Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 20/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom, advokátska kancelária, Krmanova 1, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. zo 17. októbra 2022, ako aj uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -1285 z 31. októbra 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia , 2 a 5 (ďalej len „“) uzneseniami Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. zo 17. októbra 2022 a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -1285 z 31. októbra 2022. Požaduje ďalej, aby boli obe uznesenia zrušené a okresnému súdu sa prikázalo prepustiť sťažovateľa neodkladne z väzby. Domáha sa ďalej priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur spoločne a nerozdielne od okresného súdu a krajského súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu, ako aj náhrady trov konania spoločne a nerozdielne od okresného súdu a krajského súdu na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva nasledovný skutkový stav veci:

3. Uznesením vyšetrovateľa z 31. marca 2022 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa , a v súbehu so zločinom marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania podľa a na tom skutkovom základe, že pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami úpadcu, pričom mal uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

4. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu č. k. z 8. apríla 2022 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa s účinnosťou od 6. apríla 2022 o 9.00 h s tým, že nie je možné účel väzby nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.

5. Prokurátor 4. októbra 2022 podal na sťažovateľa obžalobu. Samosudca okresného súdu následne nariadil termín výsluchu sťažovateľa pre účely rozhodnutia o ďalšom trvaní jeho väzby na 17. október 2022.

6. Uznesením samosudcu okresného súdu č. k. zo 17. októbra 2022 bol sťažovateľ podľa v spojení s a z dôvodov uvedených v ustanovení ponechaný vo väzbe s tým, že sa väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza a žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby písomným sľubom sa zamieta.

7. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť.

8. Uznesením krajského súdu č. k. -1285 z 31. októbra 2022 bola podľa sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá. Uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa podľa rukou písanej poznámky doručené 10. novembra 2022.

9. Podľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ po vyhlásení uznesenia okresného súdu, jeho odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok podal do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú napriek dostatočnej časovej možnosti bližšie písomne nezdôvodnil.

II.

Argumentácia sťažovateľa

10. Uznesenie okresného súdu vykazuje známky arbitrárnosti a vágnosti, bez zamerania sa na konkrétne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé byť legitímnymi väzobnými dôvodmi. Existencia relevantného väzobného dôvodu (okrem hrozby vysokého trestu) nie je daná už od počiatku trestného konania. Podľa názoru okresného súdu dôvod tzv. útekovej väzby má byť daný samotnou osobou sťažovateľa, jeho osobnými pomermi, ako aj povahou trestnej činnosti, a to v kombinácii s hrozbou vysokého trestu.

11. Konkrétne ide o to, že sťažovateľ je emočne nestabilnou osobou labilnou v prispôsobivosti s uvoľneným brzdovým systémom a so sklonom k ľahkovážnym a nezodpovedným prejavom, ale aj so sklonom k užívaniu alkoholických nápojov a k patologickému hráčstvu. Žije dlhodobo s manželkou a deťmi v byte svokrovcov, avšak bez písomnej zmluvy o nájme len na základe ústnej dohody, je nezamestnaný a nemajetný.

12. Sťažovateľ k týmto dôvodom uvádza, že naozaj nie je vlastníkom bytu, v ktorom býva s rodinou, a nie je ani prihlásený na trvalý pobyt na tomto mieste administratívnym spôsobom. Mimo trestnej činnosti kladenej mu za vinu obžalobou žil doteraz riadnym a rodinne usporiadaným životom, pričom má veľmi silné citové väzby k rodine (najmä k deťom). Napriek vedomosti o začatí trestného stíhania mal k dispozícii podstatný časový interval pred vzatím do väzby, no napriek tomu nerealizoval žiadne kroky signalizujúce snahu o skrývanie sa, resp. o útek do zahraničia. Nie je majiteľom žiadnej nehnuteľnosti v zahraničí a neexistujú ani jeho žiadne preukázateľné väzby so zahraničím, ktoré by zakladali riziko úteku. Nepopiera, že navštevoval

kasíno, ale v momentálnej situácii v rámci svojej nemajetnosti nie je namieste dôvod obávať sa takéhoto správania. V opačnom prípade je možné uložiť mu primerané obmedzenie zákazom návštev takýchto miest. Skutočnosť, že je nielen liečený ako psychiatrický pacient, ale naozaj po dlhú dobu bol hospitalizovaný v liečebnom ústave z dôvodu psychiatrického ošetrenia, nemôže znamenať vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, pretože by to bolo spochybňovaním jeho práceneschopnosti a záverov odborných vyšetrení vysokošpecializovaného ústavu bez konkrétnych skutočností a odborných nálezov. Zdravotný stav mu nemôže byť na ťarchu a nezadáva príčinu väzobných dôvodov. To isté platí o znalcom konštatovanej údajnej labilite, emočnej nestabilite a prípadných závislostiach. Okresný súd odmietol návrh sťažovateľa vypočuť jeho manželku a svokru, ktoré by dosvedčili, že do vzatia do väzby sa trvalo zdržiaval v byte patriacom svokrovcom, kde je i naďalej s ich súhlasom oprávnený bývať. Nemôže preto obstáť argument okresného súdu, podľa ktorého nemá stále bydlisko. Okresný súd sa s týmto návrhom na doplnenie dokazovania nevysporiadal a odmietol ho vykonať bez uvedenia dôvodu.

13. Možno urobiť záver, že žiaden z argumentov okresného súdu (okrem hrozby vysokého trestu) nemá oporu v reáliách, resp. takú relevanciu, príp. intenzitu, aby spĺňal náležitosti väzobného dôvodu.

14. Krajský súd v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti len vágne uviedol, že okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru, že dôvody útekovej väzby trvajú, resp. že postupoval správne, keď sťažovateľa ponechal vo väzbe, nezistiac možnosť nahradenia väzby. Ďalej bez konkrétnej argumentácie uviedol, že dôvody útekovej väzby s poukazom na hrozbu vysokého trestu trvajú a plynutím času neboli zoslabené.

15. Sťažovateľ zdôrazňuje, že k hrozbe vysokého trestu nepristúpil žiaden iný relevantný dôvod opodstatňujúci väzbu. Všeobecné súdy napriek tomu však špecifikovanými arbitrárnymi uzneseniami, ktoré z hľadiska odôvodnenia nespĺňajú štandardy v zmysle judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, porušili právo sťažovateľa na jeho osobnú slobodu.

16. Rozhodovanie krajského súdu o závažnom zásahu do garantovaného práva sťažovateľa na osobnú slobodu trvalo v zmysle zápisnice o neverejnom zasadnutí krajského súdu 10 minút, čo samo osebe svedčí v prospech argumentu o arbitrárnosti a nedôvodnosti uznesenia krajského súdu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

17. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k. zo 17. októbra 2022, nie je daná právomoc ústavného súdu.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je

príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

20. Proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v rámci sťažnostného (opravného) konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ právo podať sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu ako riadny opravný prostriedok aj využil.

21. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu krajského súdu č. k. -1285 z 31. októbra 2022. Túto časť ústavnej sťažnosti treba považovať sčasti za neprípustnú (vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v bodoch 10 až 15) a sčasti za zjavne neopodstatnenú (vo vzťahu k námietke sťažovateľa v bode 16).

22. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

23. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

24. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

25. Z pohľadu ústavného súdu treba za rozhodujúcu okolnosť považovať tú skutočnosť, že podľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ, zastúpený v trestnom konaní obhajcom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, do zápisnice o verejnom zasadnutí podaný riadny opravný prostriedok (sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu) nijako neodôvodnil, hoci mal na to dostatok času (pozri bod 9). Toto konštatovanie krajského súdu sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nijako nepopiera, v dôsledku čoho ho treba považovať za nesporné medzi účastníkmi konania.

26. Táto nesporná skutočnosť vo svojich dôsledkoch znamená, že sťažovateľ síce z formálneho hľadiska možnosť obrany svojich práv v rámci všeobecných súdov (spočívajúcu v podaní riadneho opravného prostriedku) využil, avšak z materiálneho hľadiska vzaté tak neurobil, keďže podanú sťažnosť nijako neodôvodnil a s argumentáciou smerujúcou proti záverom okresného súdu vyrukoval až v rámci ústavnej sťažnosti. Zakladá to neprípustnosť ústavnej sťažnosti vo vzťahu k námietkam sťažovateľa uvedeným v bodoch 10 až 15.

27. Treba napokon uviesť, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu nepredložil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku čoho ani neprichádzala do úvahy prípadná možnosť postupu ústavného súdu podľa .

28. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že neverejné zasadnutie krajského súdu trvalo iba 10 minút, z čoho má bez ďalšieho vyplývať arbitrárnosť a nedôvodnosť uznesenia krajského súdu (pozri bod 16), ústavný súd poznamenáva, že za situácie, keď sťažovateľ žiadne dôvody podanej sťažnosti nepredložil, nejaví sa čas trvania neverejného zasadnutia krajského súdu ako zjavne neprimeraný, v dôsledku čoho treba túto námietku považovať za zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu