Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 139/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Petrom Zoľákom, advokátom, Štúrova 27, Košice, proti príkazu Okresného súdu Košice II č. k. z 19. marca 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. januára 2023 domáha vyslovenia porušenia základných práv na ochranu súkromia podľa a a 2 (ďalej len „“), súdnu ochranu podľa a zákonného sudcu podľa a práv podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a dohovoru príkazom sudcu pre prípravné konanie, ktorý navrhuje zrušiť s tým, že jej bude priznané finančné zadosťučinenie.

II.

2. Uznesením vyšetrovateľa z 19. októbra 2020 bolo začaté trestné stíhanie pre pokus obzvlášť závažného zločinu vydierania, z ktorého bol podozrivý syn sťažovateľky, ktorý mal listami z výkonu trestu odňatia slobody hrozbami násilím žiadať od svojho bývalého obhajcu peniaze. V trestnom konaní bolo zistené, že podozrivý z výkonu trestu komunikuje telefonicky so sťažovateľkou, ktorá je ním inštruovaná, aby hovory presmerovala na , jeho bývalého svokra, ktorý v minulosti mal na jeho pokyny ovplyvňovať trestné konania, a z analýzy hovorov vyplynulo, že s ním podozrivý dohodoval podmienky prevzatia peňazí od obhajcu.

3. Na podklade týchto skutočností prokurátor 18. marca 2021 navrhol sudcovi pre prípravné konanie vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke z telefónnych čísiel sťažovateľky od 28. júna 2020 do 17. marca 2021 a od 18. marca 2021 do 16. septembra 2021 tak, aby boli zistené prichádzajúce, odchádzajúce a presmerované hovory a identifikačné a lokalizačné údaje komunikujúcich. Odôvodnil to tým, že takto zistené údaje môžu viesť k zisteniu staníc, prostredníctvom ktorých podozrivý kontaktuje pre účely dokonania skutku, a presný spôsob, ktorým sa plánuje ohrozenie poškodeného s tým, že bude možné lokalizovať prípadne iné osoby, ktoré by sa mohli zúčastniť na dokonaní skutku. Ústavnou sťažnosťou namietaným príkazom bolo návrhu prokurátora vyhovené, čo bolo odôvodnené prepisom zistení a argumentácie prokurátora s tým, že návrh je dôvodný, keďže sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Sťažovateľka sa o tomto príkaze dozvedela 12. novembra 2022 pri návšteve podozrivého vo výkone trestu odňatia slobody.

III.

4. Sťažovateľka namieta, že príkaz nie je riadne odôvodnený, pretože ide o prepis návrhu prokurátora bez vlastnej úvahy sudcu a žiadne konkrétne skutočnosti neodôvodňovali legalitu, legitimitu a proporcionalitu príkazu. Sťažovateľka tiež namieta, že sudca pre prípravné konanie nebol zákonným sudcom a na vydanie príkazu podľa bol príslušný Okresný súd Košice I, na ktorý aj bola 13. októbra 2022 podaná obžaloba.

IV.

5. Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach , pričom ochranu pred sledovaním telefonickej komunikácie možno zahrnúť pod sťažovateľkou uvedené základné právo na tajomstvo správ podávaných telefónom podľa a 2 a základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa . Ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená v a obe sťažovateľkou uplatnené základné práva podľa treba vykladať v intenciách dohovoru a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Pri prieskume porušenia dohovoru zásahom zo strany štátu je nevyhnutné skúmať jeho ospravedlniteľnosť z pohľadu limitov podľa dohovoru. Prvým je posúdenie legality, teda či k zásahu došlo na základe zákona, následne legitímnosti, teda či k zásahu došlo pre účely niektorého zo záujmov podľa dohovoru, a napokon proporcionality, teda či zásah bol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa (KARPENSTEIN, U., MAYER, F. Konvention zum Schutz der Menschenrechte und Grundfreiheiten. Kommentar. C. H. Beck, München 2022, s. ‒ 345).

6. K vydaniu príkazu na oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke z telefónnych čísel sťažovateľky došlo na zákonnom podklade, ktorým je . Tento zásah sledoval legitímny verejný záujem na odhalení a objasnení trestnej činnosti. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch konkurujúcich si záujmov: záujmu sťažovateľky na ochrane jej súkromia a verejného záujmu na objasnení trestnej činnosti. Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti príkazu je rozhodujúce,

či bol zásah do súkromia primeraný, teda či zodpovedal požiadavke proporcionality. Inak povedané, či súd zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu, ktorými boli povaha vyšetrovaného trestného činu, pozícia sťažovateľky vo veci, potenciálne možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov a špecifikácia rozsahu zisťovania údajov o telekomunikačnej prevádzke.

7. Zásah do práv sťažovateľky bol vykonaný na účel objasnenia závažného trestného činu. Sťažovateľka síce v trestnej veci nefigurovala ako podozrivá, no s podozrivým bola v kontakte a mala prijímať jeho inštrukcie, keď akceptovala jeho pokyn presmerovať hovory na tretiu osobu. Tým sa sťažovateľka sama vystavila možnému zásahu do jej súkromia v podobe monitorovania osôb, ktoré jej telefóny využívali na komunikáciu. Ústavnou sťažnosťou namietaný príkaz predostrel dostatočné argumenty, že monitorovanie telefonickej komunikácie sťažovateľky bolo potrebné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Účelom monitorovania bolo lokalizovať a identifikovať osoby, ktoré mohli byť podozrivým kontaktované s cieľom dokonať závažný trestný čin. Tieto okolnosti v súvislosti s vyšetrovaným skutkom a dostatočne zdokumentovanou hrozbou podozrivého poškodenému dali dostatočný základ pre záver o primeranosti zásahu do súkromia sťažovateľky, ktorý spočíval v monitorovaní osôb, s ktorými komunikuje alebo ktorým komunikáciu sprostredkúva.

8. To, že sa súd stotožnil s odôvodnením návrhu prokurátora na vydanie príkazu a v odôvodnení príkazu neuviedol vlastné úvahy, nespôsobuje jeho ústavnú neudržateľnosť. Odôvodnenie účelu nariadenia príkazu je jasné a logické a jeho ústavnú neudržateľnosť nespôsobuje to, že súd sa priklonil k jasnej, skutkovo zdôvodnenej a logickej úvahe prokurátora. Povinnosť riadneho odôvodnenia nie je porušená, ak je rozhodnutie založené na podrobnej a detailnej žiadosti prokurátora (rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-349/21). Okrem toho rozsah zisťovania a oznamovania údajov bol príkazom limitovaný, keďže sa týkal presne vymedzeného obdobia tak, ako to predpokladá . Zásah do práv sťažovateľky nariadením a realizáciou príkazu súdu bol primeraný sledovanému cieľu. Preto nemožno dospieť k záveru o porušení ústavných práv sťažovateľky na ochranu súkromia podľa a a 2 a a 2 dohovoru a práva na súdnu ochranu podľa .

9. Čo sa týka porušenia ústavných práv podľa a dohovoru v súvislosti s tým, že o príkaze mal rozhodnúť nepríslušný súd, treba uviesť, že sťažovateľka v trestnej veci nemala postavenie subjektu trestného konania. Okrem toho porušenie práva na zákonného sudcu vyvodzuje len z toho, že príkaz bol vydaný sudcom Okresného súdu Košice II a obžaloba bola podaná na Okresnom súde Košice I. Z takejto strohej argumentácie však nemožno bez ďalšieho vyvodiť to, že by Okresný súd Košice II v čase vydania príkazu nebolo možné posúdiť ako príslušný súd. To platí o to viac, že podľa úkony v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe. Určenie súdu príslušného v prípravnom konaní vychádza z domnienky budúcej príslušnosti súdu rozhodujúceho o obžalobe. Hoci z namietaného príkazu sudcu pre prípravné konanie nevyplývajú úvahy, ktoré viedli k jeho záveru, že je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie o návrhu prokurátora, ani z argumentácie sťažovateľky nemožno vyvodiť, že v začiatočnom štádiu trestného konania tomu tak nemohlo byť. Preto z argumentácie sťažovateľky nemožno vyvodiť to, že by pri vydaní príkazu boli porušené jej ústavné práva podľa a dohovoru. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2023

Robert Šorl

predseda senátu