Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/44/2020

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu: A.. J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX P. zastúpený JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátka, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX P. o nariadenie predaja bytu takto

rozhodol:

I. Súd konanie o nariadenie predaja bytu zastavuje.

II. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorým navrhol, aby súd nariadil predaj bytu č. XXX - garsónky, nachádzajúcej sa v bytovom dome na ul. V. XXXX/XX v P. zapísanej na LV č. XXXX, pre kat. úz. P., spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške XXXX/ XXXXXX a spoluvlastníckym podielom na pozemku vo výške XXXX/XXXXXX s tým, že výťažok z predaja sa uhradí žalovanému

2. V žalobe žalobca uviedol, že jeho aktívna legitimácia je založená ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého návrh na nariadenie predaja bytu alebo nebytového priestoru v dome podáva spoločenstvo alebo niektorý vlastník bytu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný najneskôr v roku XXXX prenajal garsónku nájomníčke Ž. B., s ktorou v spoločnej domácnosti žijú aj jej synovia, pričom nájomníci a ďalšie osoby, ktoré ich navštevujú, svojím správaním dlhodobo a sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozujú bezpečnosť a porušujú dobré mravy v bytovom dome. Vlastníci bytov sa na neprispôsobivé správanie nájomcov predmetného bytu sťažovali žalobcovi ako zástupcovi vlastníkov bytov, viackrát sa obrátili v tejto veci so žiadosťou o riešenie na správcu bytového domu a k niektorým incidentom volali i políciu. Správca bytového domu pozval žalovaného na stretnutie na deň X.X.XXXX za účelom prejednania sťažností, kde bol upozornený na dôvody týchto sťažností a tiež bol vyzvaný na riešenie problému s poučením o možnosti vlastníkov domáhať sa predaja bytu na súde. Na žiadosť správu OR PZ v P. oznámilo správcovi evidovaných 6 prípadov, pri ktorých boli osobám žijúcich v predmetnom byte za priestupky uložené pokuty. Vzhľadom na množiace sa sťažnosti vlastníkov bytov na správanie sa nájomcu žalovaného a ich návštev, správca zisťoval súhlas vlastníkov bytov s podaním žaloby na nariadenie predaja bytu vyhlásením písomného hlasovania, ktorého výsledkom bol súhlas 72 vlastníkov, nesúhlas 2 vlastníkov a zdržalo sa 30 vlastníkov. Správca informoval o výsledku hlasovania žalovaného listom zo dňa XX. X. XXXX, avšak žalovaný na upozornenie žiadnym spôsobom nereagoval, nájomnú zmluvu neukončil a ani iným spôsobom problém nevyriešil. Žalobca poukázal na ustanovenie a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 23. 8. 2012.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - zmluvu o výkone správy zo dňa 18. 12. 2007, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P., zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17. 5. 2008 s prezenčnou listinou, sťažnosť zo dňa 20. 1. 2016, pozvánku zo dňa 15. 2. 2016, upozornenie zo dňa 11. 3. 2016, sťažnosť zo dňa 2. 1. 2018, pozvánku zo dňa 13. 2. 2018, žiadosť o riešenie problému zo dňa 28. 5. 2018, pozvánku zo dňa 1. 6. 2018, zápisnica z prejednania sťažnosti zo dňa 20. 6. 2018, odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 16. 9. 2020, zápisnicu z písomného hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 25. 6. 2020, upozornenie zo dňa 31. 8. 2020.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že on ako fyzická osoba svojím konaním nezasahoval do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov v tomto dome takým spôsobom, že by obmedzoval alebo znemožňoval výkon ich vlastníckeho práva tým, že by hrubo poškodzoval byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo alebo by sústavne narušoval pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozoval bezpečnosť alebo porušoval dobré mravy v dome, alebo neplnil povinnosti uložené mu rozhodnutím súdu, nakoľko v byte v označenom čase nebýval a tento prenajímal a za konanie nájomcov označenej v žalobe nie je teda zodpovedný. O neprispôsobivom konaní nájomcov narúšajúcich susedské vzťahy sa žalovaný dozvedel až z doručenej žaloby, a po upozornení na dôvody sťažnosti z roku 2018 žalovaný upozornil nájomcov na dodržiavanie domového poriadku. Žalovaný ďalej uviedol, že sa snažil skončiť nájomnú zmluvu s nájomcami a vypratať ich z bytu, ale voči neprispôsobivým ľuďom nemal nádej na úspech a do úvahy prichádzalo nútené vysťahovanie, ale keďže je nezamestnaný, na advokáta, ktorý by ho zastupoval, nemal dostatok finančných prostriedkov. Podľa žalovaného aj žalobný návrh v žalobe je v rozpore s platnou úpravou vlastníckych vzťahov, keďže ide o odňatie majetku bez právneho titulu a občianske spolužitie v tomto prípade púštnu nájomcovia a nie vlastník bytu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že napriek tomu, že ustanovenie § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obsahuje iba pojem vlastník bytu alebo nebytového priestoru, výkladom § 11 ods. 5 v spojitosti s § 11 ods. 1 tohto zákona je možné dospieť k názoru, že konaním vlastníka uvedeného v § 5 je potrebné rozumieť i konanie podľa odseku 1 pri prenajatí bytu, ale i iné nakladanie. Tiež poukázal na obdobné rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, podľa, ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 obsahuje úpravu o povinnosti, ako má vlastník konať pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru a ust. ods. 5 upravuje následky, ktoré postihnú vlastníka za jeho konanie zasahujúce do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov, ktoré je nutné vykladať vo vzájomnej v spojitosti. Preto konaním vlastníka uvedeného v odseku 5 ust. § 11 je potrebné rozumieť aj konanie podľa odseku 1 pri prenajatí bytu. Možnosť domáhať sa predaja bytu sa teda vzťahuje i na prípady, keď vlastník konaním pri prenajatí bytu vytvorí stav sústavného narušovania pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov. Žalobca tiež obranu žalovaného, že sa nevie voči nájomcom brániť, považoval za nerelevantnú, keďže problém pretrvával dlhé roky a žalovaný ho neriešil a podľa jeho správania ani riešiť nechcel.

6. Dňa 24.1.2022 žalobca súdu doručil späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že nájomníčka spolu s deťmi sa z bytu dňa 20. 11. 2021 odsťahovala a tým zanikli dôvody podanej žaloby, preto žalobca berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje konanie zastaviť. Žalobca ďalej navrhol, aby súd mu priznal náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca priložil k späťvzatiu žaloby Oznámenie a žiadosť o ukončenie súdneho konania zo dňa 8. 12. 2021, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi, a v ktorom žalovaný uviedol, že nájomníčka bytu sa spolu s príslušníkmi jej domácnosti odsťahovala a tento byt mu odovzdala a keďže tento byt chce predať, požiadal žalobcu o ukončenie súdneho sporu.

K výroku I.

7. Podľa ust. (ďalej len ako „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Žalobca týmto svojim úkonom prejavuje svoju vôľu nepokračovať v ďalej konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.

9. Na základe zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobkyne súd nemal dôvod nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby a konanie o zaplatenie sumy 1.431,- eur zastavil bez potreby skúmania súhlasu alebo nesúhlasu žalovanej so zastavením konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním.

K výroku II.

10. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V danej veci žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že ukončil nájomný vzťah s nájomníckou jeho bytu, ktorá spolu s ďalšími osobami jej domácnosti narušovali pokojné bývanie v bytovom dome súp. č.XXXX v P.. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný o sťažnostiach na nájomníčku mal vedomosť minimálne od 20.6.2018, kedy sa zúčastnil prejednania sťažností od vlastníkov ostatných bytov a aj napriek tomu situáciu neprispôsobivého správania nájomníčky a ostatných členov jej domácnosti neriešil. Vzhľadom na ust. a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žaloba o nariadenie predaja bytu podaná žalobcom ako jedným z vlastníkov bytov nachádzajúceho sa v bytovom dome, v ktorom sa tiež nachádza aj byt žalovaného, bola tak právnym prostriedkom oprávneným na ochranu práv a záujmov ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov tohto domu, pričom je zrejmé, že k tomu kroku žalobca pristúpil až keď opakované upozornenia správcu bytového domu adresované žalovanému ostali bez odozvy.

12. Preto je súd toho názoru, že vzhľadom na okolnosti sporu zastavenie konania zavinil žalovaný a preto žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v zmysle ustanovenia , a je prípustné odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.