Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8P/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky V.. V. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. G.H. XXXX, XXX XX S. K. S., proti manželovi V. Š., K.. X.X.XXXX, O. G.H. XXXX, XXX XX S. K. S., za účasti maloletej W. Š., K.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodina Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania V.. V. Š., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX a V. Š., K.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX B. S.W. K. S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. K. S. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloleté dieťa W. Š., K.. X.X.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky V.. V. Š., ktorá je oprávnená zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec V. Š., K.. X.X.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej W. sumou 160 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci, vopred, k rukám matky.

III. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 12.7.2021, domáhala rozvodu svojho manželstva a úpravy práv a povinností k spoločnému maloletému dieťaťu, dcére W., a to tak, že tá bude po rozvode manželstva zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude prispievať na jej výživu sumou 160,- € mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom upraviť nežiadala. V rámci skutkových tvrdení v priebehu konania uviedla, že k vážnemu narušovaniu manželského vzťahu dochádzalo priebežne, keď manželia nedokázali chápať a prežívať vzájomné porozumenie, život, spoločnú intimitu a sexualitu ku vzájomnej spokojnosti. Navrhovateľka pociťovala vzájomnú nejednotu v citovej oblasti, keď zo strany manžela nepociťovala lásku a jej prejavy, ale pociťovala tiež nejednotu i v oblasti výchovy a financovania. Tiež poukazovala na neprimeraný, prísny prístup svojho manžela k jej dcére F., ktorú má zo skoršieho vzťahu, čo bolo tiež častým zdrojom hádok. Začala pociťovať celkové vyhorenie, osobnostné a emocionálne. Nechcela ani seba, ani manžela zväzovať, či trápiť, nebrala to sebecky, lebo ako matka potrebuje byť vyrovnaná, naplnená, aby mohla fungovať. Nedokázala o tom veľmi komunikovať. Ich vzťah jednoducho nefunguje, hoci sa obaja snažia a jej manžel robil, čo vedel. Navrhovateľke chýbalo porozumenie a súznenie. Podľa jej názoru sa nepoznali dosť dobre, keď vstupovali do vzťahu, čo bolo asi nezodpovedné. V spoločnej domácnosti žijú už len ako spolubývajúci. Aj z tohto dôvodu sa dohodli, že budú hradiť všetky náklady s bývaním spojené spoločne. Od mája 2021 nežijú spolu intímne.

Navrhovateľka na pojednávaní, v nadväznosti na vyjadrenie jej manžela k návrhu, priznala, že sa počas manželstva dopustila nevery, bolo to však len jedenkrát. Mala písomný vzťah s jedným mužom, o ktorom manžel vedel. Deň pred pojednávaním sa k nevere manželovi priznala, a to z toho dôvodu, aby vedel, že dôvodom jej návrhu táto skutočnosť nebola. Tiež uviedla, že pracuje ako pedagóg s príjmom 1.200,- € mesačne, snaží sa po 300,- € mesačne odkladať. Maloletá navštevuje materskú škôlku, kde matka platí titulom stravy 25,- €. Keďže je predškoláčka, mesačný poplatok neplatí. Inak má bežné výdavky na oblečenie, obuv, hygienu, stravu. Pokiaľ ide o potrebu nosiť ortopedickú obuv, tá je spojená so sezónnymi výdavkami, a to na účely kúpy vložiek do topánok, čo predstavuje ročne 20 - 30,- €.

2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu s návrhom na rozvod nesúhlasil, rozviesť sa nechcel, vyjadril snahu manželstvo zachrániť, žiadal konanie prerušiť za účelom podrobenia sa psychologickému poradenstvu, obnovy manželského spolužitia. Na pojednávaní vyjadril súhlas s rozvodom manželstva ako zrejme jediným možným riešením, predovšetkým vzhľadom k postoju navrhovateľky, hoc si nevedel predstaviť, že by sa niekedy rozviedol, nakoľko pre manželstvo urobil maximum. Za pomerne krátky čas s manželkou nadobudli toho mnoho, postavili dom. Manželka má svoje ďalšie tri deti, ktoré bral ako svoje, staral sa o ne. Keď vstupovali do manželstva, poznali sa štyri roky. Nie je si vedomý, že by manželku nemiloval. Možno mali len odlišný názor na lásku. Za hlavný dôvod rozvratu manželstva označil človeka, s ktorým si navrhovateľka písala, stretla sa s ním a s ktorým ho aj podviedla. Keď sa dozvedel, že sa budú rozvádzať, začal si jej správanie lepšie všímať. Snažil sa o urovnanie, avšak od podania návrhu na rozvod manželstva svoju manželku nepoznal, ako by šlo o iného človeka. Má podozrenie, že nešlo len o jedného muža, toto podozrenie nadobudol z jej diára, ktorý našiel, v ktorom si tieto veci zapisovala. Dovtedy podľa jeho názoru manželstvo fungovalo.

3. Kolízny opatrovník, ktorý v konaní zastupuje záujmy maloletého dieťaťa, vo svojej správe zo dňa 7.10.2021 na čl. 68 súdu oznámil skutočnosti týkajúce sa súčasných pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa. V zmysle tejto správy matka má v starostlivosti syna I., K.. X.X.XXXX, P. A., K.. XX.X.XXXX U. P. F., K.. XX.XX.XXXX. Otec maloletej W. uhrádza spoločný úver, elektrinu a internet. V prípade rozvodu manželstva vyjadril súhlas s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode. Kolízny opatrovník v závere, pre prípad rozvodu, navrhol zveriť maloletú W. do starostlivosti matky a určiť výšku výživného v súlade s jej návrhom a styk otca s dieťaťom ponechať na dohodu rodičov.

4. Na prejednanie uvedenej veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom oboch prítomných manželov a oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery.

5. Zo sobášneho listu na čl. 5 vyplýva, že navrhovateľka a jej manžel uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v S. K. S.. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. K. S. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX. Ku dňu rozhodovania súdu toto manželstvo trvalo.

6. Z rodného listu na čl. 6 spisu vyplýva, že manželom sa dňa X.X.XXXX narodila dcéra W. Š..

7. Z výsledkov lustrácií v Sociálnej poisťovni SR na čl. 9 a 11 spisu mal súd zistené, že navrhovateľka je zamestnancom W. Š. S.Á. V. B. Ž. od 13.4.2021 s vymeriavacím základom k mesiacu jún 2021 vo výške 1.523,51 € a manžel navrhovateľky je od 1.7.2017 samostatne zárobkovo činnou osobou s vymeriavacím základom k júnu 2021 vo výške 546,- €.

8. Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 16.8.2021 čl. 48 spisu vyplýva, že priemerný čistý mesačný prijem navrhovateľky v W. Š. S. V. B. Ž. predstavuje 1.222,87 €.

9. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina zo dňa 9.8.2021 čl. 29 mal súd zistené, že manžel navrhovateľky podal daňové priznanie za roky 2018, 2019 i 2020, za rok 2020 so základom dane 3.463,66 €.

10. Zo správy Mesta S. K. S. zo dňa 4.8.2021 čl. 25 vyplýva, že manželia žijú v rodinnom dome, ktorý vlastnia obaja vo výške spoluvlastníckych podielov 1-ice. V spoločnej domácnosti s nimi žije ich maloletá

dcéra W. Š. a ďalšie tri deti navrhovateľky. Manželia sa o deti riadne starajú, plnia si rodičovské i iné povinnosti.

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa (ďalej len ) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

12. Predmetom konania navrhovateľka učinila rozvod jej manželstva, v rámci ktorého súd z úradnej povinnosti zisťoval príčinu jeho rozvratu. V danom prípade, vychádzajúc zo skutkových tvrdení oboch manželov, ktoré ozrejmili i ústne na pojednávaní, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov ku dňu rozhodovania súdu neplní svoje funkcie tak, ako by ich plniť malo, aby napĺňalo svoj spoločenský účel. Neplní funkciu biologickú, keďže manželia spolu nežijú intímne, a to už dlhodobo. Ani funkciu ekonomickú, keďže spoločne nehospodária. Len na základe dohody, keďže bývajú v spoločnej nehnuteľnosti, už však len ako spolubývajúci, spoločne uhrádzajú výdavky spojené s bývaním. Po zhodnotení vyjadrení manželov súd prijal záver, že rozvrat manželstva je hlboký, zo strany navrhovateľky i dlhodobý. Súd nevzhliadol hlavnú príčinu jeho rozvratu na strane manžela navrhovateľky, ako by sa to mohlo na prvý pohľad z vyjadrení navrhovateľky zdať. Práve naopak. Prihliadol na vyjadrenie navrhovateľky, že jej bolo zaťažko o svojich pocitoch, vyhorení, predstavách a pod. komunikovať. Podľa názoru súdu neurobila nič preto, aby predišla podaniu návrhu, aby manželstvo zachránila, aby sa vzťahy napravili, hoc ako uvádzala, nechcela byť sebeckou, i vo vzťahu k svojmu manželovi, ktorý by si mohol zariadiť nový život. Podľa názoru súdu, ak nejaké problémy medzi manželmi boli, mala ich navrhovateľka s manželom komunikovať a riešiť. Nebolo v danom prípade namieste riešiť ich s inou osobou (mužom, s ktorým si navrhovateľka písala a napokon s ním bola manželovi i nevernou), ktorá nebola s manželmi v manželskom zväzku. Podľa názoru súdu nestačilo, že navrhovateľka mala iné predstavy o fungovaní manželstva, či o prejavoch lásky, tiež keď ako sama povedala, to cítila tak, že vstupovali do vzťahu zrejme nezodpovedne. V danom prípade teda, pokiaľ nejaké problémy v manželstve pociťovala, mala sa pokúsiť riešiť ich predovšetkým so svojim manželom a nie nechať ho žiť v klame, že všetko funguje a následne ho vystaviť návrhu na rozvod manželstva, čo vlastne utvrdila i svojou neverou, ku ktorej sa priznala až na pojednávaní. Bez ohľadu na to, či manželstvo navrhovateľka považovala za funkčné alebo nie, porušila svoju zákonnú povinnosť byť vernou svojmu manželovi.

13. Keďže zo zákona je konanie o rozvod manželstva spojené s konaním o úprave práv a povinností manželov ako rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd konal i o tejto úprave. Vo vzťahu k nej dospeli rodičia k dohode. V súlade s ňou vo svojich záveroch navrhoval rozhodnúť aj kolízny opatrovník, ktorý zastupuje záujmy maloletého dieťaťa, ktorý šetril pomery v rodine dieťaťa, pričom výsledky tohto šetrenia jeho záveru aj zodpovedali. Súd považoval rodičovskú dohodu ako celok za súladnú so záujmami maloletého dieťaťa, prihliadnuc na jeho vek, na navrhovateľkou tvrdené odôvodnené, nevyhnutné potreby a pod., vychádzajúc aj zo svojej rozhodovacej činnosti, keď výšku výživného považoval za primeranú, a zároveň odzrkadľujúcu možnosti a schopnosti otca. V danom prípade nebolo dôvodné a potrebné rozhodovať o úprave styku otca s dieťaťom, nakoľko, ako sa obaja rodičia vyjadrili, v tejto otázke vedia spolu komunikovať a dohodnúť sa. Napokon, ku dňu rozvodu bývali všetci v spoločnej nehnuteľnosti. Súd preto rozhodol v súlade s prejavom ich vôle a ich rodičovskú dohodu schválil. 14. O trovách tohto konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákon v časti upravujúcej konanie o rozvod manželstva, ale ani v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

Podľa proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie.

Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdá.

Navrhovateľka a manžel navrhovateľky nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.

Podľa písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.