Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára (sudca spravodajca), Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského predbežne prerokoval návrh predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky na začatie konania podľa o súlade v časti slov „predsedu súdnej rady alebo“ o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s v spojení s a a ods. 2 a 7 za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania a takto

rozhodol:

Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

1. Ústavnému súdu bol 7. februára 2023 doručený návrh predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „predseda súdnej rady“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa (ďalej len „“) o súlade označenej časti o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s v spojení s a a ods. 2 a 7 .

2. Podľa platného znenia prvej vety o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady alebo ministra, a pri sudcoch najvyššieho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho súdu a pri sudcoch najvyššieho správneho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho správneho súdu.

3. Z napadnutej časti vyplýva aktívna procesná legitimácia pre predsedu súdnej rady na podanie návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, pričom

podaním tohto návrhu začína administratívne konanie disciplinárneho (sankčného) charakteru, v ktorom predseda súdnej rady má postavenie navrhovateľa, teda účastníka tohto konania.

4. Rovnaké postavenie má predseda súdnej rady aj v prípade, ak podá disciplinárny návrh na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“). Podľa o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) [ďalej len „disciplinárny súdny poriadok“] účastníkmi disciplinárneho konania sú navrhovateľ a disciplinárne obvinený. Navrhovateľ poukazuje na disciplinárneho súdneho poriadku, z ktorého vyplývajú „práva navrhovateľa, ku ktorým však nepatrí právo hlasovať o jeho návrhu: toto právo patrí len členkám a členom disciplinárneho senátu“.

V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že v konaní, ktoré začína na návrh predsedu súdnej rady podľa , je odlišná situácia, keďže v tomto konaní navrhovateľ ako člen súdnej rady v postavení jej predsedu môže hlasovať o svojom návrhu, a tak významne ovplyvniť výsledok rozhodovania. Zároveň však konštatuje, že táto možnosť «... porušuje známy právny princíp, podľa ktorého nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci („nemo iudex in re sua“)».

5. V nadväzujúcej časti návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza, že súdna rada sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti (vec vedená pod č. SR 560/2021, pozn.) v konaní podľa musela vysporiadať s načrtnutým problémom hlasovacieho práva predsedu súdnej rady a riešila ho tak, že „predseda súdnej rady o svojom návrhu nehlasoval; počas konania využíval len práva a plnil iba povinnosti účastníka konania – navrhovateľa“. V dôsledku takého prístupu k výkladu došlo k tomu, že súdna rada pôsobila len v počte 17 členov, hoci prítomní boli všetci 18 členovia, keďže predseda súdnej rady nemohol hlasovať, pretože bol účastníkom tohto konania v procesnom postavení navrhovateľa. Vďaka takto zvolenému prístupu k interpretácii zákona o súdoch sa však zmenil aj pomer hlasov pri hlasovaní členov súdnej rady, pričom vzhľadom na spôsob uznášania sa súdnej rady (a ods. 7 ) by chýbajúci hlas predsedu súdnej rady „pri 9 hlasoch za a 8 proti návrhu uznesenia... mohol zásadne rozhodnúť o výsledku hlasovania v prípade v prípade, ak by sa pridal k 9 hlasom za; pričom ak by chýbal, tak uznesenie by nebolo prijaté, hoci inak by bolo schválené“.

6. Predseda súdnej rady v návrhu na začatie konania uvádza, že z vyplýva aj ďalší problém, ktorý má podľa jeho názoru ústavnoprávny rozmer. Ide o problém, ktorý vyvoláva návrhové oprávnenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), ako aj predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a predsedu najvyššieho správneho súdu. Ak totiž podajú návrh podľa títo traja ústavní činitelia, tak na rozdiel od predsedu súdnej rady nemajú v žiadnom prípade možnosť hlasovať o tom, ako sa rozhodne o ich návrhu.

Z uvedeného podľa navrhovateľa vyplýva, že v rovnakej právnej situácii je predseda súdnej rady zvýhodnený ako jeden z oprávnených navrhovateľov konania podľa oproti ministrovi spravodlivosti, predsedovi najvyššieho súdu a predsedovi najvyššieho správneho súdu, ktorí nemôžu vlastným hlasovaním ovplyvniť výsledok konania podľa citovaného ustanovenia . Z do úvahy prichádzajúcich alternatív výkladu vyplýva, že obyčajný zákon napadnutou úpravou v konkrétnej právnej situácii buď

redukuje a zákonom ustanovený počet členov súdnej rady z 18 na 17, alebo umožňuje hlasovať predsedovi súdnej rady o jeho vlastnom návrhu, hoci je v konaní podľa navrhovateľom, a teda účastníkom konania, čím vytvára v rovnakej právnej situácii nerovnosť medzi navrhovateľmi uvedenými v , pretože iba jeden z týchto navrhovateľov môže hlasovať o vlastnom návrhu.

7. V ďalšej časti svojej argumentácie predseda súdnej rady poukazuje na problém rovného postavenia členov súdnej rady, z ktorého vyplýva, že „... každý člen má právo hlasovať o každom návrhu, ktorý bol doručený alebo predložený súdnej rade. Z práva hlasovať nemôže byť vylúčený ani v prípade rozhodovania podľa .“.

Podľa navrhovateľa v prípade, ak predseda súdnej rady ako navrhovateľ podľa využije svoje zaručené oprávnenie hlasovať, „tak využitie tohto oprávnenia nemôže byt v limitoch ustanovených právom. Predseda súdnej rady totiž hlasuje ako navrhovateľ, teda v procesnom postavení účastníka disciplinárneho (administratívneho) konania, čo nie je zlučiteľné s koncepciou disciplinárnych konaní voči sudcom Slovenskej republiky, najmä s účastníctvom v nich.“. Na druhej strane, ak predseda súdnej rady nehlasuje, lebo ako navrhovateľovi, teda účastníkovi konania, mu také právo neprislúcha, „tak dochádza k ústavne nesúladnej redukcii ústavného orgánu, ktorý má podľa ústavnej normy 18 členov, ale v dôsledku uvedeného sa tento počet redukuje na 17 členov“.

Predseda súdnej rady ďalej konštatuje, že ústavne nekonformnú situáciu vyvoláva aj to, že traja navrhovatelia podľa na rozdiel od predsedu súdnej rady (ako jedného z oprávnených navrhovateľov) nemôžu hlasovať o svojich návrhoch ani o iných návrhoch. V takejto situácii totiž vzniká medzi navrhovateľmi konania podľa rozdiel, ktorý „... nie je ničím odôvodniteľný alebo ospravedlniteľný“.

8. Sumarizujúc svoju argumentáciu, predseda súdnej rady uvádza, že podstata ním namietanej neústavnosti napadnutej časti prvej vety spočíva v tom, že „ustanovenie obyčajného (podústavného práva) svojimi dôsledkami zasahuje do princípu legality, ktorý je súčasťou právneho štátu, pretože právo hlasovať v administratívnom konaní disciplinárneho (sankčného) charakteru pred súdnou radou priznáva aj jednému účastníkovi tohto konania – predsedovi súdnej rady alebo pri nepriznaní tohto práva rozhodnutím súdnej rady redukuje ústavne zaručený počet členov súdnej rady o jedného člena, pričom v prípade priznania práva hlasovať predsedovi súdnej rady znevýhodňuje ostatných troch navrhovateľov uvedených v , ktorí také právo v žiadnom prípade nemôžu uplatniť“.

9. Predseda súdnej rady sa na základe skutočností uvedených vo svojom návrhu domáha, aby ústavný súd po predchádzajúcom prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie v konaní o veci samej o ňom rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že „Ustanovenie v časti... predsedu súdnej rady alebo... o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s v spojení s a a ods. 2 a 7 .“.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [ a ], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s , ako aj s a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie ( ).

11. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd konštatoval, že predseda súdnej rady je subjekt, ktorý je podľa a procesne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa za podmienky, že jeho návrh sa týka výkonu súdnictva. Po oboznámení sa s obsahom návrhu navrhovateľa ústavný súd konštatuje, že jeho návrh na začatie konania sa týka výkonu súdnictva, a teda spĺňa podmienku uvedenú v označených ustanoveniach a .

12. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, predseda súdnej rady v súlade s a správne ako účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, označil Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá napadnuté zákonné ustanovenia prijala. V návrhu je ako vedľajší účastník konania označená aj vláda, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

13. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené v v spojení s . Navrhovateľ v návrhu presne označil ustanovenie , ktorého nesúlad s a a ods. 2 a 7 namieta, a uviedol dôvody, ktoré ho vedú k pochybnostiam o ich súlade s označenými ustanoveniami .

14. Navrhovateľom uvádzané dôvody nesúladu príslušnej časti s označenými ustanoveniami považuje ústavný súd za vhodné a potrebné podrobiť meritórnemu prieskumu.

15. Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh predsedu súdnej rady pri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť ( v spojení s ), a preto jeho návrh v súlade s prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2023

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky