Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-1812-2020.pdf
PDF · 89.06 KB
Case nature
Subarea
40Ek/1812/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: X. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. L. G. X/XX, XXX XX I., právne zast.: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615 proti povinnému: M. T.C., W.. X.X.XXXX, M. F. F. XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Gabriel Szabó, advokát, so sídlom Kostolné námestie 32, 946 03 Kolárovo, IČO: 42 200 598 o vymoženie 28000 Eur, vedenej súdnou exekútorkou R.. T. F., so sídlom exekútorského úradu Björnsonova 2, 940 01 Nové Zámky, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 72 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 02.11.2020 domáhala od povinného vymoženia 28000 eur, na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W.K. XXXXX/XXXX spísanej notárom R.. E. F., so sídlom Notárskeho úradu Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda dňa 13.08.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh vydal dňa 08.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie na základe ktorého, súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku R.. T. F., so sídlom Exekútorského Björnsonova 2, 940 01 Nové Zámky, ktorá ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Povinný doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu poverenej súdnej exekútorke dňa 19.05.2021 návrh na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 15.04.2021 zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku, z čoho vyplýva, že povinný podal svoj návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je potrebné exekúciu zastaviť, pretože odpadol právny dôvod vzniku pohľadávky. Exekučný titul pojednáva o uznaní dlhu, ktorý vznikol na základe uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM, na jej základe sa mal stať povinný výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v BSM a za to mal oprávnenej vyplatiť vymáhanú sumu. Dohoda o vyporiadaní BSM však nikdy nebola daná do katastra a od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva uplynulo už 5 rokov. BSM zaniklo, aktuálne je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve oprávnenej a povinného a vymáhanie nároku v exekučnom konaní je tak bezdôvodným obohatením.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadrila oprávnená prostredníctvom, pričom uviedla, že Dohoda o vysporiadaní BSM už nemôže nadobudnúť účinnosť v rovine zápisu vlastníctva
nehnuteľnosti. Manželstvo oprávnenej bolo totiž právoplatne rozvedené dňa 24.08.2016, Dohoda bola uzatvorená dňa 13.08.2019 a posledným dňom možného právne relevantného zápisu príslušnou štátnou správou katastra bol deň 24.08.2019. Oprávnená zároveň uviedla, že dohodu štátna katastrálna správa nezapísala, pretože účastníci dohodu na zápis nepredložili, a preto nemohli nastať vecnoprávne účinky Dohody. Obligačný (nie vecnoprávny) záväzok povinného zaplatiť oprávnenej sumu 28000 eur je „samonosný“, právne relevantný a jeho vyjadrenie v exekučnom titule predstavuje samostatné právo oprávnenej a samostatný záväzok povinného. Oprávnená na záver uviedla, že skúmanie notárskej zápisnice z hmotnoprávneho hľadiska by nebolo súladné s princípom právnej istoty. Oprávnená je toho názoru, že neexistuje právne korektný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávnenej. 13. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. 14. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na
vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15.04.2021 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 30.04.2021 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podal povinný návrh na zastavenie exekúcie dňa 19.05.2021, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. 15. Súd uvádza, že exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica spísaná dňa 13.08.2019 na základe právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 13.08.2019, obsahom ktorej bolo vyplatenie sumy vo výške 28000 eur oprávnenej z dôvodu, že sa povinný stane výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v Dohode o vyporiadaní BSM. Povinný sa zaviazal vyplatiť oprávnenú najneskôr do 19.07.2020. V notárskej zápisnici povinná osoba vyhlásila, že súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jej záväzku sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku. 16. Základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd tak preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, najmä, či obsahuje právny záväzok (konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie), či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasila s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav vôle povinného z notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje vznik exekučného titulu. Súd ďalej skúma, či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Notárska zápisnica je exekučným titulom iba vtedy, ak je materiálne a formálne vykonateľná, pričom formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktoré súd uviedol vyššie. Notárska zápisnica, ktorá nespĺňa tieto náležitosti (formálne alebo materiálne), nie je spôsobilá byť vykonateľným exekučným titulom v exekučnom konaní. Preskúmavanie, v zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. rozporu záväzku, ktorý je obsahom notárskej zápisnice so zákonom alebo s dobrými mravmi znamená, vecný prieskum notárskej zápisnice spočívajúci v skúmaní toho, či na konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, ktorej plnenie má byť vymáhaným nárokom v exekúcii, je daný nárok v hmotnom práve alebo nie (rozpor so zákonom), alebo či nie je táto povinnosť v rozpore so všeobecne zachovávanými a uznávanými morálnymi a etickými pravidlami správania sa ľudí v demokratickej spoločnosti (rozpor s dobrými mravmi). 17. V posudzovanom prípade, je právny záväzok povinného určený v Notárskej zápisnici zo dňa 13.08.2019 s odkazom na Dohodu o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov zo dňa 13.08.2019, kde je jeho vznik podmienený splnením vzájomných povinností oprávneného voči povinnému. Záväzok povinného je určený tak, že povinný sa zaviazal vyplatiť oprávnenej sumu 28000 eur ak sa povinný stane výlučným vlastníkom nehnuteľností. Záväzok povinného plniť tak platí po splnení kumulatívnych vzájomných podmienok oprávnenej voči povinnému. 18. Súd má vo veci preukázané, že oprávnenému vôbec nevznikol nárok, ktorého vznik notárska zápisnica iba predpokladá. Povinný s oprávnenou síce uzatvorili dňa 13.08.2019 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak povinný sa v zmysle predmetnej Dohody nikdy nestal výlučným vlastníkom nehnuteľností, a teda nebola splnená podmienka obsiahnutá v Notárskej zápisnici, na podklade ktorej má vzniknúť povinnému povinnosť vyplatiť oprávnenej sumu 28000 eur. Pokiaľ ide o exekučný titul, na základe ktorého je povinný zaviazaný na plnenie až po splnení vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, súd konštatuje, že nesplnenie vzájomnej povinnosti spôsobuje nevykonateľnosť (inak vykonateľného) exekučného titulu a to až do okamihu preukázania splnenia vzájomnej povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2M Cdo 14/2007). 19. Súd poukazuje na to, že pokiaľ oprávnený predložil exekučnému súdu ako exekučný titul notársku zápisnicu (nie rozsudok všeobecného súdu), vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, si potom musí byť vedomý, že každá notárska zápisnica podlieha preskúmavacej činnosti exekučného súdu v rozsahu určenom Exekučným poriadkom. Exekučný súd pritom musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie. Aj v prípade, ak je exekúcia
nesprávne nariadená a bola by vedená na základe exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). 20. Súd konštatuje, že samotný vznik záväzku povinného v notárskej zápisnici sa viaže na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, ktorá splnená nebola. Predložená notárska zápisnica, tak nie je z tohto dôvodu materiálne vykonateľným exekučným titulom vo vzťahu k povinnému. 21. Na základe uvedených skutočností, predloženú notársku zápisnicu nemohol súd považovať vo vzťahu k povinnému za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Z dôvodu, že exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu, je tak daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd preto v zmysle ustanovenia § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. 22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Civilný sporový poriadok), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, má povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie plný úspech vo veci. Nakoľko si ale povinný neuplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, že povinnému uvedený nárok nepriznal.
27. Podľa § 197 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
28. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
30. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
31. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
32. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
33. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
34. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
35. Exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie s poukazom na ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že v ustanovení je zakotvená zásada, že ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, platí trovy súdneho exekútora oprávnený za predpokladu, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému alebo ide o dôvod, na základe ktorého súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Dôvodom na zastavenie exekúcie v predmetnej veci je právna skutočnosť spočívajúca v nespôsobilom exekučnom titule, pre ktorú exekúcia nemala vôbec začať a teda od začiatku sa exekúcia vedie neoprávnene. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 eur (60 eur + 12 eur DPH), na ktorých uhradenie zaviazal oprávneného, ktorý podľa súdu procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože predmetná exekúcia nemala ani začať
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.