Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-25-2020.pdf
PDF · 73.1 KB
Case nature
Subarea
49C/25/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: CamSys s.r.o., IČO: 46 584 641, so sídlom Nová 111, Kysta, zastúpený spoločnosťou BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nová ulica 150/6, Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti žalovanému: Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, zastúpenému spoločnosťou JAVOR-TOKÁR, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 1.242,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 16.06.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 20.11.2020 sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia náhrady škody 1.242,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca ako žalovaného označil subjekt - "Groupama poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060." Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 2019/B súd zistil, že žalobcom v žalobe označený žalovaný: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060 je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby.
3. Podaním doručeným súdu dňa 01.02.2022 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu, že žalovaný mu dňa 11.08.2022 dodatočne uhradil sumu 746,- eur (po odpočte DPH, táto suma predstavuje sumu nákladov na výmenu čelného skla).
4. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
5. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 7 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra.
7. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky, za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá ma oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.
8. Podľa § 61 Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "C.s.p.") procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 67 C.s.p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok v § 61 stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje tak na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcom v návrhu označený žalovaný Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060 nie je ani fyzickou, ale ani právnickou osobou. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do príslušného obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilou sporovou stranou. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má teda vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v Obchodnom registri. Stranou sporu pred súdom tak musí byť vždy zahraničná právnická osoba, a to i v prípade, že pôjde o spor týkajúci sa jej organizačnej zložky, pričom uvedenie údaju o umiestnení organizačnej zložky podniku má význam len pri posudzovaní miestnej príslušnosti súdu v prípade, keď je zahraničná právnická osoba žalovanou stranou a žalobca nechce podávať žalobu na miestne príslušnom súde tejto osoby v zahraničí.
13. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka, pričom subjektom právnych vzťahov vznikajúcich pri prevádzkovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, zostáva naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí. Organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby nie je preto možné považovať za osobu spôsobilú byť účastníkom občiansko-právneho konania (viď uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/54/2011).
14. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcom uvedené označenie žalovaného je v súlade s § 133 ods. 2 C.s.p., keďže obsahuje názov (resp. obchodné meno), sídlo a identifikačné číslo - znamená to, že na základe takto žalobcom uvedenej identifikácie žalovaného v predmetnej žalobe je jednoznačné a nespochybniteľné, proti komu žaloba smeruje, pričom uvedená skutočnosť zároveň vyplýva aj zo samotného odôvodnenia žaloby. Znamená to, že procesný postup súdu v zmysle § 129 C.s.p. spočívajúci v oprave, resp. doplnení označenia účastníka konania na strane žalovaného nie je opodstatnený. V danom prípade sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto súd konanie podľa § 161 C.s.p. zastavil. S ohľadom na zastavenie konania z dôvodu, že nie sú dané procesné podmienky konania sa súd nezaoberal obsahom podania žalobcu, t.j. späťvzatím žaloby.
15. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Nakoľko uznesením o zastavení konania sa konanie končí, súd v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol v tomto rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania. Procesným úkonom žalobcu - podaním žaloby voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania, nakoľko však ide o osobu, ktorá nemá právnu subjektivitu, súd mu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi, súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.