Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: TAJ ELITE, s. r. o., Robotnícka 7, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 934 550, zastúpeného Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., 29. augusta 36A, Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 18. 03. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100416201/2020 zo dňa 12. 02. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 17. 07. 2018 sa u žalobcu dňa 08. 08. 2018 začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Dňa 10. 08. 2018 bola spísaná so štatutárnym zástupcom žalobcu zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo predloženie účtovných dokladov k daňovej kontrole.

2. V podaní zo dňa 17. 08. 2018 správca dane požiadal o súčinnosť Daňový úrad Bratislava, a to preverenie spoločnosti Creative Age, s.r.o., z faktúry ktorej si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty

- faktúra č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018 so základom dane 54.600,- eur, DPH 10.920,- eur. Predmetom fakturácie bola propagácia a reklama, kampaň „Taj Elit“. Daňový úrad Bratislava oznámil mailom zo dňa 27. 08. 2018 správcovi dane, že vykonáva u daňového subjektu Creative Age, s.r.o. kontrolu za zdaňovacie obdobia október 2017, november 2017 a február 2018. Potom, čo začali preverovať dodávateľsko - odberateľské vzťahy, daňový subjekt prestal spolupracovať a od júna 2018 nepreberá poštu. Dňa 02. 08. 2018 daňový subjekt zaslal žiadosť o vydanie súhlasu so zápisom zmeny v obchodnom registri - prevod obchodného podielu na inú osobu, čomu správca dane vyhovel, a t. č. pracuje na vypracovaní protokolu z kontroly. V podaní zo dňa 30. 08. 2018 správcovi dane oznámil, že ohľadom spoločnosti Creative Age, s.r,o. bolo miestnym zisťovaním zistené, že adrese sídla spoločnosti je virtuálna, spoločnosť nevlastní žiadny majetok, nemá zamestnancov, ani kanceláriu, jednania sa mali uskutočňovať u klientov, alebo v kaviarňach.

3. Súčasťou spisu je i Zmluva o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017, uzavretá medzi dodávateľom Creative Age, s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom.

4. Dožiadaním zo dňa 04. 08. 2018 požiadal správca dane Daňový úrad Bratislava o preverenie platiteľa FREDRIKSSON s.r.o., ktorá spoločnosť mala dodať nášmu žalobcovi službu na základe vystavenej faktúry č. 000007/2018 zo dňa 18.04.2018 na sumu 55.601,72 eur, z toho DPH v sume 11.120,34 eur za sprostredkovanie obchodu 3 etapa (Petržalské Dvory) V podaní zo dňa 09. 11. 2018 správcovi dane oznámil dožiadaný daňový úrad, že listom zo dňa 26. 09. 2018 vyzval daňový subjekt na predloženie odkladov k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2018. Dňa 16. 10. 2018 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti - E. Q., za prítomnosti účtovníčky a tlmočníčky, ktorý potvrdil že pozná žalobcu, spoločnosť má na starosti marketing a predaj bytov a rieši ich predaj. Potvrdil vystavenie faktúry, pričom predmetom fakturácie mala byť sprostredkovateľská provízia za predaj bytov. Konateľ predložil i doklady, ako zmluvu a prílohu k nej a iné doklady.

5. Správca dane vyzval spoločnosti Creative, s.r.o. na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobie apríl 2018, zásielka sa vrátila s označením - adresát neznámy.

6. Následne bol vyzvaný žalobca o predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a oznámil mu zistenia ohľadom spoločnosti Creative Age, s.r.o. Následne predvolal Y. F. (bývalý konateľ spoločnosti) ako svedka, ktorá zásielka sa vrátila s oznámením pošty - adresát neznámy. Podaním zo dňa 20. 02. 2019 požiadal správca dane o predvedenie svedka Y. F., o čom upovedomil žalobcu. Predvedenia sa nepodarilo zrealizovať, polícia na adrese svedka nevedela skontaktovať. Ďalší svedok Y. Y. (súčasný konateľ spoločnosti) mal byť tiež predvedený.

7. Spoločnosť Západoslovenská televízia s.r.o. bola správcom dane vyzvaná na oznámenie, či si spoločnosť Creative Age s.r.o. objednala reklamné spoty súvisiace s reklamou kampaň „TAJ ELIT“ pre žalobcu, ktorú zásielku si spoločnosť neprevzala.

8. Podaním zo dňa 29. 05. 2019 bol opakovane vyzvaný žalobca o predloženie dôkazov za zdaňovacie obdobie apríl 2018 s tým, že bol správcom dane oboznámený so zisteniami v rámci daňovej kontroly.

9. Správca dane spísal dňa 19. 06. 2019 protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 24. 06. 2019. Žalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 22. 07. 2019 a predložil Zmluvu o propagácii a reklame uzavretú so spoločnosťou Creative Age, s.r.o. 10. Dňa 03. 09. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Ing. T. T. (za účasti konateľa žalobcu), konateľa spoločnosti Západoslovenská televízia s.r.o., ktorý na všetky otázky správcu dane uviedol, že z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania v trestnom konaní sa k otázkam vyjadriť nemôže. Svedok predložil listiny, a to záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu, zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov.

11. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná s konateľom žalobcu dňa 30. 09. 2019 a jej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca podal vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní v podaní zo dňa 30. 09. 2009.

12. Súčasťou spisu je i protokol z daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Žilina zo dňa 26. 07. 2018, predmetom ktorého bola kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 u daňového subjektu Creative Age, s.r.o., protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 07. 12. 2018 Daňovým úradom Bratislava za zdaňovacie obdobie október 2017 u daňového subjektu CREATES s.r.o. (predtým Creative Age, s.r.o. do 19. 10. 2018) ako i protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 21. 12. 2018 Daňovým úradom Bratislava za zdaňovacie obdobie november 2017 u daňového subjektu CREATES s.r.o. (predtým Creative Age, s.r.o. do 19. 10. 2018), protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 07. 05. 2019 Daňovým úradom Bratislava za zdaňovacie obdobie február 2018 u daňového subjektu CREATES s.r.o. (predtým Creative Age, s.r.o. do 19. 10. 2018), protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 02. 08. 2019 Daňovým úradom Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie jún 2018 u daňového subjektu CREATES s.r.o. (predtým Creative Age, s.r.o. do 19. 10. 2018), protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 29. 10. 2019 Daňovým úradom Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie august 2018 u daňového subjektu CREATES s.r.o. (predtým Creative Age, s.r.o. do 19. 10. 2018) ako i protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 05. 12. 2019 Daňovým úradom Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie júl 2018 u daňového subjektu CREATES s.r.o. (predtým Creative Age, s.r.o. do 19. 10. 2018). V spise sa nachádza i rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 23. 05. 2019 o zrušení registrácie pre daň

spoločnosti CREATES s.r.o., v ktorom bol určený deň 30. 06. 2019 ako deň, kedy prestala byť uvedená spoločnosť platiteľom dane.

13. Správca dane vydal dňa 04. 10. 2019 rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 10.920,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018, nadmerný odpočet nepriznal v sume 779,52 eur a vyrubil daň v sume 10.140,48 eur. Žalobca podaním zo dňa 18. 11. 2019 podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobou rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.02.2020 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane.

15. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a okrem iného, sa zameral aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe predloženej faktúry č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018, deklarovaný dátum dodania 30. 04. 2018, základ dane 54.600,- eur, daň 20 % 10.920,- eur, suma faktúry spolu 65.520,- eur dodávateľa - spoločnosti Creative Age, s.r.o.. Na faktúre je predmet plnenia označený : na základe zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017. kampaň „Taj Elit“, obdobie Február - Apríl“. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt predložil aj Zmluvu o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017 (ďalej „zmluva“). V zmluve sa Creative Age, s.r.o. ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť propagáciu a reklamu daňového subjektu spočívajúcu v uverejnení reklamného spotu v Západoslovenskej televízii. Dodávateľ mal zabezpečiť podľa vopred dohodnutej špecifikácie odvysielanie reklamného spotu max. dĺžky do 30 sek. Podľa ustanovenia zmluvy si daňový subjekt vyhradil právo vopred odsúhlasovať realizačné riešenia reklamy a dodávateľ sa zaviazal, že po ukončení reklamnej kampane dodá daňovému subjektu dokumentačný materiál prezentujúci splnenie povinnosti. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že cena za reklamné plnenie bude stanovená dohodou na základe mesačnej objednávky počas celej kampane.

16. Poukázal na to, že v spoločnosti Creative Age, s.r.o. došlo k zásadným právnym zmenám. Od 20.06.2016 do 20.06.2018, t. j. aj v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení bol jediným konateľom i spoločníkom spoločnosti Creative Age, s.r.o. Y. F. s trvalým pobytom V. X, F.. Dňa 02. 10. 2018 sa jediným konateľom a spoločníkom dodávateľa stal Y. Y. s trvalým pobytom O. XXXX/X, F.. Po personálnych zmenách došlo dňa 19. 10. 2018 aj k zmene obchodného mena na CREATES s.r.o. a sídla na Račianska 88 B, Bratislava. V priebehu dokazovania však správca dane zistil, že dodávateľ na adrese Rožňavská 7, Bratislava sídlil len virtuálne a na adrese Račianska 88 B, Bratislava je neznámy. Účasť Y. F. a Y. Y. na ústnom pojednávaní a ich vyjadrenie k danej veci sa nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom predvolania, a ani na základe žiadostí o ich predvedenie zaslaných príslušným oddeleniam policajného zboru. Pravdivosť tvrdení dodávateľa uvádzaných v jeho podaniach (daňové priznania, výkazy a iné) preveroval miestne príslušný správca dane v priebehu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, júl 2017, október 2017, november 2017, február 2018, jún až september 2018. V priebehu daňových kontrol miestne príslušný správca dane zistil, že dodávateľ opakovane porušoval ustanovenia Nepreukazoval v daňovom priznaní uplatnené právo na odpočítanie dane a rovnako nepreukazoval skutočné dodanie tovarov a služieb svojim odberateľom. Miestne príslušný správca dane konštatoval, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť len z titulu, že daň uvádzal na faktúrach a iných dokladoch o predaji. Dodávateľ s miestne príslušným správcom dane prestal komunikovať, čo spôsobilo, že daň za zdaňovacie obdobie február 2018, jún až september 2018 bola dodávateľovi určená pomôckami. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie september 2018. Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2018 dodávateľ nepodal vôbec, čím nedeklaroval vykonávanie ekonomickej činnosti v roku 2018. Dodávateľ naplnil podmienky pre zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty z úradnej moci od 30. 06. 2019.

17. Správca dane preveroval formálne deklarované dodanie služieb aj u označeného audiovizuálneho média - Západoslovenskej televízie. Spoločnosť Západoslovenská televízia s. r. o. ani na výzvu správcu dane neposkytla informácie a nepredložila konkrétne požadované dôkazy, ktoré by preukazovali

odvysielanie reklamného spotu, resp. akékoľvek dôkazy, ktoré by mohli byť použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly u daňového subjektu. Dňa 03. 09. 2019 bol ako svedok vypočutý Ing. T. T. - osoba oprávnená konať v mene spoločnosti Západoslovenská televízia s. r. o. Po podrobnom oboznámení svedka s predmetom pojednávania a so samotným skutkovým stavom sa Ing. T., za prítomnosti konateľa žalobcu, k danej veci nevyjadril s odôvodnením, že „prebieha vyšetrovanie v trestnom konaní“ a on sa vyjadriť nemôže ani k jednej otázke správcu dane či samotného daňového subjektu.

18. Na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že deklarované dodanie služieb označeným dodávateľom pre daňový subjekt nebolo potvrdené a preukázané. Osoby oprávnené konať v mene dodávateľa (Y. F. a Y. Y.) relevantné vyjadrenie k danej veci neposkytli. Pravdivosť údajov uvádzaných spoločnosťou Creative Age, s.r.o. v podanom dňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 (ale ani za iné zdaňovacie obdobia) nebola preukázaná. Správcovi dane nikdy neboli predložené záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady spoločnosti Creative Age, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období.

19. Správca dane získal oprávnené pochybnosti o tom, že služba, na predloženej faktúre špecifikovaná veľmi všeobecne, bola skutočne dodaná subjektom na nej označeným ako dodávateľ (Creative Age, s.r.o.). O všetkých zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia bol daňový subjekt oboznámený (výzva na predloženie dôkazov zo dňa 10. 01. 2019, výzva na predloženie dôkazov zo dňa 29. 05. 2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 09. 2019). Daňový subjekt tak mal veľmi jasnú vedomosť o pochybnostiach správcu dane a o rozsahu, v akom sa očakáva splnenie jeho dôkaznej povinnosti. Po každom oboznámení bol správcom dane vyzývaný, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov a svojich tvrdení preukázal relevantnými dôkazmi.

20. Žalovaný zdôraznil, že všetky dôkazy má mať daňový subjekt k dispozícii najneskôr v momente, kedy si právo na odpočítanie dane v daňovom priznaní uplatňuje a nie zabezpečovať ich až v priebehu daňovej kontroly na základe výzvy správcu dane. Každý daňový subjekt podľa ustanovenia až c) preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že ak si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil konkrétne práva na základe , musí byť schopný preukázať, že tieto práva boli uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Tento záver podporil aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 24. 05. 2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnaký názor vyslovil aj v rozsudku sp. zn.: zo dňa 15. marca 2011, na ktorý daňový subjekt odkazuje aj vo svojom odvolaní

21. V spornej veci ide o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho bezprostredným dodávateľom, ktorého si sám daňový subjekt vybral. Za danej situácie je teda na mieste predpokladať, že žalobca pri výbere svojho obchodného partnera a realizácii svojich zdaniteľných plnení bude dostatočne obozretný. Povinnosťou správcu dane nie je za daňový subjekt vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé k priznaniu nároku, ktorý si daňový subjekt uplatnil a riadne nepreukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol výzvou zo dňa 10. 01. 2019 upozornený na to, že z faktúry nie je možné určiť druh a rozsah poskytnutých služieb, čo je v rozpore s ustanovením . Správca dane vyzval daňový subjekt na písomné vyjadrenie a dôkazy k svojim tvrdeniam. Konkrétne požadoval písomne oznámiť a predložiť rozpis a opis prijatých služieb/rozsah a druh dodanej služby/ konkrétnu identifikáciu osoby (FO alebo PO), ktorá realizovala propagáciu a reklamu, v akých dňoch a v akom znení, t. j. čo bolo uverejnené a kde, koľko hodín pracoval, t. j. v akom rozsahu. Ďalej tiež správca dane vyzval daňový subjekt, aby definoval faktory ovplyvňujúce dohodnutú cenu, ktorú sa daňový subjekt zaviazal uhradiť dodávateľovi za poskytnuté služby. Žalobca sa k daným skutočnostiam nevyjadril a v rámci svojej veľmi jasne špecifikovanej dôkaznej povinnosti predložil mediaplány a zaslal video. Správca dane a rovnako i žalovaný mali pochybnosti o dôveryhodnosti predložených mediaplánov. Ako už sám názov napovedá, ide o plán a nie dôkaz o tom, že 30 sekundový spot bol skutočne odvysielaný. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že plány sú datované k 01. 02. 2018, 01. 03. 2018 a 01. 04. 2018. Podľa plánov mal byť 30 sekundový spot odvysielaný dvakrát denne. Mesiac február 2018 mal

28 kalendárnych dní, podľa MEDIAPLÁNU ZSTV 2018 zo dňa 01. 02. 2018 však bolo naplánované (a následne aj spoplatnené) odvysielanie spotu dvakrát aj 29. deň tohto mesiaca. Po prepočte bola pôvodne „mediálna hodnota“ za odvysielanie jedného 30 sekundového spotu 800,- eur bez dane. Podľa mediaplánov však bola poskytnutá zľava v každom mesiaci v priemere 61 %, čo spôsobilo, že v každom mesiaci (bez ohľadu na počet odvysielaných spotov) je cena za službu bez dane 18.200,- eur.

22. Žalobca sa nevyjadril k tomu, akým spôsobom a čo ovplyvnilo cenu, ktorú sa zaviazal zaplatit dodávateľovi za poskytnuté služby, a to ani na výzvu správcu dane. V danej veci nie je možné vychádzať ani zo zmluvy, nakoľko jej ustanovenia naplnené neboli. Zmluvné strany sa dohodli, že cena za reklamné plnenie bude stanovená dohodou na základe mesačnej objednávky počas celej kampane. Žalobca správcovi dane v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil ani jednu objednávku, na vypracovanie ktorej sa v zmluve zaviazal na mesačnej báze. Zaslané video (audiovizuálna slučka), prezentujúce dostupnosť bytov v bytovom komplexe Petržalské dvory predaj II faza“ nie je možné považovať za dôkaz o tom, že práve toto video bolo predmetom reklamnej kampane a Creative Age, s.r.o. zabezpečila jeho odvysielanie v Západoslovenskej televízii.

23. Podľa ustanovenia vedie dokazovanie správca dane. Miestne príslušný správca dane u dodávateľa vykonal daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017, november 2017 a február 2018 (ale aj jún 2017, júl 2017 a jún až september 2018) v priebehu ktorých preveroval pravdivosť tvrdení uvádzaných dodávateľom v podaných daňových priznaniach. Na základe výsledkov daňových kontrol je zrejmé, že dodávateľ opakovane porušoval ustanovenia Tvrdenia uvádzané v jeho podaniach neboli pravdivé a zákonne opodstatnené, resp. ich opodstatnenosť už vôbec nepreukázal.

24. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať podania dodávateľa, medzi ktoré patrí aj kontrolný výkaz za relevantný dôkaz o reálnom uskutočňovaní jeho ekonomickej činnosti. Žalovaný skonštatoval, že všetky dôkazy, ktoré správca dane použil, boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u daňového subjektu. Hodnotenie dôkazov je plne v kompetencii správcu dane. Práve v súlade s touto zásadou správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Chránil záujmy štátu a obcí a dostatočne pri tom dbal aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane viedol dokazovanie a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že toto právo si uplatnil oprávnene. Vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane v plnom rozsahu tak, ako to žalobca navrhol.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

26. Žalobca v žalobe zo dňa 18. 03. 2020 uviedol, že napádané rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

27. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia a tiež protokol z daňovej kontroly, sú založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca skonštatoval, že existencia samotného plnenia nebola daňovým úradom ani žalovaným spochybnená. Pochybnosti daňového úradu a žalovaného sú len ohľadom subjektu, ktorý mal žalobcovi fakturované služby dodať, teda žalovaný spochybňuje, že spoločnosť Creative Age, s.r.o., dodala žalobcovi fakturované služby.

28. Uviedol, že v rámci daňovej kontroly predložil faktúru spoločnosti Creative Age, s.r.o., číslo 180028 zo dňa 30. 04. 2018 ako aj Zmluvu o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017, na

základe ktorej sa spoločnosť Creative Age, s.r.o. zaviazala zabezpečiť pre žalobcu propagáciu a reklamu žalobcu spočívajúcu v uverejnení reklamného spotu v Západoslovenskej televízii. Žalobca ďalej doložil daňovému úradu Mediálny plán Západoslovenskej televízie, ktorý tvorí súhrn odvysielaných spotov v sledovanom období, samotný reklamný spot, ktorý vytvoril sám žalobca a tiež potvrdenie štatutárneho orgánu spoločnosti prevádzkujúcej Západoslovenskú televíziu o odvysielaní reklamného spotu v Západoslovenskej televízii v súlade s doloženým Mediálnym plánom.

29. Žalobca namietal, že najmä zo skutočností uvádzaných v napadanom rozhodnutí je zrejmé, že daňový úrad a žalovaný si zjavne zamenili povinnosť dôkazného bremena žalobcu s dôkazným bremenom dodávateľa. Je nepochybné, že v rámci daňovej kontroly, ktorá prebieha u konkrétneho daňového subjektu, nesie dôkaznú povinnosť kontrolovaný daňový subjekt a nie dodávateľ alebo akýkoľvek iný subjekt. V napadnutom rozhodnutí však odôvodnenie žalovaného smeruje k tomu, že dodanie služieb nepreukázal samotný dodávateľ, a nie kontrolovaný daňový subjekt.

30. Ďalej poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré vyvracajú závery žalovaného ako daňového úradu z napadnutého rozhodnutia :

- daňový subjekt v plnom rozsahu spolupracoval počas celej daňovej kontroly s daňovým úradom a poskytol mu všetku potrebnú súčinnosť vrátane doloženia všetkých požadovaných podkladov, materiálov a dokumentov a nikdy nemaril alebo iným spôsobom nebránil vo výkone daňovej kontroly,

- daňový subjekt doložil všetky potrebné doklady k preukázaniu ním uplatneného nároku, a to najmä doložením faktúry, mediálneho plánu, odvysielaného spotu, prehlásenia ZSTV o odvysielaní spotu a pod.,

- žalobca doložil správcovi dane mediálny plán Západoslovenskej televízie 2018, ktorý jej bol dodaný spoločnosťou Creative Age, s.r.o., z ktorého jasne a nepochybne vyplýva rozsah, čas a dĺžka odvysielaných reklamných spotov, ktorých odvysielanie v Západoslovenskej televízii pre kontrolovaný subjekt zabezpečila podľa Zmluvy o propagácii a reklame práve spoločnosť Creative Age, s.r.o..

- nie je zrejmé, z akého dôvodu daňový úrad a žalovaný nepreverili dopytom na FR SR dodanie služby v údajoch uvedených v kontrolných výkazoch za zdaňovacie obdobie apríl 2018 u spoločnosti Creative Age, s.r.o., hoci tak urobiť mohol a mal, aby tak riadne využil všetky dostupné dôkazné prostriedky na zistenie skutkového stavu, pričom je zarážajúce, že žalovaný sa na str. 3 napádaného rozhodnutia odvoláva na daňové priznania a výkazy dodávateľa Creative Age, s.r.o., zo všetkých možných rôznych zdaňovacích období, ktoré predchádzajú, resp. nasledujú po rozhodnom zdaňovacom období, avšak žalovaný ani daňový úrad neskúmali daňové priznania a výkazy Creative Age, s.r.o., práve v rozhodnom období, teda 04/2018. Samotná táto skutočnosť svedčí o zjavnej účelovosti, svojvoľnosti daňového úradu, ktorý dokazovanie upieral iba smerom k poškodeniu daňového subjektu, čím podľa názoru žalobcu daňový úrad a žalovaný porušili zásadu riadneho zistenia skutkového stavu,

- daňový úrad zjavne pochybil keď v televíznom spote kampaň RE/MAX Elite spoločnosti TAJ ELITE s.r.o. odvysielanú v Západoslovenskej televízii v období od 02/2018 do 04/2018 označil za kampaň spoločnosti REMAX Elite s.r.o., ktorá zanikla výmazom v roku 2014, čo zjavne svedčí povrchnom skúmaní a účelovom hodnotení dôkazov zo strany daňového úradu a žalovaného,

31. Žalobca tiež namieta, že daňový úrad postupoval pri výkone kontroly, najmä pri vykonávaní dokazovania nezákonným spôsobom, keď pre účely vlastného dokazovania použil poznatky a informácie získané v súvislosti s iným konaním. Takýto postup daňového úradu je nezákonný a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko závery v ňom prezentované sa opierajú aj o uvedené „problematické“ skutočnosti. Jedná sa o poznatky z iných daňových kontrol spoločnosti Creative Age, s.r.o.. Uvedený záver potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 03. 07. 2012, podľa ktorého poznatky získané z daňového konania u iného subjektu môže správca dane ako dôkaz použiť len vtedy, ak by vyplývali zo záverov Protokolu o výsledku daňovej kontroly vo veci, v ktorej bol svedok vypočutý......a ak danú zápisnicu o výsluchu svedka zrealizovanú v inej daňovej veci použili ako dôkaz v tejto veci, postupovali v rozpore s , keďže ako dôkaz mohli použiť len protokol o výsledku daňovej kontroly vykonávanej u iného subjektu. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na poznatky z daňových kontrol vykonané u spoločnosti Creative Age s.r.o. a tieto obhajuje ako zákonné, je nutné poukázať na to, že žalovaný v danom smere neuviedol, resp. konkrétne neoznačil ani jeden protokol z daňovej kontroly, a to ani číslom, ani orgán, ktorý prípadný protokol vydal, ani deň jeho vydania, a preto sú jeho tvrdenia len vo všeobecnej a nepreskúmateľnej rovine. Nad rámec vyššie uvedeného navyše nie je zrejmé, aký súvis a výpovednú a dôkaznú hodnotu majú mať tieto v dotknutom konaní údajne zákonné poznatky z iných daňových kontrol dodávateľa Creative Age s.r.o.

za iné zdaňovacie obdobia, keď žalovaný ani daňový úrad v konečnom dôsledku napriek použitiu tejto argumentácie, nepoukázali na žiadne konkrétne okolnosti z týchto kontrol smerujúce alebo týkajúce sa žalobcu. Opätovne sa jedná o argumentáciu žalovaného bez reálnej dôkaznej hodnoty, zneužitú na účelové špekulácie, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Žalobca rovnako spochybňuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to, že v danom prípade malo dôjsť zo strany žalobcu len k formálnemu deklarovaniu zdaniteľného plnenia bez jeho reálneho uskutočnenia. Žalobca svoje tvrdenia doložil celým radom dôkazov, pričom v zásade objektívne vyčerpal svoje dôkazné možnosti. Na druhej strane daňový úrad nevypočul svedka Y. F., nevyžiadal si, resp. si z dostupných zdrojov nezabezpečil daňové priznanie a kontrolné výkazy spoločnosti Creative Age, s.r.o. za obdobie 04/2018, nevyžiadal si od orgánov polície účtovné doklady spoločnosti Západoslovenská televízia s.r.o., čím zjavne hrubo zanedbal svoje povinnosti, čím súčasne vážne poškodil práva žalobcu ako daňového subjektu v daňovej kontrole, ako aj oprávnené záujmy žalobcu na odpočítanie dane z faktúry spoločnosti Creative Age, s.r.o.

33. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, najmä :

- rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25.03.2005 (publ. pod č. 599/2005), dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt,

- rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. : , skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov,

- Európsky súdny dvor v prípade Mahagében (rozsudok C-80/11) spojený s prípadom Dávid (rozsudok C-142/11) konštatoval, že právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, lebo zabezpečuje neutralitu dane a konečné zdanenie len pridanej hodnoty (citovaný rozsudok, bod 38 a 39). Právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či DPH na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni obchodu bola, alebo nebola zaplatená do štátneho rozpočtu. DPH sa uplatňuje na všetky predaje na výstupe po odpočítaní vstupnej dane, ktorou boli zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu (bod 40). Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu (bod 42, 45). Požadovať však zodpovednosť bez zavinenia je nad rámec aj takého vznešeného cieľa, akým je ochrana verejných financií.

34. Z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, je zrejmé, že pre odmietnutie nároku daňového subjektu na odpočítanie dane nestačí iba holá pochybnosť správcu dane. Je zrejmé, že takéto skutočnosti (pochybnosti) musia byť daňovým úradom objektívne preukázané. Žalovaný svoje rozhodnutia postavil iba na pochybnostiach, špekuláciách a chybných záveroch vykonaného dokazovania.

35. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces pred správnym orgánom SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia tohto orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (ÚS 115/03). Správny orgán v konkrétnom danom prípade zjavne nezachoval základné právo žalobcu na právnu ochranu podľa a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obdobný záver vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, ). Máme za to, že uvedené je možné aplikovať aj na náležité preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

36. žalovaný a daňový úrad reálne dodanie služby preverovali nedostatočne, čo v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku zo strany správcu dane a zároveň

nedodržali zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 Daňového poriadku. Preto aj napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal bez náležitého zistenia skutkového stavu, v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Daňový úrad len účelovo konštatoval, že daňový subjekt neuniesol v predmetnej kontrole dôkazné bremeno, pritom sám viedol dokazovanie účelovo a nedostatočne. O zjavnej účelovosti postupu daňového úradu svedčí aj postup a spôsob, akým daňový úrad, resp. žalovaný vyhodnotil, resp. „znehodnotil“ dôkaz predložený žalobcom, a to Mediálny plán ZSTV 2018. Hodnotenie tohto dôkazu spôsobom : „Ako už sám názov napovedá, ide o plán a nie dôkaz o tom, že 30 sekundový spot bol skutočne odvysielaný.“, svedčí o zjavnej predpojatosti pracovníkov, ktorí tento dôkaz hodnotili. Mediálne plány sa v praxi televíznych alebo rozhlasových vysielateľov bežne zhotovujú ako prehľady na zhrnutie odvysielaných spotov, programov a dokumentov. Pokiaľ mal daňový úrad pochybnosti o obsahovej náplni daného dôkazu, resp. nevedel alebo nerozumel údajom, ktoré v ňom boli uvedené, mohol sa na objasnenie týchto skutočností dopytovať priamo u zhotoviteľa plánu, teda spoločnosti Západoslovenská televízia, s.r.o.

37. Daňový úrad si v predmetnom konaní nezabezpečil a neprihliadal na všetky potrebné dôkazy, informácie svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Postup správcu dane pri zhodnotení dôkazov nebol presvedčivý a objektívny a vykazuje znaky vážnych logických ako aj procesných pochybení. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Slovenská republika je podľa SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať, pričom uvedené sa vzťahuje aj na ustálenú judikatúru ESD.

38. V predmetnom prípade nemožno tiež obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda prakticky pri odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie v zmysle zásady „in dubio mitius“. V tejto súvislosti je taktiež potrebné k veci uviesť, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie (rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp. zn. -37 zo dňa 26. 10. 1999), čoho následkom je nedostatočne a nepresvedčivo zistený skutkový stav, ktoré nemôže byť podkladom pre zákonné rozhodnutie smerujúce k obmedzeniu práv daňového subjektu.

39. Daňový subjekt má za to, že bolo pre účely náležitého a spoľahlivého zistenia skutkového stavu vo veci potrebné, aby si daňový úrad preveril kontrolné výkazy spoločnosti Creative Age, s.r.o. za rozhodné obdobie, aby verifikoval svoje pochybnosti ohľadom dodávky služby, ktoré mu počas daňovej kontroly vyvstali.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 04.10.2019 pre ich nezákonnosť v plnom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

41. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07. 08. 2020 zopakoval skutkové zistenia, ktoré sú podrobne uvedené v časti I. tohto rozsudku, ako i v samotnom žalobou napadnutom rozhodnutí.

Žalovaný následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a konštatoval, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Stotožňuje sa s postupom správcu dane a rovnako s jeho posúdením skutkového stavu veci.

42. Žalobca v podanom daňovom priznaní deklaruje, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry v zmysle ustanovenia Uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb podľa vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom zdaniteľného obchodu služba, daňová povinnosť vzniká podľa dňom dodania služby. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.. Dodávateľ dodanie služieb v zmysle predloženej faktúry pre žalobcu nepotvrdil a nepreukázal. Ak nebolo preukázané, že Creative Age, s.r.o. služby dodala, nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služieb dodávateľ rovnako nepreukázal. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u Creative Age, s.r.o., žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, nakoľko skutočnosti uvedené na predloženej faktúre nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nej označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej uvedenia vo faktúre podľa ustanovenia Právo na odpočítanie dane sa však viaže iba ku skutočne splatnej dani na predchádzajúcom stupni spojenej s reálnym plnením. Žalovaný súhlasil s názorom správcu dane, že ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel určiť.

43. Žalovaný po preštudovaní predmetnej žaloby konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe opätovne zopakoval námietky, ktoré už prezentoval vo svojom odvolaní. Podľa názoru žalovaného však v danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane. Skutočnosť, že správca dane a žalovaný nevyhodnotili získané dôkazy tak, ako si to žalobca vzhľadom na svoje subjektívne očakávania predstavoval, nie je dôvod na to, aby boli rozhodnutia správcu dane a žalovaného označené za nezákonné. Charakter námietok žalobcu, prezentovaných v žalobe, rovnako svedčí aj o priamom ignorovaní všetkých zistených a uvádzaných skutočností v celom ich kontexte. Žalobca účelovo obchádza zistené skutočnosti a neberie na vedomie ich vplyv na prijaté závery.

44. Žalobca svoje právo na odpočítanie dane preukazoval najmä listinnými dôkazmi. Žalovaný nepovažuje predložené „mediaplány“ za relevantný dôkaz a oprávnene ich označil za nedôveryhodné. Žalobca v žalobnej námietke č. 35 poučil zúčastnených, že mediálne plány sa v praxi televíznych alebo rozhlasových vysielateľov bežne zhotovujú ako prehľady na zhrnutie odvysielaných spotov, programov a dokumentov. Žalobca však nevysvetlil, či je v praxi televíznych alebo rozhlasových vysielateľov bežné zhotovovať zhrnutie odvysielaných spotov, programov a dokumentov, ktoré majú byť odvysielané v danom mesiaci už k prvému dňu tohto mesiaca a to aj za kalendárne dni, ktoré daný mesiac vôbec nemá. Po prepočte bola pôvodne „mediálna hodnota“ za odvysielanie jedného 30 sekundového spotu 800,- eur bez dane. Podľa mediaplánov však bola poskytnutá zľava v každom mesiaci v priemere 61 %, čo spôsobilo, že v každom mesiaci (bez ohľadu na počet odvysielaných spotov) je cena za službu bez dane 18 200,- eur. V danej veci nie je možné vychádzať ani zo zmluvy, nakoľko jej ustanovenia naplnené neboli. Zmluvné strany sa dohodli, že cena za reklamné plnenie bude stanovená dohodou na základe mesačnej objednávky počas celej kampane. Žalobca správcovi dane v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil ani jednu objednávku, na vypracovanie ktorej sa v zmluve zaviazal na mesačnej báze. Zaslané video (audiovizuálna slučka) prezentujúce dostupnosť bytov v bytovom komplexe „Petržalske dvory predaj II fáza“ nie je možné považovať za dôkaz o tom, že práve toto video bolo predmetom reklamnej kampane a Creative Age, s.r.o. zabezpečila jeho odvysielanie v Západoslovenskej televízii. Mieru dôkaznej relevantnosti, akú je možné priznať listinným dôkazom, aj s ohľadom na výsledky dokazovania, správca dane niekoľkokrát vysvetlil vo svojom rozhodnutí.

45. Úlohou správcu dane bolo riadne zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Jedným z dôkazov, o ktoré správca dane oprel výrok svojho rozhodnutia sú aj skutočnosti, ktoré získal na základe Dožiadania č. 101603002/2018 zo dňa 17. 08. 2018 zaslaného miestne príslušnému správcovi dane Creative Age, s.r.o., resp. na základe odpovede na toto dožiadanie č. 101689275/2018 zo dňa 30.08.2018, u správcu dane evidované dňa 05.09.2018 pod č. 250546870/2018. Ďalším zdrojom dôkazov je informačný systém finančnej správy, ktorý je evidenčným systémom činnosti daňových orgánov. Z oboch týchto zdrojov je zrejmé, že pravdivosť tvrdení dodávateľa uvádzaných v jeho podaniach (daňové priznania, výkazy a iné) preveroval miestne príslušný správca dane v priebehu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, júl 2017, október 2017, november 2017, február 2018, jún až september 2018. V priebehu daňových kontrol miestne príslušný správca dane zistil, že dodávateľ opakovane porušoval ustanovenia Nepreukazoval v daňovom priznaní uplatnené právo na odpočítanie dane a rovnako nepreukazoval skutočné dodanie tovarov a služieb svojim odberateľom. Je dôvodné predpokladať, že práve výkon daňových kontrol mal za následok právne zmeny u dodávateľa. Creative Age, s.r.o. s miestne príslušným správcom dane prestal komunikovať, čo spôsobilo, že daň za zdaňovacie obdobie február 2018, jún až september 2018 bola dodávateľovi určená pomôckami. Dodávateľ si dlhodobo neplnil svoje povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie september 2018. Ďalšie daňové priznania k dani z pridanej hodnoty nepodal ani na výzvy správcu dane. Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2018 Creative Age, s.r.o. nepodala vôbec, čím nedeklaruje vykonávanie ekonomickej činnosti v roku 2018.

46. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach použili dôkazy, ktorými preukázali najmä tú skutočnosť, že tvrdenia uvádzané dodávateľom (Creative Age, s.r.o.) v jeho podaniach nie sú pravdivé a zákonne opodstatnené, resp. ich opodstatnenosť vôbec nepreukazuje. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať podania Creative Age, s.r.o., medzi ktoré patrí aj daňové priznanie a kontrolný výkaz, za relevantný dôkaz o reálnom uskutočňovaní jeho ekonomickej činnosti. Správcovi dane nikdy neboli predložené záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady spoločnosti Creative Age, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalovaný konštatuje, že všetky dôkazy, ktoré správca dane použil boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u žalobcu.

47. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dňa 25.01.2019 správca dane predvolal na výsluch svedka Y. F., ktorý si predvolanie neprevzal, nakoľko bol na uvedenej adrese pre doručovateľa adresát neznámy. V deň určený na ústne pojednávanie so svedkom F. sa k správcovi dane nedostavil ani žalobca, hoci o jeho konaní mal vedomosť. Správca dane požiadal dňa 21.02.2019 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave o predvedenie Y. F. v súlade s ustanovením k ústnemu pojednávaniu. Policajný zbor nezabezpečil účasť označeného svedka z dôvodu, že na uvedenej adrese (jedinej známej) sa svedok nezdržiava a miesto jeho ďalšieho pobytu nie je známe. K správcovi dane sa v stanovený deň nedostavil ani žalobca, hoci o vypočutí svedka mal vedomosť. Žalovaný má za to, že sám správca dane využil v plnej miere všetky možnosti, ktoré mu poskytuje/ukladá procesnoprávny

48. Žalovaný v závere uviedol, že vo fáze prebiehajúceho súdneho konania je pre žalovaného skutočne zarážajúce, že aj napriek všetkým zisteným a uvedeným skutočnostiam je žalobca naďalej presvedčený, že všetky dôkazy vykonané počas daňovej kontroly vrátane príloh (listinných dôkazov) jednoznačne a nepochybne preukazujú oprávnenosť ním uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.

49. Žalovaný trval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane, a poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a na ich základe navrhol, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

50. Žalobca v podaní zo dňa 24. 09. 2020 reagoval na vyjadrenie žalovaného a bol toho názoru, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by vyvracal

skutkové tvrdenia žalobcu a rovnako neuviedol ani žiadne nové tvrdenia, ktoré by opodstatňovali jeho záverečný návrh, a to, aby správny súd žalobu zamietol.

51. Poukázal na to, že žalovaný sa vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal s namietanými nedostatkami, ku ktorým došlo v rámci daňovej kontroly ako aj pri hodnotení dôkazov.

52. Žalobca stále namieta, že daňový úrad postupoval pri výkone kontroly, najmä pri vykonávaní dokazovania nezákonným spôsobom, keď pre účely vlastného dokazovania nezákonne použil poznatky a informácie získané v súvislosti s iným konaním. Takýto postup daňového úradu je nezákonný a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko závery v ňom prezentované sa opierajú aj o uvedené „problematické“ skutočnosti. Jedná sa o poznatky z iných daňových kontrol spoločnosti Creative Age, s.r.o. (strana 3 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný ani daňový úrad v konečnom dôsledku napriek použitiu tejto argumentácie, nepoukázali na žiadne konkrétne okolnosti z týchto kontrol smerujúce alebo týkajúce sa žalobcu. Opätovne sa jedná o argumentáciu žalovaného bez reálnej dôkaznej hodnoty, zneužitú na účelové špekulácie, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia totiž zrejmé vôbec nevyplýva, čo daňový úrad sledoval alebo mienil preukázať použitím takejto argumentácie, resp. takýchto dôkazov. Napadnuté rozhodnutie ani ostatné vyjadrenie žalovaného nedáva odpoveď na žiadnu z uvedených otázok. Žalobca dal do pozornosti súdu aj žalovaného, že napadnuté rozhodnutia sa týka nároku na odpočet dane za mesiac apríl 2018. V danom kontexte nie je preto žalobcovi zrejmé, aký význam má vyjadrovanie sa žalovaného v časti vyjadrenia, ktoré sa týka kontrolných výkazov k mesiacom , , 02/2018, 06-09/2018. Tieto obdobia sa predmetnej veci netýkajú, a nemajú s ňou žiadny súvis.

53. Považoval za absurdné, že žalovaný ako orgán poverený činnosťami na úseku výberu daní, sám spochybnil význam kontrolných výkazov, resp. je zrejmé, že ich spochybňuje vtedy, keď sa mu to „hodí“ do jeho momentálnej koncepcie, t. j. žalovaný oportunisticky ad hoc používa, resp. zneužíva nástroje kontroly na úseku daní. Namiesto toho, aby daňovému úradu nariadil vykonanie tohto dôkazu a následne sa s ním po jeho vykonaní vysporiadal, sám spochybňuje a znižuje váhu „vlastného“ nástroja kontroly na úseku daní.

54. Žalovaný sa síce vyjadril k otázke nevypočutia svedka Y. F., ale jeho vyjadrenie je absolútne nedôveryhodné, nedostačujúce a najmä účelové a tendenčné. Je nutné konštatovať, že bolo jednoznačne v možnostiach daňového úradu túto osobu vypočuť. Nedá sa nevšimnúť, že skutočnosť, že svedok Y. F. nebol vo veci vypočutý zjavne žalovanému vyhovuje. Je nepochopiteľné, že pokiaľ daňový úrad nevypočul svedka Y. F., prečo si nevyžiadal, resp. si z dostupných zdrojov nezabezpečil daňové priznanie a kontrolné výkazy spoločnosti Creative Age, s.r.o. za obdobie 04/2018, resp. prečo si nevyžiadal od orgánov polície účtovné doklady spoločnosti Západoslovenská televízia s.r.o., keďže sa jedná o jediný dostupný zdroj informácií, čím súčasne vážne poškodil práva žalobcu.

55. Žalovaný a ani daňový úrad nespochybnili samotnú existenciu plnenia, ale spochybňujú, že plnenie bolo uskutočnené tak, ako to deklaruje žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt. Žalovaný na viacerých miestach cituje ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, najmä, že „preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia ..... je podmienkou pre odpočítanie“, pričom z vykonaného dokazovania je ale zrejmé, že žalobca existenciu materiálneho plnenia preukázal, a to doložením dokumentov a ostatných vyššie uvedených dôkazov. Mal za to, že daňový úrad a žalovaný si zjavne zamenili povinnosť dôkazného bremena žalobcu s dôkazným bremenom dodávateľa. Je nepochybné, že v rámci daňovej kontroly, ktorá prebieha u konkrétneho daňového subjektu, nesie dôkaznú povinnosť kontrolovaný daňový subjekt a nie dodávateľ alebo akýkoľvek iný subjekt. V napadnutom rozhodnutí však odôvodnenie žalovaného smeruje na strane 5 k tomu, že dodanie služieb nepreukázal samotný dodávateľ, a nie kontrolovaný daňový subjekt. Daňový úrad ani žalovaný nemôžu svojvoľne určovať a účelovo vyhodnocovať skutočnosti rozhodné pre priznanie nároku na odpočet dane, ktoré nemajú žiadnu oporu v právnom predpise.

56. Žalobca opakovane, rovnako ak v žalobe poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré vyvracajú závery žalovaného ako daňového úradu z napadnutého rozhodnutia.

57. Vo svojom vyjadrení tvrdil, že žalovaný svoje rozhodnutia postavil iba na pochybnostiach, špekuláciách a chybných záveroch vykonaného dokazovania. Žalovaný podľa žalobcu toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemohol nárok na odpočítanie dane žalobcovi nepriznať. Daňový úrad si za situácie, keď nevie zadovážiť doklady spoločnosti dodávateľa, nevie predvolať ani predviesť konateľa spoločnosti dodávateľa ako svedka, nevykoná dôkaz zadovážením si kontrolných výkazov z daného obdobia, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili jeho podozrenia o údajnej neexistencii plnenia dodávateľskej spoločnosti sa k tejto námietke ani raz nevyjadril.

58. V závere žalobca navrhol konajúcemu súdu, aby v predmetnej veci vykonal dôkazy navrhované v samotnej žalobe, a to z dôvodu, že tieto dôkazy neboli daňovým úradom ani napriek viacerým žiadostiam žalobcu vykonané a majú zásadný význam pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci.

59. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo zaslané žalovanému, ktorý už ďalšie vyjadrenie (dupliku) nepodal.

60. Na prejednanie žaloby žalobcu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu v súlade so svojimi písomnými podaniami a do pozornosti súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a to konkrétne bod 21, ktorý súdu aj predložil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

61. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

62. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za

dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

63. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

64. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2018 v sume 10.920,-eur, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 779,52 eur a vyrubením dane v sume 10.140,48 eur po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 08. 08. 2018 do 24. 06. 2019 za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Creative Age, s.r.o.

65. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 pri ním tvrdenom dodaní plnenia podľa faktúry č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 30. 04. 2018 od spoločnosti Creative Age, s.r.o. v sume 65.520,- eur (z toho cena bez dane z pridanej hodnoty v sume 54.600,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 10.920,- eur). Predmetom tejto faktúry bola kampaň „Taj Elit“ na základe zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017, obdobie február - apríl. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä nesprávne právne posúdenie, nedôvodné prenesenie dôkazného bremena, vykonanie dokazovania nezákonným spôsobom, pričom tvrdil, že právne závery rozhodnutí daňových orgánov si odporujú a skutkový stav veci nebol zistený dostatočne.

66. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a v ktorom sa nachádza vyššie označená faktúra. Jej predloženie je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

67. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , až d/ ako i v ust. až d/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade vo vyššie označenej faktúre vystavenej spoločnosťou Creative Age, s.r.o. ako dodávateľom fakturovanej služby s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 30. 04. 2018. Z ust. vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky plnenia, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný poskytovateľ služby ako dodávateľ, t. j. Creative Age, s.r.o. len v prípade, ak by pri tejto dodávke vznikla označenému dodávateľovi daňová povinnosť.

68. S poukazom na označenie predmetu plnenia na faktúre č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 30. 04. 2018 od spoločnosti Creative Age, s.r.o.. ako kampaň „Taj Elit“ na základe zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017, obdobie február - apríl bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu i vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním deklarovaného dodávateľa žalobcu i ďalších spoločností, ktoré sa mali (mohli) na plnení poskytnutom žalobcovi podieľať.

69. Správca dane pri preverovaní deklarovaného dodania služieb žalobcovi preveril dodanie služby dožiadaním na príslušný daňový úrad dodávateľa žalobcu - Daňový úrad Bratislava a z odpovede na jeho dožiadanie zistil, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť Creative Age, s.r.o. na adrese sídla má len virtuálne sídlo a podľa vyjadrenia vtedajšieho konateľa spoločnosti Y. F. spoločnosť nemala kanceláriu, ani zamestnancov. Zároveň dožiadaný správca dane uviedol, že v spoločnosti Creative Age, s.r.o. vykonáva daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia október, november 2017 a február 2018 a počas kontroly zistil, že daňový subjekt nemal žiadny majetok, nemal zamestnancov a od júna 2018, keď začal preverovať jeho dodávateľsko - odberateľské vzťahy konateľ - Y. F. prestal so správcom dane komunikovať, poštu nepreberal. Od 19. 10. 2018 došlo v spoločnosti k zmene obchodného mena na CREATES s.r.o., bolo zmenené sídlo spoločnosti ako i konateľ a spoločník spoločnosti.

70. Na základe uvedených skutočností správca dane zaslal na sídlo spoločnosti CREATES s.r.o, (pôvodne Creative Age, s.r.o.). výzvu na predloženie dokladov a písomností za zdaňovacie obdobia apríl 2018, pričom výzva sa správcovi dane vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Nebolo teda preukázané, že deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou Creative Age, s.r.o. bola v príslušnom zdaňovacom období - apríl 2018 daň priznaná.

71. Pretože pochybnosti o reálnosti dodania služieb žalobcovi neboli vyvrátené vykonaným dokazovaním, vyzval správca dane žalobcu o vyjadrenie a dôkazy - rozpis a opis prijatých služieb, identifikáciu osoby, ktorá realizovala propagáciu reklamy, kde v akých dňoch a v akom znení a čo bolo uverejnené a v akom rozsahu, pretože z predloženej faktúry nebolo možné určiť druh a rozsah poskytnutých služieb.

72. Žalobca na uvedenú výzvu správcu dane reagoval tak, že zaslal mediaplán ZSTV (Západoslovenská televízia s.r.o. ) za obdobie február 2018 až apríl 2018 a video, na ktorom je reklama na predaj bytov

- Petržalské dvory predaj II. fáza. Iné žiadané doklady a vysvetlenia k podrobnému popisu predmetu faktúry nedoložil.

73. V ďalšom dokazovaní sa správca dane pokúsil o výsluch svedka - Y. F., konateľa spoločnosti Creative Age, s.r.o. v čase realizácie obchodu so žalobcom, ktorý sa na predvolanie správcu dane nedostavil a nepodarilo sa ho ani predviesť príslušníkmi PZ na žiadosť správcu dane. Pretože v spoločnosti došlo k zmene konateľa, predvolal správca dane k výsluchu svedka Y. Y., ktorému sa zásielku nepodarilo doručiť a tiež sa svedka nepodarilo predviesť ani príslušníkmi PZ. Následne správca dane za účelom preverenia realizácie predmetu faktúry vystavenej žalobcov vyzval spoločnosť Západoslovenská televízia s.r.o. na predloženie dokladov k prevereniu mediaplánu ZSTV 2018, ktorá sa správcovi dane vrátila s tým, že si ju adresát v úložnej dobe neprevzal. Dňa 03. 09. 2019 bol za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutý ako svedok Ing. T. T., ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti Západoslovenská televízia s.r.o., ktorý na otázky správcu dane neodpovedal z dôvodu, že prebieha vyšetrovanie v trestnom konaní a nemôže sa z toho dôvodu vyjadriť ani k jednej otázke správcu dane či žalobcu.

74. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, správca dane vyvodil záver, že vykonaným dokazovaním nebola potvrdená dôvodnosť vystavenia faktúry zo strany deklarovaného dodávateľa (Ceative Age, s r.o.) pod č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018 pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bolo dodanie služby s označením „fakturujeme vám na základe zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017 kampaň „Taj Elit“, obdobie Február - Apríl“. Samotná faktúra a ani samotné dodanie služieb fakturovaných predmetnou faktúrou nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetnej faktúre vystavenej od dodávateľa Creative Age, s r.o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie (okrem iného zamerané i na zisťovanie podrobnejšieho opisu fakturovaných služieb, naplnením podmienok precizovaných v zmluve o propagácii a reklame, mediaplánu predloženého žalobcom, pokúsil sa o výsluch svedkov - bývalého i súčasného konateľa spoločnosti Creative Age, s.r.o. a pod.) a rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.

75. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Creative Age, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období apríl 2018, teda nebolo preukázané dodanie plnenia v zmysle faktúry zo dňa 30. 04. 2018. Žalobca v konaní nepreukázal, že plnenie (poskytnutie služieb) deklarované predmetnou faktúrou bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou Creative Age, s.r.o. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnou

faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa, t. j. spoločnosti Creative Age, s.r.o. v zmysle ust. a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci.

76. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že služby fakturované faktúrou č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018 boli žalobcovi dodané. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou Creative Age, s.r.o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe uvedenej faktúry. Zistenia daňových orgánov, resp. ich konštatovania v rozhodnutiach si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani nevykazujú znaky arbitrárnosti, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. , , ust. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom tejto dane. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu (faktúry) predloženého žalobcom ako platiteľom tejto dane, ale aj zistiť, či tento doklad i po materiálnej stránke je odrazom skutočností, ktoré deklaruje, teda okrem iného i to, či tam uvedené plnenie dodal tam uvedený dodávateľ. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie (službu) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ju získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodala ním uvádzaná spoločnosť. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry a preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle Podmienky uvedené v ust. , a v ust. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, preukázal existenciu podmienok, ktoré stanovil pre nárok na odpočítanie dane. Samotná faktúra je dokladom na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. iba vtedy, ak je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované vo faktúre, a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. v právnej skutočnosti, objekte ako aj subjekte.

77. K uvedenému správny súd, odkazujúc aj na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , ktorý je len jedným z rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (túto skutočnosť správny súd v prejednávanej veci osobitne zdôrazňuje). V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade dôvodného spochybnenia dodávateľa uvedeného na faktúre (ako tomu bolo v tomto prípade) je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty. Správny súd ďalej uvádza, že ust. upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v tomto ustanovení pod. písm. a/ až c/, pričom správca dane nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť.

78. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie služieb zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre, ktorý faktúru žalobcovi vystavil, teda spoločnosťou Creative Age, s.r.o. Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúry č. 180028 zo dňa 30. 04. 2018 inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu bola vystavená predmetná faktúra, bolo poskytnuté práve spoločnosťou Creative Age, s.r.o. ako vystaviteľom faktúry. Daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane v zmysle ust. , ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

79. Pokiaľ ide o rozloženie a prenesenie dôkazného bremena, ktoré žalobca namietal, správny súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní platí zásada, podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb (tovarov) od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pritom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

80. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. , dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. ) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.

81. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom ich splnenie nebolo preukázané. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššie súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. , , , ), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23. februára 2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje

svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

82. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má teda v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení, ktoré mu mala dodať spoločnosť Creative Age, s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci apríl 2018 na základe ním predloženého dokladu - faktúry správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka reklamy) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem tejto faktúry, resp. dokladov o jej úhrade, Zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017, mediaplánu a videa nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že plnenie (dodanie reklamy) bolo i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre.

83. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predloženej faktúry a ním.

84. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie služieb (tovaru), na ktoré sa vzťahuje faktúra, a to dodávateľom na nej uvedeným. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/11, C-642/11, C-610/19). Obchod s deklarovaným dodávateľom, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod služby (tovaru) a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúry vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bola na základe dokazovania spochybnená.

85. Nie je teda rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, alebo prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27. 09. 2007 Teleos a i. C-409/04 Zb. body 65 a 68; Netto Supermark, bod 24, ako aj zo dňa 21. 12. 2011 Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10 bod 25). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia, resp. plnenia, ktoré prijmú, neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling bod 51; vo veci C-384/04 bod 33).

86. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Pétér Dávid, vo veci C-610/19 Vikingo). Žalobcovi možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (ust. ) pri výbere obchodného partnera (Creative Age, s.r.o.), s ktorým podľa predloženej faktúry obchodoval. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by si preveroval svojho obchodného partnera, či je dôveryhodný z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania služieb, resp. tovarov. Žalobca preukazoval reálne dodanie služby v mesiaci apríl 2018 faktúrou, dokladom o jej úhrade, Zmluvou o propagácii a reklame zo dňa 28. 04. 2017, mediaplánom Západoslovenskej televízie a potvrdením štatutárneho orgánu tejto spoločnosti o odvysielaní reklamného spotu v súlade s mediaplánom, iné doklady správcovi dane nepredkladal. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že doklad o úhrade faktúry nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia. Podľa predloženej faktúry žalobca spolupracoval so spoločnosťou Creative Age, s.r.o., ktorá spoločnosť, podľa výpisu z obchodného registra, zmenila od 19. 10. 2018 obchodné meno na CREATES s.r.o., sídlo i konateľa, ktorým sa stal Y. Y. (od 19. 10. 2018). Podľa vyjadrenie dožiadaného správcu dane, spoločnosť potom, čo u nej začal príslušný správca dne vykonávať daňovú kontrolu, prestala spolupracovať a stala sa nekontaktnou. Správca dane preto odôvodnene preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu u pôvodného konateľa spoločnosti Y. F., ako i súčasného konateľa spoločnosti Y. Y., ktorí obidvaja boli nekontaktní, pričom tieto osoby mali, alebo mohli disponovať informáciami a listinami na to potrebnými. Vzhľadom na nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa žalobcu správca dane predvolal ako svedka bývalého konateľa spoločnosti Y. F., i súčasného konateľa Y. Y., ktorí boli na neznámi na adrese doručovania. Správca dane sa pokúsil o ich predvedenie prostredníctvom polície SR, avšak ani predvedenie svedkov nebolo úspešné. Nie je teda dôvodná námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky dostupné možnosti za účelom zabezpečenia výpovede uvedených svedkov. Nie je zrejmé, čo bolo potrebné podľa žalobcu vykonať, aby boli uvedení svedkovia vypočutí. Nie je úlohou správcu dane vykonávať dokazovanie až dovtedy, pokým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu tak, ako si to predstavuje práve on a niekoľkonásobne žiadať o predvedenie svedkov.

87. Skutočnosť, že tvrdenia konateľa žalobcu nebolo možné overiť v účtovnej evidencii spoločnosti Creative Age, s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektmi priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatňuje. Nie je povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ deklarované plnenie v skutočnosti nadobudol.

88. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho obchodného partnera. Žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žiadne dôkazy o tom, akým spôsobom si overoval obchodného partnera, nepredložil žiadne dôkazy o overovaní tvrdenej cenovej výhodnosti dodávateľa, žiadnu cenovú ponuku, pričom nevedel sa ani vyjadriť, čo bolo predmetom fakturácie, ktorá bola uvedená veľmi všeobecne ako predmete faktúry. Rovnako tak nepreukázal, že plnil jednotlivé záväzky zo zmluvy o propagácii a reklame, ku ktorej nepredložil ani jednu objednávku na poskytnutie služby, hoci podľa zmluvy tak mal vykonať. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi služby, potom musí žalobca znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).

89. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že žalovaný neuviedol relevantné dôvody a zistenia, na základe ktorých by žalobca vedel alebo mohol vedieť o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa, resp. že existencia údajného podvodného konania nebola zo strany žalovaného preukázaná, správny súd uvádza, že rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci jednoznačne vychádzajú z toho, že nebolo preukázané reálne dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi. Reálny

základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom teda nebol preukázaný a v takom prípade nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú podmienky podľa ust. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ). Podstatná v predmetnej veci je tá skutočnosť, že nepriznanie uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty správca dane nezaložil na tvrdenej existencii obchodného reťazca, ale na tom, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal reálne dodanie plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa.

90. K ďalšej námietke žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný neprihliadol na prehlásenie svedka Ing. T. T., konateľa spoločnosti Západoslovenská televízia s.r.o., v ktorom tento potvrdil odvysielanie sporu tak, ako je uvedené v mediálnych plánoch, súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, že uvedené prehlásenie Ing. T. T. nemôže nahradiť dôkazy, ktoré sa pokúsil správca dane získať pri daňovej kontrole, keď spoločnosť Západoslovenská televízia s.r.o. vyzval na predloženie dôkazov k mediálnym plánom, pričom uvedenú výzvu si spoločnosť neprevzala v odbernej lehote. Následne bol vypočutý i svedok Ing. T. T., ktorý ale z dôvodu trestného konania na otázky správcu dane neodpovedal. Za tejto dôkaznej situácie, s prihliadnutím na ďalšie pochybnosti vzťahujúce sa na dodávateľa žalobcu, aj podľa názoru súdu nie je možné pripísať uvedeným dôkazom takú dôkaznú silu, aby nahradili listinné doklady, ktoré si správca dane vyžiadal od spoločnosti Západoslovenská televízia s.r.o. a tiež nemôže prehlásenie Ing. T. T. nahradiť jeho svedeckú výpoveď, ktorá by mala byť podložená i listinnými dôkazmi. Mediálny plán a predložené video nemožno považovať za relevantné dôkazy o tom, že reklamný spot, ktorý mal byť odvysielaný, je práve ten, ktorý bol fakturovaný spoločnosťou Creative Age, s.r.o. pre žalobcu a že práve tento zabezpečila odvysielať uvedená spoločnosť v Západoslovenskej televízii s.r.o.

91. Súd je toho názoru, že správca dane nebol povinný vyhovieť návrhu žalobcu na to, aby si vyžiadal kontrolné výkazy od deklarovaného dodávateľa žalobcu spoločnosti Creative Age, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2018. Správca dane si od uvedenej spoločnosti žiadal predložiť listinné dôkazy k predloženej faktúre zo dňa 30. 04. 2018 a pokúsil sa i o výsluch bývalého i súčasného konateľa uvedenej spoločnosti. Správca dane vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol na jeho dožiadanie správca dane uvedenej spoločnosti a tieto správne vyhodnotil v súvislosti s inými získanými poznatkami tejto spoločnosti z informačného systému finančnej správy, keď mal preukázané, že daňový subjekt - Creative Age, s.r.o. podávala nepravdivé informácie, ktoré sa viazali na preukazovanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Uvedené zistenia len dokresľujú nevierohodnosť obchodného partnera žalobcu. Dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu žalobcovi však bola tá skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať, že predmet plnenia z faktúry vystavenej jeho dodávateľom z 30. 04. 2018 mu dodal práve dodávateľ, ktorý faktúru vystavil, t. j. spoločnosť Creative Age, s.r.o. Nebolo preto nutné oboznamovať žalobcu s protokolmi z daňovej kontroly vykonanej u jeho dodávateľa Creative Age, s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia.

92. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

93. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne (daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových) orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli

mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Nebol dôvod doplniť dokazovanie, naviac, v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva a vychádza zo stavu v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

94. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dal do pozornosti správneho súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , konkrétne bod 21 tohto rozsudku, ktorý podľa názoru žalobcu možno aplikovať v predmetnej veci. V predmetnej právnej veci správca dane neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 nie preto, že by tvrdil o možnej účasti žalobcu na podvodnom konaní (ako to rieši citovaný rozsudok, kde kasačný súd mal za to, že nebolo v predmetnej veci vykonané dokazovanie poskytujúce dostatočný skutkový základ pre riadne posúdenie veci). Podľa názoru súdu nie je možné uvedený rozsudok aplikovať na súdenú vec.

95. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry uznané ako oprávnené.

96. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 04. 10. 2019 určil rozdiel v sume 10.920,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 10. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

97. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

98. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

99. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.