom P. D. B. S. D.. Súd uvádza, že u navrhovateľov v O. sa nachádza od mesiaca november 2020. Súd mal preukázané, že rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov sa javí ako žiaduce, aby mal maloletý zabezpečenú riadnu starostlivosť, ktorú skutočnosť (t.j. riadnu výchovu a starostlivosť zo strany starých rodičov) mal súd preukázanú. U starých rodičov sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti je v jeho záujme. Maloletý má u navrhovateľov stabilné domáce prostredie, z vykonaného dokazovania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by naznačovali problémy s výchovou či s celkovou starostlivosťou. Súd mal preukázané, že starí rodičia spĺňajú podmienky upravené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rodine, t.j. majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady a spôsob ich života zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletého.
27. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého Juraja vychádzal zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, z výpovedí účastníkov konania ako aj z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry. Matka sa o maloletého zaujíma len minimálne a tak súd rozhodol aj bez jej vyjadrenia vo veci, nakoľko v konaní zostala pasívna. Otec o maloletého neprejavuje žiadny záujem. Pokiaľ by súd vychádzal z vyjadrení účastníkov konania a za biologického otca maloletého by považoval syna navrhovateľov A. D., aj napriek uvedenému záveru je podľa názoru súdu v záujme maloletého dieťaťa, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom. Matka maloletého dieťaťa so svojím partnerom (t.j. so synom navrhovateľov A. D.) vedú záhaľčivý spôsob života a nemajú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o neho. Z výpovedí starých rodičov takisto vyplýva, že nie sú pravdivé tvrdenia ich syna. Súd posúdil vyjadrenia navrhovateľov za vierohodné, pričom má za to, že rodičom maloletého dieťaťa nebránia v styku s ním. Ich syn nie je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletého dieťaťa, aj napriek uvedenej skutočnosti o neho zabezpečujú starostlivosť a považujú sa za jeho biologických starých rodičov. Na záver súd poznamenáva, že je v záujme rodičov maloletého dieťaťa (zapísaných v rodnom liste), aby podali návrh na zapretie otcovstva, ak majú za to, že otcom maloletého dieťaťa nie je otec zapísaný v rodnom liste. 28. Súd uvádza, že starí rodičia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. Majú právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad a zabezpečovať starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj. Starí rodičia majú právo zastupovať maloletého Juraja a spravovať jeho majetok len v bežných veciach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (prijímanie výživného, dôchodkov, dávok a pod.). Majetok maloletého dieťaťa v určenom rozsahu sú povinní spravovať s náležitou starostlivosťou, prijaté výživné, dávky či dôchodky, ako aj výnosy z majetku maloletého dieťaťa použiť výlučne na uspokojovanie potrieb maloletého. Pri výkone správy majetku na seba nesmú brať neprimerané majetkové riziká, t.j. ohrozovať uchovanie hodnôt či vykonávať pri správe majetku maloletého dieťaťa činnosť, pri ktorej je vysoká pravdepodobnosť straty, a pod. Rodičia maloletého dieťaťa budú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria starým rodičom. Na záver súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotiť výkon náhradnej osobnej starostlivosti a prípadne zvážiť obnovenie riadnej rodičovskej starostlivosti.
29. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (t.j. v danom prípade maloletého dieťaťa), ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní
o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.
30. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Na strane rodičov nemal preukázané ich osobné a majetkové pomery, z ktorého dôvodu súd určil výživné v sume 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. aktuálne vo výške 29,87 €, a rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Juraja do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V zmysle uvedeného súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd dodáva, že v zmysle § 44 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.
31. Súd neupravil styk rodičov s maloletým dieťaťom, pričom pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrení starých rodičov, ktorí im v stretávaní s maloletým nebránia a vedia sa s nimi dohodnúť.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku majú právo podať odvolanie rodičia v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľov, kolízneho opatrovníka a prokurátora Okresnej prokuratúry, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktor á mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).