Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 138/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , obaja proti postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. IV/5 Gn 29/23/1000 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. marca 2023 domáhajú ochrany svojich bližšie neidentifikovaných „základných ľudských práv“ proti postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) spočívajúcemu v nepotvrdení prijatia ich trestného oznámenia.

II.

Skutkové východiská

2. Sťažovatelia sa na generálnu prokuratúru 30. januára 2023 obrátili s trestným oznámením, a to kvôli nečinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Generálna prokuratúra im doručila upovedomenie z 3. februára 2023, v ktorom im oznámila, že predmetné podanie odstúpila predsedovi najvyššieho súdu na ďalší postup. Sťažovatelia 14. februára 2023 reagovali na predmetné upovedomenie nesúhlasom s uvedeným postupom.

III.

Argumentácia sťažovateľov

3. Podľa sťažovateľov generálna prokuratúra „robí opatrenia, aby sme sa nedomohli svojich základných ľudských práv a to tým, že nám v zmysle zákona o prokuratúre nepotvrdzuje príjem trestného znamenia, alebo trestných oznámení“.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Použijúc o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, ústavný súd vyhodnotil podanie sťažovateľov ako návrh na začatie konania podľa (ďalej len ,a“), teda ako ústavnú sťažnosť.

5. Napriek tomu, že vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovatelia neoznačili základné práva a slobody, ktoré mali byť porušené nepotvrdením prijatia ich podania generálnou prokuratúrou, a že sťažovatelia nie sú v konaní na ústavnom súde zastúpení tak, ako to predpisuje , ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov.

6. Proces vybavenia trestného oznámenia sťažovateľov totiž aktuálne nie je ukončený.

7. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o ústavných sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z , ako aj legislatívnej konštrukcie , podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

8. V posudzovanom prípade sa sťažovatelia prostredníctvom nimi podaného trestného oznámenia domáhali zo strany príslušných orgánov činných v trestnom konaní preskúmania nimi tvrdeného podozrenia zo spáchania trestného činu. Generálna prokuratúra podanie sťažovateľov postúpila predsedovi najvyššieho súdu. V tomto štádiu konania preto nemožno vylúčiť možnosť, že predseda najvyššieho súdu postúpi podanie sťažovateľov inému príslušnému orgánu vrátane orgánu činného v trestnom konaní alebo vyvodí iné konzekvencie. Každopádne dotknutým podaním sťažovateľov sa bude musieť primárne zaoberať predseda najvyššieho súdu a až od jeho rozhodnutia či postupu (ale nevylučujúc ani iný zásah) bude závisieť ďalší „osud“ trestného oznámenia sťažovateľov. V rámci tohto ďalšieho procesného postupu nemožno vylúčiť ani prieskum a hodnotenie postupu generálnej prokuratúry spočívajúceho v tom, že sťažovateľom nepotvrdila príjem ich podania, ktoré malo obsahovať ich trestné oznámenie. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov pre nevyčerpanie prioritných nástrojov ochrany,

a teda pre jej neprípustnosť podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2023

Robert Šorl

predseda senátu