Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/145/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej K. T. stíhanej pre prečin krádeže podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. februára 2022 takto

rozhodol:

Podľa obžalovanú K. T., T.. XX.X.XXXX D. F., U. H. D. T. U., T. G. XXX/XXX

pre skutok právne posudzovaný ako prečin krádeže podľa , , ktorého sa mala dopustiť tak, že

v období od mesiaca február 2017 do 10.30 hod. dňa 31.03.2017, z voľne prístupnej výstavnej plochy nachádzajúcej sa vo Vranove nad Topľou, na ul. H. pri budove č. XXXX/XX, postupne odcudzila a následne odpredala 5 ks náhrobné kamene s príslušenstvom a 2 ks náhrobné tabule, ktoré boli majetkom samostatne zárobkovo činnej osoby N. Q., kamenárske práce s miestom podnikania, XXX XX G., K.. G. Č.. XXX, V.: XXXXXXXX, ktorému tak týmto konaním spôsobila škodu v celkovej výške 8.430 eur,

spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa poškodeného N. Q., T.. X.X.XXXX, H. G., R. XX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže podľa , v znení účinnom v čase skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka poškodeného N. Q., svedkov N. V., F. C., D. Č., N. Q., S. H., Y. B. Z. D. B., prečítal zápisnice o výsluchu svedkov N. B. a I. N., oboznámením sa so zápisnicami o ohliadke miesta činu a priloženou fotodokumentáciou, zápisnicou o vydaní veci a uznesením o vrátení veci, odborným vyjadrením ku škode, výpisom zo živnostenského a obchodného registra, listinami predloženými obžalovanou, pripojeným spisom Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. , ako aj odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou Mesta Vranov nad Topľou a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná uviedla, že priestor, v ktorom mal poškodený uložené pomníky, je priestor jej rodičov a poškodený ich tam umiestnil svojvoľne po nejakej dohode s jej dedom N.T. B., ktorý v predmetných

priestoroch do určitej doby podnikal. Potom, čo dedo ukončil živnosť, viackrát poškodeného vyzývali a to telefonicky, ale hovorila aj s jeho asistentkou a kontaktoval ho aj otcov brat D. B., teda za účelom, aby si prišiel pre pomníky a aby sa nejako ohľadom tejto veci dohodli. Mali záujem dostať do týchto priestorov iného podnájomníka, priestory zrekonštruovať, nakoľko by bolo pre nich finančne neúnosné uhrádzať všetky poplatky spojené s týmito priestormi. Teda poškodeného kontaktovali, ale on nereagoval, pričom táto situácia trvala viac ako rok. K dohode medzi poškodeným a jej dedom uviedla, že sa nevie vyjadriť, jej dedo povedal len toľko, že tri pomníky patria ich rodine za to, že poškodený využíval priestory takmer desať rokov a to tak, že si z parkoviska, resp. z ich plochy urobil výstavnú plochu. Taktiež nejaké náhrobné tabule skladoval aj v priestoroch budovy. Dedo resp. jeho zamestnanci, ale aj jej matka Y. B., sprostredkovávali predaj pomníkov poškodeného prípadným záujemcov, dokonca preberali aj zálohy zložené na pomníky týmito záujemcami. Keď sa im podarilo získať podnájomníka, pričom budova bola v dezolátnom stave, keďže aj od týchto pomníkov namokli múry, vtedy začali poškodeného intenzívnejšie kontaktovať, no napriek jej apelom, že to potrebujú vypratať, mávol rukou a nijako to neriešil. V tom čase zomrel jej švagor I. H. a keďže dedo jej tvrdil, že tri pomníky sú ich, dala jeden odviesť na cintorín do Malej Domaše na hrob švagra. Ten pán, ktorý bral budovu do nájmu, taktiež potreboval dva pomníky, tak sa s ním dohodla na cene 550,- eur za jeden pomník. Dva pomníky ešte predala jednému chlapovi, ktorý im pomáhal upratovať priestory a to taktiež po 550,- eur. Vtedy sa pokúšala poškodenému dovolať ale telefón jej nedvíhal. Následne ju kontaktovala polícia, s tým že podľa oznámenia mali byť pomníky odcudzené, pričom to nebola pravda, stačilo, aby ju poškodený kontaktoval a všetko by mu vysvetlila. Čo sa týka ceny, za ktorú pomníky odpredala, keďže sa jednalo o pomníky, ktoré tam stáli asi osem rokov, tak si zistila cenu nových pomníkov, ktorá predstavovala cca 1200,- eur, pričom vedela, že poškodený tieto dovážal priamo z Poľska, preto mala za to, že primeraná cena bude 550,- eur. Potom, čo začalo toto konanie, boli odobraté pomníky od pána V. a vrátené poškodenému a tie tri, ktoré už boli osadené na cintorínoch, tam boli ponechané. Bola ochotná poškodenému vyplatiť za dva pomníky 1100,- eur s tým, že by sa musela potom vyrovnať ona s pánom V.. V dôsledku tejto vzniknutej situácie to riešia teraz tak, že on neuhrádza elektrinu, ktorú spotrebováva v budove, ktorú má od nej, resp. od jej rodičov v nájme. Keď predávala tie pomníky tým ľuďom, okrem tých troch, ktoré mala za to, že patria jej rodine, tak im uviedla, že sprostredkováva predaj pre poškodeného a pôvodne aj peniaze mali ísť poškodenému. Ten pán, ktorý pomáhal vypratávať priestory, a ktorému odpredala dva pomníky, tak sumu zaplatil jej. K osobám F. C., Č. a Q. sa nevedela vyjadriť. Uviedla tiež, že podľa nej to nie je žiaden trestný čin, keďže mala snahu dať vedieť majiteľovi, teda poškodenému, že sa pomníky predali, ale on na to nereagoval. On mal zložené na ich pozemku veci, ktoré si nechcel zobrať a ani veci z budovy, ktoré tam boli umiestnené až do času pojednávania v tejto veci, pričom poškodený žiadnym spôsobom neuhradil škodu, ktorú umiestnením tých kameňov spôsobil a to ani novému nájomcovi, ktorý budovu zrekonštruoval. Poškodený nemal na tieto priestory žiadnu nájomnú zmluvu, neexistoval k tým pomníkom žiadny preberací protokol, a keď poškodený tvrdí, že sa mu nejaké veci zadržiavajú, nie je to pravda, práve naopak, on sám si ich nevypratal. Vlastníkom budovy sú síce jej rodičia, ale ona zariaďovala všetky záležitostí týkajúce sa nájmu budovy. Stále uvádzala záujemcom o pomníky, že tri pomníky patria jej rodine, z toho jeden použili pre jej švagra a keď predávala pomníky, tak tým urobila len službu poškodenému, keďže tieto tam stáli niekoľko rokov.

Poškodený N. Q. uviedol, že pri sklenárstve pána B. vo Vranove na ulici H. mali ako firma výstavu pomníkov, aj sa tam prijímali pre nich zákazky. Tú výstavu tam mali minimálne tri roky a to vonku pred budovou, tak ako to bolo aj nafotené. S pánom B., T.. XXXX bolo ústne dohodnuté, že tam túto výstavu budú mať a že keď niekto prejaví záujem, tak sa s takouto osobou spíše objednávka u pani N., ktorá bola pracovníčka sklenárstva u pána B.. Po spísaní zákazky táto bola odovzdaná jeho firme a finančné prostriedky dávali potom zákazníci na účet, v prípade zloženia zálohy v hotovosti, pani N. vypísala príjmový doklad jeho firmy o prevzatí zálohy a peniaze mu osobne odovzdala. Asi rok predtým než malo dôjsť k odcudzeniu pomníkov sa už predávali menej a vtedy mu aj jeden zo zamestnancov oznámil, že keď prechádzal popri tejto výstave zistil, že niektoré kusy chýbajú, preto ho poslal oznámiť to na políciu. Čo sa týka samotných pomníkov, tieto označil s odkazom na vyhotovenú fotodokumentáciu a taktiež uviedol, ktoré z týchto kompletov, teda nápisná doska a obruba boli vrátené. Teda niektoré tieto komplety ako aj náhrobné tabule niekto odcudzil. K samotnej dohode s pánom B. uviedol, že to mali dojednané tak, že v prípade, že pán B. bude potrebovať vykonať nejaké práce, tak ich urobí jeho firma, žiadna iná dohoda nebola a finančnú náhradu za toto miesto nikomu neposkytoval. Nie je však pravdou, že by dal pánovi B. do vlastníctva nejaký z týchto náhrobných kameňov, alebo že by mu nejaký daroval. Pre pána B. boli vykonané úpravy na cintoríne, kde on mal svoj hrob, ale boli to len betonáže a opravy, keďže pán B. už pomník mal. Čo sa týka tvrdení obžalovanej o tom, že bol kontaktovaný z dôvodu odstránenia

výstavy pomníkov uviedol, že mal vedomosť, že starý pán B. prestal podnikať a pomníky boli ukradnuté až potom, no nebol kontaktovaný ani telefonicky, ani písomne, ani žiadny jeho zamestnanec v súvislosti s vyprataním priestorov. Keď mu pán S. oznámil, že niektoré z pomníkov chýbajú, kontaktoval pána B., tento mu uviedol, že o ničom nevie a že nikomu nedal žiaden súhlas, preto kontaktoval políciu a nikoho iného nekontaktoval. Vyjadril sa taktiež k hodnote odcudzených pomníkov, s tým že trvácnosť takýchto náhrobných kameňov a tabúľ je doživotná, tieto sa neznehodnocujú. Uviedol teda ešte raz, že k predmetnej budove na ulici H. resp. priestorov k nej prináležiacich, nemal nijakú nájomnú zmluvu a mal za to, že vlastníkom budovy je starý pán B..

Svedok N. V. vypovedal, že má na ulici H.Ľ. vo Vranove v prenájme budovu od matky obžalovanej. Tie náhrobné pomníky boli uložené pri tej budove, no túto bolo potrebné rekonštruovať, nakoľko bola od tých pomníkov dosť znehodnotená, tak povedal obžalovanej, že je potrebné, aby si majiteľ pre ne prišiel alebo ich iným spôsobom odpratal, aby bolo možné budovu rekonštruovať. Mal tiež vedomosť, že majiteľ pomníkov dlhodobo neplatil za to žiaden nájom, tak mu obžalovaná oznámila, že môže odpredať tieto pomníky v rámci kompenzácie. Na základe toho kúpil dva pomníky a previezol ich na svoj pozemok v H., ktoré mu potom, keď sa to vyšetrovalo, polícia odobrala. Obžalovanej zaplatil asi po 600 eur za jeden pomník a taktiež platil za odvoz 50 eur, čo mu potom obžalovaná vrátila. Nevie čo sa stalo s ostatnými náhrobnými kameňmi, nezaujímal sa o to, no keď išli rekonštruovať budovu, už tam žiaden z pomníkov nebol. V súvislosti s odobratím pomníkov políciou mu suma za pomníky priamo refundovaná nebola, ale dohodli sa s obžalovanou, resp. jej rodičmi tak, že táto bude postupne odpočítaná od sumy nájmu. K samotnej budove a k vplyvu umiestnenia pomníkov na stav budovy uviedol, že určite to malo vplyv na stav budovy, lebo budova bola podmoknutá a na úseku, kde boli vystavené tie pomníky, bola zvetraná fasáda, omietka, pretože pomníky boli osadené blízko pri budove a teda sneh či dážď spôsobovali zamoknutie tejto budovy a na tomto úseku bola budova zamoknutá aj z vnútra. Obžalovaná mu uviedla, že s poškodeným Q. ohľadom pomníkov komunikovala, ale on na jej komunikáciu nijako nereagoval. Ešte aj toho času by mali byť v budove nejaké náhrobné tabule, ale nikto sa o nich nezaujíma.

Svedok N. Q. uviedol, že v roku 2017 mu zomrela žena a prišiel za ním F. C. a povedal mu, že vie o lacnom pomníku na predaj za 500 eur. Spolu s C. išli pre ten pomník, naložili ho na dodávku a on peniaze odovzdal C. a to 500 eur. Pomník potom osadili na cintoríne. Obžalovanú nikdy nevidel ani nestretol, ale pre ten pomník boli niekedy v doobedňajších hodinách a boli tam ešte ďalší ľudia, ktorí im pomáhali to naložiť.

Svedok Č. vypovedal, že v tom čase, v roku 2017, zomrel jeho otec a chcel kúpiť pre neho pomník, nemali veľmi peniaze a vtedy sa dopočul od D. alebo ináč sa ten muž volá, že jedna pani má na predaj pomníky za dobrú cenu. Boli sa pozrieť na tej ulici a bol tam s ním aj pán, čo mu ten pomník ponúkol. Zavolali aj obžalovanú, pomník si prezreli a s obžalovanou sa dohodli, že zoberie si jeden pomník. Keďže aj ona brala jeden pomník, najprv odniesli pomník jej a potom naložili pomník, ktorý bol pre neho. Peniaze za pomník dal tomu mužovi, ktorý mu pomník ponúkol a pokiaľ vie, tak on ich mal ďalej odovzdať obžalovanej. Pre pomník boli v doobedňajších hodinách a boli tam viacerí, keďže to bolo potrebné naložiť.

Svedok C. uviedol, že obžalovanú pozná, pretože mu dala nejaké veci, lebo vypratávala priestory vo Vranove. Za vypratanie a odvoz tých vecí si ich mohol ponechať. Keď boli s obžalovanou vo Vranove na H. ulici, tak si všimol, že tam boli vyložené pomníky, preto sa jej spýtal, či ich má na predaj a ona povedala, že áno. Vtedy jeho kamarátovi N. Q. z D. zomrela manželka a on sa ho pýtal či nevie o niekom kto pomníky predáva, tak mu uviedol, že vie teda o obžalovanej, stretli sa na mieste na tej ulici on, obžalovaná a Q., ktorý si tam vybral jeden pomník a dohodol sa s obžalovanou na sume 500 eur. Jemu zaplatil za naftu, lebo jeho dodávkou odviezli ten pomník do D.. Aj pán V. ho požiadal, aby mu zaviezli pomníky, ktoré kúpil, tak to urobil. Nikdy sa obžalovanej nepýtal komu tie pomníky patria, bral to tak, že sú jej. Pomníky prevážali cez deň, veď nič nekradli a brali ich od firmy, kde boli vonku a sú tam aj iné firmy.

Svedkyňa S. H. vypovedala, že v budove jej rodičov, ktorá sa nachádza na ulici H. boli pomníky, pričom jedného dňa jej obžalovaná volala, že ju kontaktovali policajti, že tieto pomníky boli odcudzené. Vie, že pomníky patrili pánovi Q., ale nejako extrémne sa o túto záležitosť nezaujímala. Vie však, že zo strany jej sestry to nebola krádež, pretože ich dedo N. B. tvrdil, že tri pomníky sú pre nich, teda sú ich. Taktiež vie, že poškodeného obžalovaná vyzývala, aby pomníky odstránil. V tom čase potrebovala pomník pre svojho nebohého manžela, tak jej bolo povedané, že si jeden môže vybrať, aj tak urobila a dali ho na

cintorín v Malej Domaši. Podľa toho čo vie, pomníky im mali patriť za to, že boli uschovávané pred budovou rodičov a nevie o tom, aby k tomu existovala nejaká nájomná zmluva, na základe ktorej by za to bola platená kompenzácia. Pokiaľ vie, poškodený jej rodičom neplatil žiadnu sumu. Za pomník, ktorý zobrala pre svojho manžela, neplatila, mala za to, že je to jeden z pomníkov, ktoré si môžu zobrať. Pokiaľ sa týka poškodeného, vie o tom, že až do súčasnej doby má v budove nejaké veci, ale nemá záujem si ich prevziať, pričom sú medzi nimi aj náhrobné tabule. Čo sa týka budovy, pomníky, ktoré boli pri nej umiestnené, mali vplyv na jej stav, lebo keď boli odsunuté, tak bola budova poškodená, boli tam diery, opadávala omietka. V súčasnosti priestory využíva pán V., ktorý budovu aj zrekonštruoval.

Svedkyňa Y. B. uviedla, že obžalovaná jej mala povedať, že jej svokor, N. B., jej povedal, že tri pomníky si môžu zobrať. Nevie či poškodený platil za tento priestor nejaký nájom, bol dohodnutý len so svokrom, ktorý priestory využíval, aj keď priestory boli jej a manželove. Bolo to sklenárstvo, kde ona u svojho svokra pracovala. Q. sa teda dohodol s jej svokrom a pred budovou mal vystavené tie pomníky, ktoré keďže boli blízko pri budove, táto sa poškodila a začal opukávať múr. Obžalovaná ho kontaktovala, aby si pomníky odpratal, lebo sa poškodila stena a mal tam prísť nový nájomník. Obžalovaná teda poškodenému volala, aby si pre ne prišiel, ale dodnes sú ešte v priestoroch budovy tabule, pre ktoré si poškodený neprišiel. Vyjadrila sa tiež k zákazkám pre poškodeného v tom zmysle, že ak nejaký zákazník mal záujem o kúpu pomníka, tak s ním spísali objednávku, ktoré objednávky spisovala aj ona, dokonca preberala aj zálohy pre poškodeného. Takto to fungovalo niekoľko rokov. Takéto objednávky vybavovala pre poškodeného aj pani N.. Priestory, v ktorých podnikal svokor a teraz sú v nájme, slúžili na podnikanie. S poškodeným sa pár krát stretla, ale ohľadom tých pomníkov poškodený všetko komunikoval s jej svokrom, riešili tieto záležitosti sami v kancelárii. Čo sa týka vzťahu k svokrovi uviedla, že ju nemal veľmi rád ale obžalovanú, svoju vnučku, mal veľmi rád, táto zabezpečovala aj záležitosti ohľadom toho, keď končil podnikanie v sklenárstve a taktiež mu pomáhala so zabezpečovaním lekárskej starostlivosti.

Svedok D. B. uviedol, že vedľa prevádzky sklenárstva mal svoju prevádzku drevovýroby, pričom sklenárstvo prevádzkoval jeho otec. Priestory sú jeho brata, v týchto priestoroch podnikali a zostalo to teda v rodine. Do sklenárstva často nechodil, vzhľadom k tomu, že po smrti ich matky, nastal rodinný konflikt s otcom a viac menej tie problémy zostali až do dnešného dňa. Vie však, že pri objekte v sklenárstve mal umiestnené pomníky poškodený a na dverách sklenárstva bol aj leták, na ktorom boli ponúkané služby a kamenárske výrobky poškodeného, teda vonku pred sklenárstvom boli umiestnené pomníky a to pri vchode do sklenárstva, pričom sa jednalo o nestrážený priestor. Vie o tom, že aj jeho švagriná, ktorá pracovala v sklenárstve, predávala tieto pomníky pre záujemcov. Po tom čo bola činnosť sklenárstva ukončená, tak upozorňoval robotníkov poškodeného, že stále prichádzajú záujemcovia o tieto pomníky, no on nie je povinný im takéto informácie poskytovať. Po tom čo sa vypratávalo sklenárstvo, časť tých náhrobných kameňov alebo pomníkov bola umiestnená aj v jeho sklade, lebo do priestorov, kde bolo pôvodne sklenárstvo išiel nový nájomník. Vie od brata, že obžalovaná kontaktovala poškodeného a nebolo to raz, ale nemalo to žiaden výsledok a tie pomníky tam zostávali. Uviedol tiež, že sám mal so svojim otcom taký incident, že otec mal nahlásiť na polícii, že mu boli ukradnuté z jeho prevádzky stroje a že dokonca mali byť nejaké stroje odpredané do Poľska, no po tom čo tam prišiel vyšetrovateľ, odkontrolovali to a všetko podľa súpisu jeho otca sa tam nachádzalo. Teda viedlo sa ohľadom tejto záležitosti trestné stíhanie, no potom bolo ukončené.

Svedok N. B. uviedol, že bol vlastníkom sklenárstva na H. ulici vo Vranove nad Topľou. Ešte keď bol vlastníkom tej budovy, tak sa ho poškodený, ktorý má kamenárstvo v G. opýtal, či by nemohol dať nejaké náhrobné kamene k ich budove a následne či by mu nesprostredkovali zákazníkov. On s tým súhlasil, pričom sa nedohodli na nijakom finančnom nájme. Dohodli sa iba tak, že ak on bude potrebovať nejakú pomoc, tak mu poškodený alebo jeho zamestnanci pomôžu. Pomohli mu potom s prácami na cintoríne, kde mu zabezpečovali náhrobné kamene, či už pre jeho manželku, svokra alebo svokru. Táto pomoc bola vzájomná a všetko bolo v poriadku, bolo to na vysokej úrovni, lebo poškodený je inteligentný a spravodlivý človek. O tom všetkom vedel aj jeho syn N. B. a nemal nič proti tomu. Čo sa týka toho, že by mal byť vlastníkom on alebo niekto z jeho rodiny troch vystavených náhrobných kameňov, tak o tom nič nevie, nikdy mu to poškodený nepovedal, nikdy takáto dohoda nebola. Tým, že náhrobné kamene boli pred budovou sklenárstva, bolo to pre neho určitou výhodou, lebo zákazníci si mohli prípadne objednať aj nejakú zákazku u neho alebo si mohli niečo zakúpiť. Ak niekto tvrdí, že oni ako rodina B. mali byť majiteľom troch kusov náhrobných kameňov, nie je to vôbec pravda, niekto si to vymyslel, nikdy to poškodený nepovedal, nikdy sa takto nedohodli. K obžalovanej uviedol, že nevie prečo tie kamene ukradla, nemala na to vôbec dôvod. Celý život svojej rodine pomáhal a teraz o neho nikto nejaví záujem

a na súde sa viedlo aj konanie o neplatnosti darovacích zmlúv obžalovanej na základe toho ako sa k nemu vnučka K. T.B., obžalovaná, chová.

Svedkyňa I. N. vypovedala, že si privyrábala na dohodu u poškodeného, pričom jej práca pozostávala z toho, že ak niekto vo Vranove chcel nejaký náhrobný kameň, tak mu ho na výstavke na H. ulici ukázala. Následne spracovala so zákazníkom potrebné papiere. Finančnú hotovosť za poškodeného už nepreberala, prípadne poskytla číslo účtu poškodeného. Či poškodený s N.T. B. mali nejakú dohodu to nevedela uviesť. Vie však, že tam boli nejaké problémy ohľadom budovy, no nechce sa do toho miešať. Pán N. B. je jej rodinou, je veľmi dobrý, pomáhal jej, keď to potrebovala a od poškodeného za odplatu dostala to, že jej pomohol s výstavbou náhrobného kameňa pre jej nebohého manžela.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vykonanej na ulici H. vo Vranove nad Topľou dňa 15.05.2017 je zrejmé, že miesto ohliadky sa nachádza na súpisnom čísle XXXX, pričom predmetom ohliadky bol priestor, ktorý sa nachádza napravo vedľa uvedenej budovy, ktorý je prázdny. Vedľa budovy sa nachádza päť miest o rozmeroch 1,5 x 3 metre, ktoré sú ohraničené trávnatým porastom. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z priloženej fotodokumentácie, z ktorej je zrejmé, že na predmetnej budove je osadená aj tabuľa Sklenárstvo a rámovanie obrazov ale aj veľká reklamná tabuľa Kamenárstvo N. Q. G.. Z fotodokumentácie je taktiež zrejmé, že pri uvedenom mieste je poškodená omietka.

Ohliadky miesta činu boli vykonané aj v obci H. Č.. XX a to dňa 16.05.2017, kde na dvore rodinného domu sa nachádzal jeden kus náhradný kameň s tabuľou svetlosivej farby a jeden kus náhrobný kameň s tabuľou tmavosivej farby. Pri ohliadke bola prítomná D. V., T.. XX.XX.XXXX. Aj tieto skutočnosti boli zachytené do priloženej fotodokumentácie. Na cintoríne v obci D. dňa 31.05.2017 bola vykonaná ohliadka náhrobného kameňa a to čiernej farby s nevypísanou tabuľou čiernej farby. Taktiež skutočnosti uvedené v zápisnici sú zachytené vo fotodokumentácií. Ten istý deň bola vykonaná ohliadka aj na cintoríne v obci H., kde bol ohliadnutý náhrobný kameň tmavej farby. Prítomný pri tejto ohliadke bol F. C.. Náhrobný kameň bol obhliadnutý aj na cintoríne v obci I. S., tak ako je to uvedené v zápisnici o ohliadke, pričom sa jednalo o náhrobný kameň tmavohnedej farby s oválnou svetlo-tehlovou tabuľou. Všetky skutočnosti uvedené v zápisnici taktiež boli zachytené aj fotograficky a fotografie sú prílohou zápisnice.

Uznesením zo dňa 11.08.2017 poverený príslušník vrátil poškodenému jeden kus náhrobný kameň s tabuľou tmavosivej farby a jeden kus náhrobný kameň s tabuľou svetlosivej farby, keďže tieto veci už neboli potrebné pre ďalšie konanie. Vydala ich tak ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia ale aj zo zápisnice o vydaní veci D. V. dňa 16.05.2017. Poškodený prevzatie týchto vecí potvrdil tak ako to vyplýva z potvrdenia zo dňa 28.09.2017.

Na fotografii predloženej poškodeným je zachytený záber na výstavu náhrobných kameňov a tabúľ tak ako tieto boli osadené pri budove vtedy prevádzky sklenárstva a rámovania obrazov.

Podľa odborného vyjadrenia vypracovaného zástupcom spoločnosti K. - J., G..M..B.., predajná cena náhrobných kameňov uvedených v odbornom vyjadrení s označením použitého materiálu predstavovala spolu sumu 8 430,- eur.

Spoločnosť K. - J., G..M..B.., je zapísaná v obchodnom registri a mimo iných má v predmete činností uvedenú výrobu hrubej kamenárskej výroby, gravírovanie do kameňa, zhotovovanie dekoračných a užitkových výrobkov zo sadry a cementu. Podľa výpisu zo živnostenského registra poškodený podnikal pod obchodným menom N. Q. kamenárske práce s miestom podnikania v G., K.. G. XXX. V predmete podnikania mal poškodený uvedené aj kamenárske práce so vznikom oprávnenia od 08.12.1992.

Obžalovaná nemá žiaden záznam v registri trestov a pokiaľ sa týka registra priestupkov má evidované dva priestupky, oba na úseku cestnej premávky, teda súvisiace s porušením pravidiel cestnej premávky, ktoré boli riešené pokutou v blokovom konaní.

Mesto D. T. U. k osobe obžalovanej oznámilo, že táto býva na adrese vo D. T. U., že v meste nezastáva žiadne verejné funkcie a mesto nemá vedomosť o to m, že by bola stíhaná za priestupok spáchaný na území mesta. Je vydatá, matkou jedného syna a jednej dcéry. Nie je im známa skutočnosť či je v pracovnom pomere.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení toto podal dňa 6.4.2017 N. S. s tým, že pracuje u poškodeného a dňa 31.3.2017 zistil, že na adrese vo D. T. U., na H. ulici, kde bola výstava pomníkov prezentovaných firmou poškodeného, chýba päť náhrobných pomníkov. Uviedol tiež, že plochu má poškodený prenajatú a poškodený tam prezentuje svoje výrobky asi päť rokov, pričom plocha je voľne prístupná.

V priebehu konania bola predložená listina obsahujúca objednávku, ku ktorej sa vyjadrila svedkyňa Y. B. a ktorá obsahuje objednávku pre poškodeného prijatú, resp. spracovanú touto svedkyňou.

Zo spisu Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo spisu: OU- VT-OVVS-2018/006789 súd zistil, že úradu bol spis odstúpený Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou, odboru kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou, pričom konanie sa viedlo na základe trestného oznámenia, ktoré podal N. B. do zápisnice spísanej na okresnej prokuratúre Vranov nad Topľou dňa 21.09.2017, kde teda oznamovateľ uviedol, že stroje, ktoré mu patrili a ktoré používal pri svojej podnikateľskej činnosti boli odpredané do Poľska, ale nevie presne ktoré, nakoľko ho do budovy odmietli pustiť, pričom sa jednalo o budovu jeho syna N. B. a jeho manželky Y. B., v ktorej podnikal a mal kanceláriu od roku 1997 do roku 2016. Prílohou oznámenia boli žiadosti oznamovateľa o doručenie účtovných dokladov adresované K. T., obžalovanej, ako aj fotografia zachytávajúca kontajner na odpad so sklom a igelitovým vrecom. Oznamovateľ N.T. B. bol v tejto veci vypočutý ako poškodený dňa 08.03.2018, pri ktorom výsluchu bol prítomný aj splnomocnenec poškodeného N.. C. M.. Uznesením zo dňa 13.04.2018 vyšetrovateľ PZ postúpil trestnú vec pre zločin sprenevery podľa , s poukazom na , ktoré sa mala dopustiť páchateľka tým, že z budovy na ulici H., kde poškodený prevádzkoval sklenárstvo, odpredala nezistené množstvo strojov do Poľska a dala zlikvidovať nezistené množstvo skla a nábytku, postúpil na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale mohlo by ísť o niektorý z priestupkov podľa Zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť K. T. - obžalovaná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2018 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že skutočnosť o tvrdení poškodeného N. B. o odpredaji strojov do Poľska, ktorá mu mala byť uvedená jeho synom D. B. a N. Y., že boli vyhodené sklenené tabule, vyvoláva pochybnosti o jeho dôveryhodnosti, lebo z výpovede D. B. vyplýva, že so svojim otcom nerozprával a N. Y. povedal len o vyhodení starých skiel a nie o strojoch. V ďalšom vyšetrovateľ konštatoval, že bola vykonaná previerka výpovede na mieste, počas ktorej boli zdokumentované stroje, zariadenia a materiál nachádzajúce sa v priestoroch na H. ulici v budove súpisné číslo XXX a v dvoch skladoch nachádzajúcich sa okolo tejto budovy a bolo potvrdené, že skoro všetok majetok uvádzaný poškodeným N. B. v ním dokladovanom súpise sa nachádza v priestoroch bývalého sklenárstva a dvoch hangároch okolo tejto budovy. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 22.05.2018 zamietol ako nedôvodnú sťažnosť poškodeného N. B. proti uvedenému uzneseniu. Okresný úrad záznamom o odložení zo dňa 29.05.2018 odložil priestupkovú vec priestupku proti majetku podľa Zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť podozrivá K. T. - obžalovaná, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. Z predmetného záznamu vyplýva, že správny orgán dospel k záveru, že konanie podozrivej K. T. nemožno posúdiť ako priestupok proti majetku, nakoľko nenapĺňa skutkovú podstatu tohto priestupku, keďže z predložených podkladov vyplýva, že podozrivá nekonala v úmysle spôsobiť inému škodu na majetku. Tento záznam bol poškodenému N. B. doručený dňa 20.06.2018.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vlastníkom stavby súpisné číslo XXX v katastrálnom území D. T. U., postavené na parcele XXX/X, druh stavby priemyselná stavba sú V.. N. B. a Y., rod. K. a to ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1.

Z uznesenia sp. zn. tunajšieho súdu súd zistil, že spor bol vedený medzi žalobcom N. B. proti žalovanej - obžalovanej o určenie vlastníckeho práva, keď žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom v uznesení uvedených nehnuteľností. Súd v odôvodnení uviedol, že 01.04.2021 zobral žalobca žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, pretože sa nechce ďalej súdiť s vnučkou a je vhodné, aby sa ich vzťahy upravili k lepšiemu. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, preto súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Trestného činu podľa , sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí takým činom väčšiu škodu.

Objektom tohto trestného činu je majetok - cudzia vec, pričom cudzou vecou je vec, ktorá patrí celkom alebo sčasti osobe odlišnej od páchateľa. Subjektom trestného činu krádeže môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, ktorá spĺňa podmienku veku a príčetnosti. Pokiaľ ide subjektívnu stránku, na to, aby bolo možné uvažovať o spáchaní trestného činu krádeže, musí dôjsť k úmyselnému konaniu zo strany páchateľa, ktoré konanie v sebe v sebe zahŕňa úmysle ponechať si túto vec natrvalo. Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy malej, teda 2.666 eur.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že poškodený na priestranstve pred budovou sklenárstva vo Vranove nad Topľou na ulici H., ktoré prevádzkoval N. B., mal umiestnené náhrobné kamene a tabule. Obžalovaná päť náhrobných kameňov a dve náhrobné tabule odpredala či iným spôsobom scudzila a to majúc za to, že jej dedom, N. B., jej bolo oznámené, že tri pomníky patria ich rodine ako kompenzácia za poskytnuté priestranstvo poškodenému, čo však poškodený ako aj svedok N. B. popreli a teda takúto dohodu. Jeden z týchto pomníkov bol takto osadený na cintorín po smrti švagra obžalovanej, manžela jej sestry S. H. a dva z titulu ňou tvrdeného vlastníctva odpredala ďalším osobám ako aj ďalšie dva pomníky a to s poukazom na to, že aj v minulosti sa sprostredkovával predaj pomníkov pre poškodeného, o čom mala vedomosť, no finančnú hotovosť za odpredaj v sume ňou stanovenej poškodenému neodovzdala. Hodnota takto odpredaných vecí bola stanovená odborným vyjadrením na sumu 8.430 eur.

Presvedčeniu obžalovanej zodpovedá aj spôsob akým konala, kde treba prisvedčiť obhajobe, že predmety neodpredala žiadnym pokútnym spôsobom, ale práve naopak, osobám, ktoré ju vedeli ľahko dohľadať v prípade akýchkoľvek komplikácii, dokonca aj súčasnému nájomcovi V., pričom ich mohla čisto teoreticky odpredať omnoho ťažšie dohľadateľným spôsobom.

Pokiaľ sa týka tvrdení obžalovanej ohľadom skutočností, že na tri pomníky mala mať jej rodina nárok a že jej to takto prezentoval jej starý otec N. B., ktorý to však vo svojej výpovedi poprel, súd poukazuje na to, že zrejme medzi obžalovanou a jej starým otcom zostali, resp. po určitom čase vyvstali spory najmä ohľadom majetku, čo preukazuje aj to, že sa viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva na základe žaloby N. B., ktorý však neskôr žalobu zobral späť. N.Á. B. sa narodil v roku XXXX, teda v čase spáchania skutku obžalovanou už mal XX rokov, ktorá sama osebe skutočnosť nič z pohľadu jeho duševného zdravia nevypovedá, no nemožno nebrať do úvahy, že v tom istom roku, 2017, v septembri podal trestné oznámenie, že mali byť spreneverené veci, ktoré sa nachádzali v jeho pôvodnej prevádzke sklenárstva a tieto aj odpredané do Poľska ( stroje ) pričom z vykonaného dokazovania napokon vyplynulo, že niektoré veci boli len premiestnené, resp. umiestnené na inom mieste, nie vyvezené, čo zistil vyšetrovateľ pri previerke výpovede na mieste a teda ním tvrdené skutočnosti sa vôbec nestali.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je však bezpečné zistenie či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 . To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny korektív.

Keďže konanie obžalovanej malo naplniť znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, bolo úlohou súdu vysporiadať sa aj s otázkou materiálneho korektívu ako to predpokladá ustanovenie .

Aplikácia princípu ultima ratio v trestnom konaní má isté pravidlá a princíp ultima ratio možno aplikovať v rámci trestného konania vždy len v súlade s ustanoveniami a . Princíp ultima ratio možno uplatniť prostredníctvom materiálneho korektívu podľa len pri prečinoch. Súdna moc, súd, na aplikáciu princípu ultima ratio používa zákonodarcom deklarovanú možnosť za istých okolností nepovažovať za protiprávne konanie, ktoré sa ako protiprávne javí z dôvodu naplnenia všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty konkrétneho prečinu.

Každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno považovať za trestný čin. Znaky trestných činov uvedené v vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov, ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v . Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku,

ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt ( záujem, hodnota či spoločenský vzťah chránený trestným právom ), objektívna stránka ( konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom ), subjekt ( páchateľ ) a subjektívna stránka ( zavinenie, niekedy aj pohnútka a motív ) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ust. . Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie ( skutok ) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná.

Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. prečinu vykazujúceho znaky prečinu.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru súdu nepochybne preukázané, že ku konaniu obžalovanej došlo v dôsledku skutočností, ktoré predchádzali tomuto konaniu. A to tých skutočností, že poškodený na základe ústnej dohody so starým otcom obžalovanej N. B., ktorý podnikal v priestoroch patriacich rodičom obžalovanej, umiestnil, resp. vytvoril ním označenú výstavku svojich výrobkov pred predmetnou budovou, ktorá ako už súd uviedol a vyplýva to aj zo zabezpečených listín, nikdy nebola vo vlastníctve N. B.. Sám poškodený uviedol, že medzi ním a N. B. existovala akási ústna dohoda, že si môže veci súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou - náhrobné kamene a pomníky na danom mieste vystaviť. Taktiež bolo preukázané, že v rámci určitých, svojou povahou aj obchodno - záväzkových vzťahov, keďže predmetný vzťah ohľadom vystavených predmetov nebol medzi poškodeným a N. B. žiadnym spôsobom písomne či ináč formálne upravený, aj keď je nepochybné, že N. B. vykonával v priestoroch budovy svoju podnikateľskú činnosť v oblasti sklenárstva a poškodený zasa, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra podnikal v predmete podnikania - kamenárske práce a ako to vyplýva z fotodokumentácie z ohliadky miesta činu, na budove sa nachádzala aj tabuľa s označením prevádzky poškodeného, keď výslovne je na tejto uvedené, že je to jedna z prevádzok, pričom z fotodokumentácie je zrejmé, že sa jednalo o tabuľu väčších rozmerov. Tomu nasvedčuje aj to, že existovala dohoda medzi pracovníčkou N. B. a to I. N., ale zrejme aj ďalšom pracovníčkou a to Y. B., matkou obžalovanej, že tieto aj keď nemali s poškodeným uzavretú žiadnu zmluvu, v prípade záujmu potenciálnych zákazníkov sprostredkovávali odpredaj týchto predmetov pre poškodeného vyššie, v ich výpovediach, uvedeným spôsobom. Súd preto pri svojom rozhodovaní bral do úvahy túto skutočnosť, pretože konanie obžalovanej a následný odpredaj pomníkov obžalovanou, keďže časť mala podľa jej vyjadrení patriť rodine obžalovanej, resp. rodine B., teda konanie obžalovanej nadväzovalo na túto akoby istým spôsobom zaužívanú prax, aj keď to nebolo žiadnym spôsobom či v rovine občiansko - právnej alebo obchodno - právnej upravené. Sám poškodený uviedol, že tieto výrobky, predmety tu umiestnil, pričom nijako osobitne sa o nich nezaujímal, no keď bol záujem zo strany zákazníkov, tak ho kontaktovali. Tiež sa vyjadril, že v určitom časovom horizonte, keď podľa jeho vyjadrenia nebola tzv. sezóna výstavby pomníkov, tak do Vranova nechodieval aj niekoľko mesiacov. Preto možno mať z tohto jeho konania za to, že tieto predmety tu síce umiestnil, ale žiadnym spôsobom sa o nich viac menej nezaujímal. Dokonca po zistení, že predmety nie sú na mieste, podaním trestného oznámenia poškodený poveril len jednu osobu, ktorú na to splnomocnil a taktiež vypovedal, že sa nevedú žiadne iné konania týkajúce sa predmetného odstránenia týchto predmetov, napr. spory o určenie vlastníctva, či o vydanie vecí, o náhradu škody. Do úvahy bral teda súd už uvedené, ale aj skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov o tom, kde boli predmety umiestnené, aký to malo vplyv na stav budovy, za akých okolností a v akom časovom horizonte potom, čo došlo zo strany prenajímateľov, rodičov obžalovanej, k prenájmu budovy novému nájomcovi, došlo k odstráneniu a odpredaju týchto predmetov.

Podľa názoru súdu, skutočnosť, že trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny charakter sa vyvodzuje z toho, že trestné právo je závislé na ostatných právnych odvetviach.

Legalitu trestnoprávnych zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi, ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo suplovať ( nahrádzať ) iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu spoločenských záujmov či hodnôt, napr. ochrana vlastníckeho práva je doménou občianskeho práva, ktoré nielen definuje vlastnícke právo ale aj určuje spôsob ochrany - napr. určovacie žaloby.

Taktiež trestné právo neslúži na to, aby štát prostriedkami trestného práva pomáhal tomu účastníkovi súkromnoprávneho vzťahu, ktorý celkom hrubo zanedbal ochranu svojich práv, teda ktorý nedodržal ani minimálnu povinnú, či obvyklú mieru opatrnosti, jednotlivci sa nemôžu spoliehať na to, že štát a trestné právo je tu na to, aby dohliadali na súkromnoprávne vzťahy a naprávali rizikové konanie poškodeného.

Ako súd vyššie konštatoval, poškodený mimo toho, že umiestnil svoje výrobky len na základe ústnej dohody s N. B., zrejme bez overenia si jeho právneho vzťahu k predmetnej budove, žiadnym iným spôsobom neupravil svoje právne vzťahy z toho plynúce so skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Len samotná ústna dohoda, resp. dojednanie len s N. B., podľa názoru súdu neospravedlňuje to, že nekonal vo vzťahu ku skutočnému vlastníkovi budovy, nakoľko sám bol živnostníkom, podnikal, takže určitá miera znalosti právnych predpisov sa u neho musí predpokladať a na základe toho potom aj vedieť regulovať z toho plynúce právne vzťahy. Taktiež opäť súd poukazuje na to, že sa neviedli žiadne konania týkajúce sa predmetných vecí, či už z dôvodu ich odpredaja podľa tvrdenia obžalovanej alebo odcudzenia, aj keď poškodený tvrdil, že mu bola spôsobená škoda, pričom časť vecí mu bola v priebehu trestného konania vrátená. Poškodeným uvádzané konanie na základe výzvy bolo už len reakciou na výzvu zo strany obžalovanej, ktoré teda on sám neinicioval.

Preto bolo potrebné zo strany súdu posúdiť aj určitým spôsobom vzniknutý súkromno-právny vzťah, ktoré skutočnosti z neho vyplývajúce, predchádzali konaniu obžalovanej a z tohto pohľadu, berúc do úvahy už uvedené o tom, že trestné právo nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, ale berúc do úvahy aj skutočnosť, že v tejto veci prebehla aj mediácia, v rámci ktorej bola obžalovaná ochotná urovnať svojej vzťahy s poškodeným touto formou a uhradiť mu určitú sumu za pomníky, ktoré nepatrili jej rodine, čo potvrdzuje podľa súdu to, že pri predaji pomníkov pre poškodeného existovala určitá prax a dohoda, taktiež skutočnosť, že v dôsledku vrátenia veci - pomníkov zakúpených N. V., tomuto v dôsledku spôsobenia ujma na majetku, túto refundujú pri súčasnom nájme odpustením poplatkov za elektrinu, mal potom súd za to, že konanie obžalovanej nenaplnilo znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu z pohľadu splnenia kritéria materiálneho korektívu.

Takto súd uzatvára, že naplnenie materiálneho korektívu podľa pri žalovanom prečine z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa v danej veci, nie je preukázané.

Z vykonaných dôkazov ako sa nimi zaoberal súd vyššie nie je možné vyvodiť spoľahlivý záver o tom, že obžalovaná svojim konaním naplnila skutkovú podstatu žalovaného prečinu tiež z pohľadu materiálneho korektívu podľa a zistené konanie obžalovanej preto nebolo možné právne kvalifikovať ako prečin krádeže, keďže vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť žalovaného prečinu nepatrná, teda skutok nie je trestným činom a preto súd obžalovanú spod obžaloby podľa oslobodil.

O uplatnenom nároku na náhradu škody súd rozhodol postupom podľa a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.