Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: T. J., M.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, bez dokladov totožnosti, t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-293-027/2021-AV zo dňa 26.11.2021 o predĺžení zaistenia žalobcu takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj „súd“) dňa 25.01.2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-293-027/2021- AV zo dňa 26.11.2021 o predĺžení zaistení žalobcu (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-293-010/2021-AV zo dňa 28.10.2021 bol žalobca podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Pakistanskej islamskej republiky ( ); podľa mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov; podľa bolo určené, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia; podľa nebola určená lehota na vycestovanie a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-293-013/2021-AV zo dňa 28.10.2021 bol žalobca podľa ustanovenia zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia pričom dĺžku doby zaistenia žalovaný stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.11.2021 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ÚPZC). Následne napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-293-027/2021-AV zo dňa 26.11.2021 žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa na čas nevyhnutne

potrebný, najviac do 28.04.2022 a ponechal ho umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 28.10.2021 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania pred vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, vedená pod číslom PPZ- HCP-BA5-293-012/2021-AV, v ktorej sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru (z Pakistanu vycestoval približne pred dvomi rokmi za pomoci prevádzača, ktorému zaplatil za cestu do Európy 7 000,- eur, pokračoval cez Irán, Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko a Maďarsko až na územie Slovenskej republiky, kde bol zadržaný políciou). Žalobca ďalej uviedol, že mu v domovskej krajine (Pakistan) nehrozí smrť a odišiel len z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadal. Žalobca bol opätovne vypočutý pred vydaním napadnutého rozhodnutia dňa 26.11.2021 (podľa § 22 odsek 1 Správneho poriadku), no v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA5-293-026/2021-AV neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania.

4. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na Kriminalistický a expertízny ústav Prezídia Policajného zboru v Bratislave bola zaslaná žiadosť o lustráciu žalobcu a tiež bola spracovaná daktyloskopická karta osoby. So žalobcom bol vykonaný vstupný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti, počas ktorého poskytol potrebné informácie k žiadosti o readmisiu prostredníctvom Readmission case managment systém RCMS Pakistan. Žalobca poskytol údaje, aj napriek tomu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny. Dodal, že za účelom realizácie administratívneho vyhostenia bude zaslaná elektronická žiadosť o readmisiu prostredníctvom systému RCMS Readmission case management systém Pakistan. Ide o prvú spoluprácu Slovenskej republiky s autoritami Pakistanu prostredníctvom systému RCMS Pakistan. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom alebo iným dokladom preukazujúcim totožnosť, ani fotokópiou dokladu totožnosti či cestovného dokladu, bude spracovaný v RCMS ako typ 3, kde sú poskytnuté identifikačné údaje osoby vo forme odtlačkov prstov. O žiadosti zaslanej cez systém RCMS bude rozhodovať Ministerstvo vnútra Pakistanu na základe poznatkov Národnej databázy a registračného úradu Pakistanu. Dodal, že všetky postupy sú v súlade s Dohodou medzi európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt. Následne po vydaní náhradného cestovného dokladu prostredníctvom RCMS Pakistan, bude možné zo strany ÚPZC začať úkony potrebné na výkon vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky, nemá dostatočné finančné prostriedky a ani si ich nevie zabezpečiť (s poukazom na zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu), je preto preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky na postup podľa .

6. Po citácii č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“) žalovaný konštatoval, vzhľadom na prebiehajúce konanie o administratívnom vyhostení, ktoré stále trvá, zaistenie žalobcu je v súlade s , nakoľko zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky.

súdne konanie

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-293-027/2021-AV zo dňa 26.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) správnu žalobu. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia a tiež žiadal priznať plnú náhradu trov konania.

8. Žalobca s preskúmavaným rozhodnutím nesúhlasí v celom rozsahu, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže sa vôbec nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu na území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania a .

Vzhľadom na nedostatočne zistenie skutkového stavu veci a neskúmanie prekážok vyhostenia bola následne vec nesprávne právne posúdená.

9. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil podľa , t.j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti, zariadenia pre cudzincov, zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Dodal preto, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení, čo za danej situácie znamená porušenie .

10. Žalobca konštatoval zlú bezpečnostnú situáciu v Pakistane, vychádzajúc z informácii uverejnených na internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aktualizovaných dňa 10.11.2021, kde Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Teheráne neodporúča turistické cesty do Pakistanu. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Migračného úradu MV SR zo dňa 04.06.2021. Dodal, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine žalobcu (Pakistan) a aké zaobchádzanie by hrozilo žalobcovi v prípade jeho návratu do tejto krajiny. Žalobca má preto za to, že za súčasnej bezpečnostnej situácie v Pakistane by vyhostenie žalobcu do Pakistanu znamenalo jednoznačné porušenie a , a v súvislosti s uvedeným poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem bezpečnostnej situácie bolo žalovanému vytknuté aj to, že žalobca sa do Pakistanu nechce vrátiť.

11. V závere žalobca opakovane uviedol, že existujú prekážky vyhostenia žalobcu do Pakistanu a neexistuje žiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná prijať, keďže žalobca nemal v inej krajine oprávnenie na pobyt a ani sa takýto odsun nezačal. Vyhostenie na územie Pakistanu tak nie je prípustné pre jeho rozpor s a zaistenie žalobcu možno považovať za nezákonné a v rozpore s , pretože nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Podotkol, že zistené prekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o vyhostení podľa alebo udelenie povolenia na zotrvanie na území Slovenskej republiky podľa , a teda majú za následok nemožnosť zaistenia cudzinca pre jeho neúčelnosť, ktorá je vždy v rozpore s .

12. Žalobca dodal, že spolu so svojim právnym zástupcom žiadajú súd o ospravedlnenie ich neúčasti na nariadenom pojednávaní v predmetnej veci a súhlasia s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Prílohou žaloby bolo anonymizované rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2021.

13. Písomným podaním zo dňa 18.01.2022 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu ponechať v zaistení. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z vyjadrenia žalobcu, vychádzajúc z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca na otázky, či mu hrozí v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo mu v tejto krajine hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, odpovedal, že mu nehrozí nič, odišiel kvôli lepšiemu životu, teda z ekonomických dôvodov. A na otázku, či je niečo, z čoho má strach, odpovedal, že nie, strach nemá. Tiež uviedol, že nebol členom politickej strany, politického hnutia alebo inej politickej organizácie.

15. Žalovaný súhlasil s názorom žalobcu, že správny orgán pred vydaním rozhodnutia, si má byť vedomý bezpečnostnej situácie v Pakistane, pričom poukázal na to, že vychádzal z poznatkov uvedených na stránke Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej aj ÚHCP P PZ) k bezpečnostnej situácii v Pakistane, ktorá reflektuje aj na stránku Ministerstvo

zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky <https://metais.vicepremier.gov.sk/ detail/PO/c67de740-0722-4b3d-9c12-8db578b7606a/cimaster?tab=basicForm> (ďalej aj MZVaEZ SR), ktorá naposledy aktualizovala informácie k bezpečnosti v roku 2017-2018 a odvtedy je bezpečnostná situácia viac menej nezmenená. Žalovaný pokračoval, že žalobca vychádzal z informácie, že nie je vhodné, či dokonca bezpečné cestovať do Pakistanu ako turista, avšak toto nie je možné aplikovať na osoby, ktoré z danej krajiny pochádzajú. Dodal, že mu je známy fakt, že sa na území Pakistanu nachádzajú oblasti, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko avšak uvedené, by teda bolo možné uplatniť kdekoľvek na svete, a tým pádom, by celá návratová procedúra strácala zmysel a opodstatnenie. Uviedol, že podstatnou skutočnosťou je, že žalobca vo svojej výpovedi žiadny takýto dôvod neuvádza. Uvádza, že odišiel z ekonomických dôvodov a nechce sa vrátiť do Pakistanu, nakoľko z celej jeho situácie logicky vyplýva, že na cestu do Európy minul všetky svoje úspory, dokonca si požičal peniaze od známych a jeho záujem je dostať sa do Rakúska, kde si chce nájsť prácu. Ďalej uviedol, že to, že sa žalobca do Pakistanu vrátiť nechce, neznamená, že sa do Pakistanu vrátiť nemôže z dôvodu bezpečnosti. Uzavrel, že žalobca mal niekoľkokrát možnosť požiadať o azyl v ktorejkoľvek bezpečnej krajine, cez ktorú nelegálnym spôsobom prechádzal alebo na území Slovenskej republiky, kde bol zadržaný, no doposiaľ tak neurobil. Jeho odchod z domovskej krajiny je čisto ekonomický a nie bezpečnostný. Žalovaný má za to, že bezpečnostná situácia v Pakistane nie je život ohrozujúca, čo netvrdil ani žalobca.

16. K anonymizovanému rozhodnutiu Migračného úradu MVSR, ktoré tvorí prílohu predmetnej správnej žaloby, žalovaný uviedol, že sa jedná o iný prípad, ktorý je odlišný a nie je možné ho aplikovať na prejednávanú vec. Navyše žalobca nepožiadal o azyl ani o doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky ani v konaní o administratívnom vyhostení a zaistení a ani v ÚPZC v ktorom je momentálne zaistený, hoci tak urobiť mohol.

17. K účelnosti zaistenia žalovaný poukázal na úkony správnych orgánov uvedené na str. 3 napadnutého rozhodnutia. Pokračoval, že pri rozhodovaní o dĺžke doby zaistenia je tiež viazaný stanoviskom Útvaru policajného zaistenia v ktorom je žalobca zaistený (uvedené stanovisko má odporúčací charakter). V stanovisku je odporúčaná doba zaistenia štátneho príslušníka Pakistanu bez cestovného dokladu na päť a viac mesiacov. Dodal, že predĺženie zaistenia žalobcu je opodstatnené a zákonné, a to s poukazom na .

18. Žalovaný ďalej uviedol, že porušený nebol, vzhľadom na prebiehajúce konaniu o vyhostení žalobcu, ktoré stále trvá. Tiež má za to, že nebol porušený ani , pretože rozhodnutím žalovaného nebol a nebude žalobca vystavený mučeniu, podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Žalovaný tiež uviedol, že aj v týchto dňoch prebieha komunikácia s ÚPZC Sečovce za účelom zadovažovania informácií o žalobcovi. V závere konštatoval, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené.

19. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.11.2021 o predĺžení zaistení žalobcu podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa ), ako aj procesným postupom podľa a a a na pojednávaní konanom dňa 03.02.2022 dospel k záveru o potrebe zamietnuť žalobu ako nedôvodnú podľa .

20. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 03.02.2022. Pojednávania sa účastníci konania nezúčastnili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s (ďalej aj ).

právny názor správneho súdu

21. V súlade s ustanovením a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

22. Podľa , neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

23. Podľa , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

24. Podľa , administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

25. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

26. Podľa a , cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

27. Podľa , rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

28. Podľa štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

29. Podľa , policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku.

30. Podľa , zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

35. Podľa , nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

36. Podľa , nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

37. Základom žalobcovej argumentácie prelínajúcej sa celou správnou žalobou bola námietka o neúčelnosti a neefektívnosti zaistenia žalobcu z toho dôvodu, že neexistuje predpoklad jeho vyhosteniu do Pakistanu, pretože je tam zlá bezpečnostná situácia. Žalobca svoj názor o zlej bezpečnostnej situácii založil na zisteniach uvedených na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, podľa ktorých sa občanom Slovenskej republiky neodporúča cestovať do niektorých oblastí Pakistanu.

38. K uvedenej námietke súd uvádza, že žalobca síce predložil súdu rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2021, no uvedené rozhodnutie sa týka inej skutkovej a právnej situácie, a preto ho nie je možné na daný prípad aplikovať. V tomto rozhodnutí bol posudzovaný maloletý, ktorý tvrdil, že sú v jeho prípade dané azylové dôvody (v istej časti Pakistanu), ktoré správny orgán po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany (hrozba zo strany strýkov, vražda jeho rodičov atď.). V prejednávanej veci žalobca v administratívnom konaní neuviedol obavy z bezpečnostnej situácie v Pakistane. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že mu v krajine jeho pôvodu (Pakistan) nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest a ani prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca tiež potvrdil, že mu v domovskej krajine nebol uložený trest smrti a že ani nie je predpoklad, aby mu trest smrti uložený bol a z tohto dôvodu sa preto nemohol alebo nechcel do domovskej krajiny (Pakistan) vrátiť. Žalobca v celom priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení, jeho zaistení, či predĺžení zaistenia nikdy nekonštatoval zlú bezpečnostnú situáciu v Pakistane, ako dôvod jeho odchodu z tejto krajiny. Žalobca ani po poučení zo strany žalovaného, nevzniesol vo vzťahu k získaným podkladom pre jeho rozhodnutia o administratívnom vyhostení, zaistení a predĺžení zaistenia, žiadne námietky a nenavrhol ani ich doplnenie. Tiež z administratívneho spisu nevyplýva, že by došlo k zmene bezpečnostnej situácie v Pakistane, na základe ktorej by bolo možné považovať žalobcovu domovskú krajinu za krajinu so zlou bezpečnostnou situáciou pre žalobcu. Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že i keď sa žalobca do Pakistanu vrátiť nechce, to ešte neznamená, že sa do Pakistanu vrátiť nemôže z dôvodu bezpečnosti. Navyše žalobca sa netají tým, že z Pakistanu odišiel kvôli lepšiemu životu, a teda z ekonomických dôvodov. Na základe týchto skutočností správny orgán vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, kde aj určil krajinu vyhostenia.

39. K žalobcom citovaným rozhodnutiam kasačného súdu je potrebné uviesť, že ich argumentácia nemôže prispieť k dôvodnosti správnej žaloby, nakoľko rozhodnutie sp.zn. zo dňa 02.09.2014 sa týka zaistenia cudzinca, ktorý požiadal o azyl, rozhodnutie sp.zn. sa týka konfliktu v Sýrii a rozhodnutie sp.zn. zo dňa 17.10.2016 sa týka maloletých detí s matkou, kde nebola určená krajina vyhostenia.

40. Žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácie poukázal na odporúčania z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a tiež Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Teheráne, ktoré správny súd nespochybňuje, avšak už z ich označenia „Cestovné odporúčanie“ je zrejmé, že sú určené tým, ktorí uvažujú o návšteve Pakistanu ako turisti a boli by preto v Pakistane v postavení cudzincov. Uvedené však nemožno aplikovať na osoby, ktoré z danej krajiny pochádzajú. Žalovaný na túto skutočnosť poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 18.01.2022, kde uviedol: „Žalovanému je samozrejme známy fakt, že sa na území Pakistanu nachádzajú oblasti, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko, avšak uvedené by teda bolo možné uplatniť kdekoľvek na svete, a tým pádom by celá návratová procedúra strácala zmysel a opodstatnenie.“ Takejto argumentácii nemožno nič vytknúť, a to aj v kontexte ďalej zistených faktov žalovaným, keď uviedol odkaz na internetovú stránku, že Pakistan je krajina, do ktorej sa organizujú poznávacie zájazdy.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného aj nad rámec žalobných námietok, pričom nenašiel v postupe žalovaného ani v jeho rozhodnutí pochybenia. Žalovaný postupoval zákonným spôsobom aj pri posudzovaní alternatív k zaisteniu žalobcu, teda možnosťou uloženia miernejších prostriedkov podľa a tieto vyhodnotil správne ako nerealizovateľné, nakoľko u žalobcu nezistil spôsobilosť splniť podmienku zabezpečiť si ubytovanie alebo zložiť peňažnú záruku.

42. K predĺženiu zaistenia žalobcu súd uvádza, že žalovaný potrebu predĺžiť zaistenie žalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do 28.04.2022 odôvodnil spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o včasnosti a účelnosti administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru pre zabezpečenie vyhostenia žalobcu. Žalovaný prehľadným spôsobom uviedol, ktoré procesy už prebehli a s akým výsledkom, ako aj tie, ktoré sa práve realizujú a na výsledok ktorých sa čaká. Poukazujúc na predpokladaný čas ukončenia týchto procesov, predĺžil žalovaný zaistenie žalobcu do 28.04.2022. Súd tiež dodáva, že doba zaistenia žalobcu neprekročila zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia

43. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so , Správnym poriadkom, návratovou smernicou i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Správny súd, vzhľadom na uvedené, dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.